Svätý Jur: História a pamiatky starobylého mesta

Svätý Jur, hoci patrí k najmenším mestám na Slovensku, sa rozhodne neradí k najmenej historickým. Ako niekdajšie slobodné kráľovské mesto má bohatú a pestrú minulosť, ktorá sa odráža v jeho pamiatkach a tradíciách.

Svätý Jur z vtáčej perspektívy

Spoločné dejiny s Pezinkom a Modrou

Dejiny Svätého Jura majú mnoho spoločného s ďalšími dvomi mestami v okrese, s Modrou a najmä Pezinkom, s ktorým mal Jur až do 16. storočia spoločných zemepánov - magnátsky rod Hunt-Poznanovcov, neskôr známy ako pezinskí a svätojurskí grófi. V Pezinku bol ich sídlom predchodca dnešného zámku, v Juri hrad Biely Kameň.

Pamiatky a architektúra

V starom jadre možno nájsť tri kostoly, kaštieľ a kúriu, zvyšky opevnenia, radnicu či synagógu. K najstarším stavbám patrí stredoveký gotický kostol. Stojí na konci historickej hlavnej ulice na vyvýšenine s výhľadom na mesto. V jeho blízkosti sa zachovala aj drevená zvonica zo 17. storočia.

Kostol Svätého Juraja

Kráľovské mesto a reformácia

Jur sa stal kráľovským mestom rovnako ako Pezinok v polovici 17. storočia za panovania Ferdinanda III. Mesto sa však nerozvinulo až tak ako Pezinok a Modra, aj preto je jeho historické jadro dodnes o niečo menšie než v prvých dvoch prípadoch. Silný ohlas mala v Juri reformácia, Habsburgovcom sa však mestečko podarilo vrátiť ku katolíckej viere. Jedným z ich nástrojov bol piaristický rád, ktorý v 18. storočí postavil v Juri nový kláštor a používal aj pôvodne evanjelický kostol zo 17. storočia, takzvaný dolný. Evanjelickí kňazi museli naopak mesto opustiť a svoj kostol si mohli znovu otvoriť až po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. koncom 18. storočia.

Jurský evanjelický kostol si dodnes uchoval podobu typického tolerančného kostola, nárožnej budovy pôvodne bez veže. Pamiatkou na reformačné obdobie je aj starý evanjelický cintorín na rohu Krajinskej cesty s niekoľkými hrobmi a kaplnkou zo 17. storočia.

Prostredná ulica a radnica

Veľkú časť historických pamiatok nájdete na Prostrednej ulici, ktorá je odbočkou z hlavnej Krajinskej cesty smerom do Malých Karpát. Medzi meštianskymi a prízemnými vinohradníckymi domčekmi stojí radnica, ktorá je pôvodne Zichyovskou kúriou prestavanou v 19. storočí. Odvtedy je v tejto budove mestská správa. V strede strechy je neogotický štít s erbom mesta Svätý Jur. Na prízemí je umiestnené mestské múzeum s mnohými vzácnymi exponátmi dokumentujúcimi históriu mesta.

Židovská komunita a synagóga

Jur má svoj význam aj pre židovskú komunitu. Aj keď nepatril medzi významné centrá židov, na dvore jedného z rodinných domov tu stojí jedna z najstarších synagóg na Slovensku. synagóga z 18.

Konská železnica a ďalší rozvoj

V 40. rokoch 19. storočia sa do Jura dostala konská železnica z Bratislavy. So stavbou sa začalo v roku 1838 a prvý jej úsek Bratislava - Svätý Jur uviedli do prevádzky v roku 1840. Vozy boli ťahané dvoma pármi koní. Vlak chodil raz prepoludním a raz popoludní tam a naspäť. Plány železnice vypracoval František Oto Hieronimi. Budova železničnej stanice bola postavená ako majetok súkromnej spoločnosti. Založili ju 17 veľkostatkári, ktorí mali majetky medzi Trnavou a Bratislavou. Pôvodná výpravná budova stále stojí vedľa novšej stanice. Napriek tomu, že Jur bol na Slovensku jedným z prvých miest pripojených na železnicu, príliš veľký rozvoj mu to neprinieslo.

Vinohradníctvo a pohroma fyloxéry

V 19. a prvej polovici 20. storočia neprekročil hranicu 4000 obyvateľov a obyvatelia sa živili rovnako ako v stredoveku viničom. Prvá zmienka o svätojurských vinohradoch je z roku 1270. Pestovanie viniča však možno predpokladať už v časoch rímskeho panstva na Dunaji. V členitom teréne malých Karpát je poloha svätojurských vinohradov rozmanitá. Veľa z nich sa nachádza na nerozdrobenom kameni premiešanom s pieskom. Keď sa zem pripravuje na sadenie, kamene sa odstraňujú. Vinohradníci z nich stavajú stienky alebo tzv. rúny (hromady kamenia medzi vinohradmi). Vo viniciach pod lesmi v strmom teréne tak vytvárajú terasy, ktoré pôsobia ako ukážka starodávneho pestovania viniča, bez veľkých scelených plôch. Ten však koncom 19. storočia trpel nákazou fyloxéry a rovnako ako Modra aj Jur doplatil na katastrofu chudobou a vysťahovalectvom. Mesto sa príliš nezmenilo ani v neskorších obdobiach.

Pálffyovský kaštieľ

Kaštieľ Pálffy patrí nielen k najstarším pamiatkam starobylého mestečka Svätý Jur, ale zároveň je aj významnou súčasťou jeho viac ako 700-ročnej vinohradníckej tradície. Nie vždy však mal podobu kaštieľa. Za jeho súčasnú podobu môžu početné stavebné úpravy. Bol renesančným sídlom Kataríny Pálffyovej a Štefana Illéshazyho z roku 1609. Stavebno-historický výskum však naznačuje, že majitelia nechali modernizovať a prestavať oveľa staršiu budovu, pravdepodobne z prvej polovice 13. storočia.

Jeho osobu sa podarilo stotožniť s literátom Šimonom Cayrom de Saluzis, šľachticom zrejme savojského pôvodu, ktorý v polovici 16. storočia pôsobil v službách bratislavského župana Jána Szalaya. Kedy a akým spôsobom získal kúriu tvoriacu jadro súčasného kaštieľa do svojho vlastníctva, sa doposiaľ nepodarilo zistiť. Neexistujú o tom žiadne písomné zmienky.

V Pálffyho kaštieli sa intenzívne vyrábalo, skladovalo a čapovalo svätojurské víno, ktoré sa pokladalo za najlepšie z celej Bratislavskej župy. Obchodovanie s vychýreným vínom predstavovalo významný zdroj financií pre cisársku pokladnicu, preto boli vtedajšia svätojurská kúria i mestečko majetkom cisára Ferdinanda I. Habsburského.

Drancovanie cisárskej pokladnice spôsobené vojnami s Osmanmi prinútilo Ferdinanda I. udeliť Svätý Jur do zálohy niektorému šľachticovi výmenou za finančnú pôžičku. Prvým záložným majiteľom mestečka a teda aj kráľovskej kúrie sa v roku 1566 stal bratislavský župan Eck zo Salmu a Neuburgu. Po jeho smrti sa v roku 1575 stal novým záložným majiteľom mestečka aj kúrie chorvátsky šľachtic Ján Krušič z Lepohlavy. Krušič pred koncom svojho života prestavoval nielen kúriu vo Svätom Jure, ale aj zámok v Pezinku. Finálnej rekonštrukcie sa, žiaľ, už nedožil.

V rušnom 16. a 17. storočí patrilo obchodovanie s vínom k významným zdrojom príjmov. Uhorský kráľ si dokonca uplatňoval právo vyčapovať v kúrii 5 500 litrov tohto ušľachtilého moku. Dôkazom sú aj zachované drevené sudy z 19. storočia, na ktorých sa vyníma meno jedného z posledných majiteľov kaštieľa grófa Jána Pálffyho.

Archeologickým prieskumom sa v Pálffyho kaštieli nedávno podarilo odkryť miesta s významnou historickou hodnotou. V objekte bola nájdená zachovaná STUDŇA, ktorej pôvod siaha až do 16. storočia. Archeológovia odhalili aj miesto, na ktorom sa v dávnej minulosti nachádzal LIS NA HROZNO a miesto ĽADOVNE, ktorá slúžila na uchovávanie potravín.

Kaštieľ vo Svätom Jure s priľahlou záhradou a vinicami prirástol Kataríne Pálffy a Štefanovi Ilešházi k srdcu. Avšak ambiciózny Illésházy sa stal tŕňom v oku svätojurských a pezinských zemanov. Aj svätojurskí mešťania otvorene prejavovali svoje nesympatie voči Štefanovi. Zlé reči sa doniesli až na kráľovský dvor. Kráľ Rudolf II. sťažnosti mešťanov vypočul a v roku 1602 po vypršaní „zmluvy“ s Ilešházim zbavil manželov kaštieľa. Katarína sa však nemienila tak ľahko vzdať zálohovaných majetkov.

Vynovené priestory si však už manželia nestihli spolu užiť. Dokončenie svätojurskej kúrie totiž sprevádzala smutná udalosť, a to úmrtie Štefana Ilešháziho. Katarínu hlboko zasiahla strata milovaného manžela: „Majetky pominú, víno sa vypije.

Kráľ Karol VI. zobral do úvahy vernosť a služby Pálffyovcov a v roku 1734 udelil panstvá Svätý Jur a Pezinok do trvalého vlastníctva grófom Jánovi, Františkovi, Mikulášovi, Leopoldovi a Rudolfovi ako aj ich potomkom. Rod Pálffyovcov kaštieľ naďalej zveľaďoval a staral sa o odkaz Štefana Illésházyho a Kataríny Pálffyovej, ktorí v ňom zanechali hlboké stopy. Jeden z hmatateľných odtlačkov môžete obdivovať nad portálom na pravej strane nádvoria kaštieľa, ktorú zdobí reliéfny kameň s erbmi Illésházyho a jeho manželky z roku 1609, keď bola dokončená prestavba kaštieľa na renesančné sídlo. Comes Stephanus Ilieshazi palatinus regni Hungariae etc.

Ako to vyzeralo v Pálffyho kaštieli koncom 18. storočia? V rukách rodu Pálffyovcov vládol v kaštieli rušný život. Pálffyovci veľkú časť obytných priestorov trvale prenajímali. Vo veľkej pivnici odpočívalo víno v drevených sudoch a v susediacich miestnostiach si majitelia kaštieľa Rudolf a Ján Pálffy skladovali svoje víno. Obom patrili aj lisovne, v ktorých sa lisovalo hrozno. V druhej časti kaštieľa sa nachádzal výčap piva, ktorý bol tŕňom v očiach mešťanov, ktorým jeho konkurencia prekážala. Súčasťou areálu bola veľká stajňa s dvojitou bránkou, ktorá v čase vinobrania slúžila na ustajnenie panských volov.

Posledný majiteľ kúrie zo šľachtického rodu Pálffyovcov vykonal veľkodušný skutok, keď vo svojej poslednej vôli odkázal kaštieľ detskej nemocnici. Aby sa mohla na tento účel prestavať a náležite zariadiť, priložil k nej Ján Pálffy aj 60 000 zlatých. Ozdravujúce slnečné lúče opierajúce sa do okolitých svahov s viničom pôsobili blahodarne na zdravie maličkých pacientov, ktorí sa do kúrie chodili zotavovať. Škoda, že tomuto ušľachtilému účelu slúžila iba pár rokov.

Klenot Svätého Jura získal celoštátny význam, keď sa 17. júla 1963 zapísal na zoznam národných kultúrnych pamiatok. Stalo sa tak v čase, keď jeho priestory upravené na nájomné byty využívala Domová správa MNV. Fasáda a strecha kaštieľa boli ešte poznačené vojnovými škodami, ktoré si nevyhnutne pýtali opravu. Historická hodnota Kaštieľa Pálffy bola počas 20. storočia degradovaná. Objekt prešiel do správy MNV, ktorý dal interiér prestavať na nájomné byty. Nový náter dostal kaštieľ v roku 1967. Obnovené boli fasáda, vonkajšie omietky, nátery okien a dverí, drážková strešná krytina, všetky komíny boli zbúrané a nanovo postavené. V stavebných úpravách sa pokračovalo v 80. rokoch. Do kaštieľa boli zavedené rozvody plynu a vody a nájomníci sa dočkali vybudovania kanalizácie. Časť objektu využívalo Jednotné roľnícke družstvo, čo viedlo k viacerým konfliktom s nájomníkmi, ktoré boli vyvolávané najmä pohybom ťažkých mechanizmov poškodzujúcich nádvorie. V deväťdesiatych rokoch prevzalo kaštieľ JRD a následne realizovalo rekonštrukciu, ktorá bola však vykonaná veľmi necitlivo a zanechala na Kaštieli Pálffy devastačné stopy. Jeho priestory sa prebudovali na kancelárie a časť objektu patrila penziónu.

Takmer zabudnutá krása, ktorú kaštieľu vštepili vznešené šľachtické rody, opäť ožíva. Renesančný kaštieľ je opäť pýchou mestečka Svätý Jur a okrem svojej krásnej siluety, ktorá dáva Svätému Juru jedinečný ráz, prináša do súčasnosti i časom zahalený kus vinárskej histórie a tradície pálffyovských vínnych pivníc. Tieto pivnice skrývajú stáročia poctivej vinárskej práce a umenia, ktoré dnes zúročuje vinárstvo VIAJUR.

Vinohradníctvo a vinárstvo VIAJUR pokračuje v tradíciách, ktoré sú po generácie ukryté v príbehu pálffyovských pivníc. Vinárstvo VIAJUR obhospodaruje vinohrady a pestuje vinič v dvoch usadlostiach - Svätý Jur a Farná. Samotná výroba vína sa vrátila do historických pálffyovských pivníc. Naďalej ostávame verní tradičnej, vekmi osvedčenej výrobe vína, ktorú zdokonaľujeme modernými technológiami.

História opäť ožíva a slovutná pani Svätého Jura, Katarína Pálffy, spoločne so svojim manželom Štefanom Ilešházym, pomyselne otvárajú brány citlivo zrekonštruovaného Kaštieľa Pálffy v Svätom Jure. Ich obľúbené svätojurské sídlo prešlo kompletnou rekonštrukciou a opäť dostáva svoju noblesnú historickú podobu.

Katarína Pálffy pozýva svojich hostí na návštevu Reštaurácie Palatín, ktorá našla svoje miesto pod renesančnými klenbami najstaršej časti kaštieľa. V spojovacom krídle vás očarí veľkolepá sála Pro Rege et Patria. Jej steny zdobia portréty príslušníkov rodu Habsburgovcov, ale aj originálne maľby výjavov z tridsaťročnej vojny a vojny o habsburské dedičstvo. V najmladšom krídle kaštieľa, ktoré bolo Pálffyovcami zrekonštruované v novoromantickom slohu, vystúpate po impozantnom dochovanom schodisku, s nádhernou dominantou v podobe lustra, do Salónika Habsburgovcov.

Kaštieľ sa stal aj sídlom vinárstva VIAJUR. To sídli v historických pálffyovských pivniciach zo 16. storočia, ale aj v moderných priestoroch, dobudovaných v rámci rekonštrukcie kaštieľa. Na tradíciu varenia piva nadväzuje remeselný pivovar Pálffy Brauerei, ktorý sa nachádza priamo na nádvorí kaštieľa.

Krásny príbeh lásky Kataríny a Štefana teraz opäť ožíva na nádvorí Kaštieľa Pálffy, kde stoja bok po boku, tak ako počas svojho života. Štefan so šabľou v ruke, symbolom ich silného citu, ktorý prekonal aj všetky odlúčenia a Katarína s vejárom, symbolom čerstvého vánku, ktorý vždy vial v ich vzťahu.

Ďalšie pamiatky a zaujímavosti

• Meštiansky renesančný dom na Ul. dr. Kautza 1: Pri jeho stavbe sa využili staršie múry z polovice 16. storočia. Za renesančnou bránou je v podjazde nad bývalým portálom kamenný erb s nápisovými tabuľkami z rokov 1547 a 1590.
• Kostol Narodenia Panny Márie: Postavili ho v rokoch 1651 - 1654 pôvodne evanjelici. Od roku 1674 patrí katolíkom. Vnutorná výzdoba je baroková z konca 17. a začiatku 18. storočia. V kostole je barokový organ zhotovený moravským majstrom Výmolom roku 1797 v pôvodnej skrini, jediný na Slovensku. Vstupné portály sú z polovice 17. storočia, barokovo upravené v polovici 18. storočia.
• Morový stĺp: Pochádza z roku 1831 a je spomienkou na ukončenie hroznej epidémie cholery. Trvala 57 dní a zomrelo počas nej 182 ľudí. Súsošie je z pieskovca. V roku 1990 bolo zreštaurované a bol vyhotovená kópia.
• Slnečné hodiny: Slnečné hodiny boli na budove piaristického kláštora pôvodne nainštalované mníchmi. V roku 1985 ich zreštauroval akademický maliar Karol Drexler. Sú z glazovanej keramiky. Zachovávajú symboly vinohradníckeho kraja (slnko - životodárna sila, hrozno - plod tvrdej práce vinohradníkov).
• Rodný dom Dr. Alexandra Zahlbrucknera: Ide o dom na Prostrednej ul. 31. Alexander Zahlbruckner bol významný lichenológ (znalec lišajníkov) svetového mena.
• Hradisko: Bolo významným vojenským objektom na území Veľkej Moravy. Hradisko bolo vybudované v 9. - 10. storočí proti maďarským jazdeckým nájazdom. Na hradisku bola stála vojenská posádka, ktorá poskytovala ochranu obyvateľstvu zo širokého okolia.
• Mestské opevnenie: Boli vybudované v rokoch 1603-0664 ako ochrana proti Turkom. Sledujú obrys mesta kamenným múrom. Pôvodne mali päť kruhových bášt, deväť bastiónov (vystupujúce výčnelky slúžiace na ostreľovanie útočníkov), dve malé vedľajšie bránky do vinohradov a štyri hlavné brány.
• Šúr: Je jedinečnou prírodnou rezerváciou (od roku 1952) so slatinnojelšovým lesom a mnohými chránenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi. Južnú časť tvorí chránený Panónsky háj s dubovo-brestovým porastom a teplomilnými druhmi rastlín. Je vyhľadávaným miestom pre botanikov a zoológov.

Osobnosti Svätého Jura

• Samuel Armbruster: Bol chýrnym právnikom a ovládal viacero cudzích jazykov. Narodil sa vo Svätom Jure. Napísal náboženskú knihu o smrti a večnom živote.
• Alexander Zahlbruckner: Narodil sa 31.5.1860 vo Svätom Jure. Bol významný lichenológ (znalec lišajníkov) svetového mena. Spracoval dovtedy najkompletnejší obraz lišajníkovej flóry vtedajšej Bratislavskej župy. Pracoval v Prírodovednom múzeu vo Viedni, kde dosiahol až funkciu riaditeľa.

Svätý Jur v číslach

tags: #prosterdna #13 #svaty #jur