Arménsko: História prvého kresťanského štátu

Arménsko, krajina s bohatou históriou a kultúrou, sa pýši titulom prvého štátu na svete, ktorý prijal kresťanstvo ako štátne náboženstvo. Stalo sa tak v roku 301 n. l., viac ako 1700 rokov dozadu. Tento významný krok formoval identitu krajiny a jej ďalší vývoj.

Mapa Arménska

Počiatky kresťanstva v Arménsku

Podľa cirkevnej tradície, prvými vierozvestcami v Arménsku boli apoštoli sv. Tadeáš a sv. Bartolomej, ktorí šírili kresťanskú vieru v rokoch 35-60. Svedčí o tom aj skutočnosť, že v tomto období trikrát došlo k ich veľkému prenasledovaniu - v rokoch 110, 230 a 287. Toto posledné prenasledovanie kresťanov sa viaže k menu kráľa Trdata z dynastie Aršakovcov, ktorý neskôr prijal kresťanstvo a v roku 301 ho vyhlásil za štátne náboženstvo.

Obrátenie kráľa Trdata III.

Iniciátorom jeho obrátenia bol Grigor, Arménmi nazývaný Lusavorič - Osvietiteľ. Keď sa Grigor vrátil do Arménie a začal šíriť kresťanskú vieru, kráľovi ľudia ho spoznali a Trdat ho dal uvrhnúť do hlbokej jamy plnej hadov, v ktorej Grigor údajne strávil 15 rokov. V období, keď bol Grigor uväznený v jame, dostala sa do Arménie skupina 37 kresťanských diev, ktoré ušli z Ríma pred Diokleciánovým prenasledovaním kresťanov a v Arménii hľadali útočište. Kráľa Trdata za jeho čin stihol krutý trest. Podľa legendy sa premenil na divého kanca a ušiel do lesov.

Jeho sestra Chosroviducht prijala kresťanstvo a jednej noci mala zjavenie, že kráľovi môže pomôcť len uväznený Grigor. Ten prehlásil, že kráľ vyzdravie len keď prijme on i celý jeho národ kresťanstvo. Okrem toho musí na vlastných pleciach priniesť kamene z hory Ararat a vybudovať hrobky svätým devám mučeníčkam.

Vyhlásenie kresťanstva za štátne náboženstvo

Po vyhlásení kresťanstva za štátne náboženstvo začal Grigor s podporou kráľa Trdata šíriť v krajine novú vieru „ohňom a mečom“. Nakoniec museli podľahnúť, chrámy boli zrovnané so zemou, boli spálené aj vzácne knihy chrámových knižníc. Na mieste zničených chrámov sa začali budovať nové, kresťanské chrámy a kláštory.

Grigor Osvietiteľ bol roku 302 vysvätený Leontiom, cesarejským archiepiskopom, za episkopa a roku 318 rímskym patriarchom sv. Silvestrom za katolikosa. O niekoľko rokov však opustil svoje sídlo vo Vagharšapate (dnešný Ečmiadzin), katolikát odovzdal svojmu synovi Aristakesovi a utiahol sa do hôr.

Ečmiadzinská katedrála

Význam svätého Nersesa Veľkého

Sv. Nerses bol jedným z najvýznamnejších arménskych katolikosov. Tento úrad zastával v rokoch 358 až 373. Dal vybudovať útulky pre biednych, nemocnice, leprozóriá, starobince, sirotince, útulky pre vdovy, ale aj hostince a útulky pre pocestných. Vo vlastnom dome živil stovky chudobných, chorých, kaliky aj pocestných.

Na cirkevnej sinode v rokoch 355-366 bol arménsky ľud vyhlásený za „jednotné kláštorné bratstvo“. Je pravdepodobné, že reformy sv. Nersesa upevnili postavenie novej viery oveľa viac ako „oheň a meč“ Osvietiteľa.

Vznik arménskej abecedy

Snáď najvýznamnejší čin arménskej cirkvi v tom období je spojený s katolikátom Sahaka Partheva, posledného katolikosa z rodu Grigora Lusavoriča. Za Sahakovej významnej pomoci arménsky mních Mesrop Maštoc, žiak Nersesa Veľkého, vytvoril arménsku abecedu, písmená, ktorými Arméni píšu dodnes. Vlastné písmo umožnilo preklad Biblie a liturgických kníh.

O význame, aký arménska cirkev prikladá vlastnému písmu, vypovedá aj skutočnosť, že 130. katolikos Vazgen I., ktorý zomrel pred niekoľkými rokmi, dal Mesropových 36 písmen odliať z čistého zlata a tie uchovávajú medzi cirkevnými relikviami v ečmiadzinskej katedrále.

„Svätá vojna“ Arménov

Za vlády perzského kráľa Jazdkarta II. nastalo úporné prenasledovanie kresťanov. Opäť sa rúcali chrámy, tentokrát kresťanské a pod hrozbou smrti nútili obyvateľstvo prijať oficiálnu vieru Peržanov, mazdaizmus. Cirkevný snem vyzval veriacich k boju. K rozhodujúcej bitve došlo 26. mája 451 v Avarajskom poli pod vedením kniežaťa Vardana Mamikonjana.

Arméni síce boli porazení, ale predsa dosiahli morálne víťazstvo: perzskí mágovia sa vrátili domov. Napriek mnohým tragédiám, ktoré stihli arménsky národ počas ich tritisícročnej histórie, zachovali si svoju národnú identitu aj vieru.

Arménska cirkev dnes

Arménska cirkev je jedinečná, je jednou zo štyroch monofyzitských cirkví existujúcich vo svete. Pokiaľ viem, arménska cirkev je jedinou kresťanskou cirkvou, v ktorej sa dodnes prinášajú krvavé obete. Arménske chrámy sú veľmi pôsobivé vo svojej jednoduchosti. Mnohé z nich sú svedkami takmech dvoch tisícročí. Ečmiadzinská katedrála vola vybudovaná v roku 303, je to nastarší kresťanský chrám na svete, ktorý dodnes slúži svojmu účelu.

Na neveľkom území dnešnej Arménskej republiky sa zachovalo viac ako 10 tisíc historických objektov - kresťanských, ale aj predkresťanských.

tags: #prvy #krestansky #stat