Film Len Boh odpúšťa dánskeho režiséra Nicolasa Windinga Refna (Drive) rozdelil kritiku na dva polarizované tábory. Mnohí v ňom uvidia nadutú artovú oslavu násilia plnú nesympatických postáv a ocenia prinajlepšom jej precíznu vizuálnu a hudobnú stránku. Bude ich rozčuľovať, ako veľa toho režisér hovorí obrazom a ako málo slovami. Vyskúšať si, ako bude film pôsobiť práve na vás, sa však oplatí.
Refn sa netají obdivom Gaspara Noého či Alejandra Jodorowského a na psychedelickej podmanivosti filmu to vidno. Len Boh odpúšťa je však viac ako štylistické cvičenie na pozadí gangsterky. Medzi jeho riadkami sa dá dočítať napríklad aj o paradoxoch miesta, kam si státisíce západniarov chodia pre slastný pocit, že si môžu za svoje doláre dovoliť všetko. Partia cudzincov si tu s tichým (a dobre zaplateným) súhlasom úradov veselo obchoduje s drogami a ženami. Cítia sa ako nepremožiteľní bohovia, dobyvatelia zaostalého raja. Až keď prekročia poslednú hranicu, stretnú sa s faktom, že sú len osťami v zadku prekvapujúco tvrdého sveta. A ten sa ich strasie ľahšie, ako by si kedy mysleli.
Len Boh odpúšťa je v dejovej rovine jednoduchý príbeh o zle, ktoré plodí ďalšie zlo a dá sa zastaviť - opäť len zlom.
Plagát k filmu Len Boh odpúšťa
Americkí bratia Julian a Billy sa usadili v Bangkoku. Naoko prevádzkujú boxerský klub, ale v skutočnosti obchodujú s drogami. Ako neskôr zistíme, okrem neštandardného prístupu k zárobkovej činnosti majú aj silné sklony k agresivite. Billy tie svoje hneď v úvode nezvládne - brutálne zavraždí tínedžerskú prostitútku. Na miesto činu prichádza policajný dôstojník Chang. Nebude medzi vinníka a spravodlivosť klásť zbytočné prekážky.
Julian nie je žiadne neviniatko, no bratovu smrť považuje za spravodlivú. Nie však jeho matka, ktorá prichádza svojho prvorodeného pomstiť. Billy bol podľa všetkého obľúbencom chladnej ženy, ktorá mladším potomkom okázalo pohŕda. Ich protivník Chang má sám so sebou oveľa menej problémov.
Refn urobil dobre, že príbeh príliš nerozvíjal - hoci pre tých, ktorí si radi potrápia hlavy doň predsa zašifroval viacero hádaniek. Práve na pozadí jednoznačnej zápletky však získal priestor na dokonalú hru s atmosférou.
Postavy a herci
- Julian: Ryan Gosling
- Chang: Vithaya Pansringarm
- Crystal: Kristin Scott Thomas
Herecky má čo hrať len Kristin Scott Thomas. Jej podanie pomstychtivej a znevažujúcej matky je veľmi naturalistické, prakticky ako jediná do filmu vkladá aké-také náznaky emócií. Pansringarm v úlohe Changa by síce vystrašil aj Chucka Norrisa, no je na tom podobne ako Gosling - je determinovaný zostať pri kamennej tvári ako 90% všetkých ostatných postáv. Je to strojené pozérstvo, ktoré nič nerieši a nie je nástrojom v rukách umelca, inštruuje akurát nudu.
Pochopenie filmu Odpúšťa len Boh (2013) | Analýza filmu
Chang nepotrebuje doláre, aby vykonal spravodlivosť. Nepotrebuje ani emocionálne pohnutie, ktoré k pomste ženie jeho protivníkov. Možno preto pôsobí ako nezmyselný sadista, rovnako ako aj násilie v celom filme je pomerne ľahké považovať za samoúčelné. Ťažko očakávať, že by mal každý chuť hľadať čosi pod takým vyhraneným povrchom. Refn sa azda až príliš okázalo nesnaží vyjsť divákovi v ústrety.
Bangkok - mesto, kde sa odohráva dej filmu
Lenže ten, kto jeho málovravné postavy odsúdi za ploché karikatúry, bude mu krivdiť zbytočne. Film je zároveň tak trochu psychologickým experimentom a je zaujímavé sledovať, ako naň diváci reagujú. Niektorí po dosiahnutí svojho prahu únosnosti filmovej krvi z kina odchádzajú. Ďalší, ktorí k násiliu nedokážu zaujať žiadny emocionálny postoj, sa budú, prekvapivo, smiať - ako sa naučili pri „tarantinovkách“.
Samozrejme, ako obvykle, je oficiálny text distribútora značne mätúci. Osobne mám totižto pocit, že som pozeral úplne iný film. Film, ktorý nie je pre každého. Nicolas Winding Refn sa nám totižto rozhodol naservírovať solídne psycho. Žiaľ, tentokrát sa režisér až priveľmi utrhol z reťaze.
Vizuál a atmosféra
Only God Forgives je pastvou pre oči. Vizuálu veľmi pomáha fakt, že sa dej odohráva v Bangkoku, prekvapivo veľmi fotogenickom meste, ktoré dáva filmu príjmne ostrú príchuť thajského curry. Estetická stránka filmu je dokonale prepracovaná a krikľavo tak kontrastuje s jeho náplňou.
Tou sú totiž orgie krvavého násilia. Diváci, kritika a porota na filmovom festivale v Cannes sa možno aj kôli tomu k filmu postavili tak odmietavo. Táto reakcia bola, podľa mňa, veľmi povrchná. Násilie nieje zobrazované prvoplánovite aj keď je pretkané celým filmom. Najtvrdšie scény sú podkreslené hudbou, ktorá výrazne ovlyvňuje vyznenie zobrazovaného deja.
Len Boh odpúšťa s priveľkým odstupom môže pôsobiť pomerne plytko a Refn iste s menšinovým záberom svojho filmu rátal.
Len Boh odpúšťa naozaj nie je film pre každého. Konzumentov akčných filmov ubije pomalšie tempo a nečakaný záver. Milovníkov artovejších vecí zas môže zaskočiť vysoká miera brutality, ktorú ja osobne musím pochváliť. Režisér nám podsúva skutočnú gore-ovú lahôdku. Hlavný záporák v podaní Vithaya Pansringarma je magor na pohľadanie. Ihlica sem, nožík tam, šup, odseknutá rúčka, vypichnuté očko a na všetko pekný záber so solídnym množstvom krvi.
tags: #len #boh #odpusta #vithaya #pansringarm