Herečka Soňa Valentová bola známa nielen pre svoj talent, ale aj pre svoje postoje a názory. Vždy bola opradená rôznymi tajomstvami a inak to nie je ani po herečkinej smrti. Skromnosť a neokázalosť smútočného obradu totiž korešponduje so zásadami Jehovových svedkov, s ktorými Valentová, napokon ako pre PLUS 7 DNÍ sama priznala, sympatizovala. Nevedno však, či to môže byť pravý dôvod tajností okolo jej skonu.
Náboženské presvedčenie a sympatie k Jehovovým svedkom
Soňa Valentová sa narodila v Trnave do židovskej rodiny Wertheimerovcov, no verná jedinému náboženstvu nebola. Narodila sa v Trnave do židovskej rodiny Wertheimerovcov, no verná jedinému náboženstvu nebola. „Nechodím len do jedného kostola a už vôbec nie na omše. Hocikedy zablúdim do mešity, synagógy, do evanjelického alebo katolíckeho kostola. Stačí mi vnímať atmosféru a pomodliť sa. No modliť sa dá všade. Aj doma, aj na prechádzke v prírode. Boh je totiž len jeden, jemu som verná a jemu verím najviac,“ vyznala sa.
Soňa Valentová netajila sympatie ani k Jehovovým svedkom. „Všade si nachádzam niečo. U nich sa mi veľmi páči, že sú jediní kresťania, ktorí odmietajú ísť do vojny. Na budove OSN je výňatok zo Starého zákona, v ktorom sa píše: Raz národy prestanú proti sebe bojovať, svoje meče prekujú na radlice, kopije na záhradnícke nožnice a príde čas, že nepozdvihne ruku národ proti národu. Je to krásna méta, no aj Spojené národy dávajú často súhlas na vojny. Ale ja verím, že raz naozaj nebudú. V Starom zákone je to sľúbené,“ žila v nádeji. Skalopevne verila tiež biblickým sľubom, že raz na zemi pominú všetky choroby. „Veď sa to píše v Novom zákone. Boh zotrie každú slzu z očí. Nebude smrti, bolesti, plaču ani kriku, lebo prvé veci pominuli. Na základe proroctiev, ktoré sa už splnili, verím, že sa postupne budú plniť aj ďalšie. Boh predsa nie je luhár,“ argumentovala pred nami.
V roku 2009 sme ju stretli na zraze Jehovových svedkov, ktorý sa konal na jednom z futbalových štadiónov v Bratislave. Keď sme ju v dave odfotografovali, niesla to s nevôľou a svoju účasť odmietla komentovať. No jeden z hovorcov náboženskej organizácie vtedy pre PLUS 7 DNÍ priznal, že Valentová stretnutia Jehovových svedkov navštevuje pravidelne a je ich členkou.
Herečke sa rozviazal jazyk, až keď si jeho vyjadrenie prečítala. „Vôbec sa mi nepáči, že si ma takto prisvojili,“ povedala vtedy. „Je smutné, že ešte aj veriaci ľudia medzi sebou vedú boje. Človek, ktorý miluje Boha, rozdiely medzi náboženstvami nerobí. Boh je len jeden a čas ukáže, ktoré náboženstvo k nemu bolo najbližšie. Ja tieto veci považujem za veľmi intímnu záležitosť.“
Napriek tomu, s Jehovovými svedkami mala Soňa Valentová spoločných niekoľko zásad. Nechodila napríklad voliť, na čo mala svojské vysvetlenie. „Čo sa týka volieb, nie som jediný umelec, ktorý v tomto zmysle preferuje neutralitu, no s Jehovom to nemá nič spoločné. Je to výlučne moje rozhodnutie,“ presviedčala nás a ďalej argumentovala. „Nevedela by som sa rozhodnúť, komu dať svoj hlas, pretože Boh nám hovorí, že do týchto relatívnych postavení moci sa dostávajú ľudia jeho zvolením. Aj keby sa do politiky dostal nesprávny človek, on vie, prečo je to tak.“
Vianoce a postoj Soni Valentovej
Veľkú dôležitosť neprikladala herečka, podobne ako Jehovovi svedkovia, vianočným či veľkonočným sviatkom. K oslave Štedrého dňa ju židovskí rodičia veľmi neviedli, no sprotivil sa jej aj pre prílišnú komerciu. „Vianoce sú nablýskané, krásne, ale je to len biznis. Na ich pravú podstatu, na oslavu narodenia Ježiša Krista sa zabúda. Navyše je vedecky dokázané, že sa nenarodil v čase Vianoc. Ale doma aj tak máme stromček, napečené koláče a príjemnú rodinnú pohodu. Len darčeky si už nedávame, pretože je otrava chodiť ich nakupovať,“ povedala nám pred dvadsiatimi rokmi.
Maminým zásadám sa prispôsobila aj jej mladšia dcéra, herečka a speváčka Katarína Hasprová. Aby cez sviatky neostávala vo veľkom dome Soňa sama, robila jej Katarína spoločnosť. Pravidelne tak odmietala dobre platené silvestrovské vystúpenia. „Je to tak, ale nikdy som s tým nemala problém. Posledné roky sme už nemali ani stromček, ani darčeky. Som veľmi rada, že rovnako je nastavený aj môj manžel Ivan. Ani on neznáša všetky nákupné horúčky a komerciu, ktorá prevalcovala pravý zmysel Vianoc,“ objasnila nám Hasprová.
Zároveň si zaspomínala na časy, keď to vo vile Hasprovcov pod Bratislavským hradom vyzeralo ako v iných rodinách. „Keď sme boli ešte kompletná rodina a žila s nami aj babička z maminej strany, tatino kúpil stromček a tešil sa, že z neho máme radosť. Ja som ho vždy ozdobovala. To bola moja práca. Pustila som si k tomu Bacha alebo nejakú inú klasiku a vyslovene som si to užívala. To už je však dávno preč.“
Utajený pohreb
Jedinú rozlúčku Soni Valentovej vystrojili dcéry údajne ešte pred sviatkami v bratislavskom krematóriu, no nikto z herečkiných dobrých priateľov, ktorých sme oslovili, naň pozvaný nebol. Anonymný pohreb, ako sme sa osobne presvedčili, navštívilo len zopár neznámych ľudí, a keď sme sa ich spýtali, s kým sa práve v dome smútku rozlúčili, iba krútili hlavou a mlčali. Rovnako skúpy na slovo bol aj herec Ján Gallovič, ktorého sme pred krematóriom videli niesť dosky na texty. Meno umelkyne nebolo uvedené ani na zozname pohrebov. Ak išlo o skutočnú rozlúčku so slávnou herečkou, kresťanský obrad s citátmi zo Svätého písma sa tam konal v najvyššom utajení a v najužšom kruhu.
Podľa vyjadrenia hovorcu organizácie Jehovovi svedkovia Davida Kullu dátum ani scenár pohrebu nebohej umelkyne nepoznali ani oni. „Nikto z rodiny nás ohľadne tejto záležitosti oficiálne nekontaktoval. Možno niekoho súkromne áno, ale neviem o tom,“ vyjadril sa.
Fanúšikovia a kolegovia sa so Soňou Valentovou mohli rozlúčiť len symbolicky, zápisom do kondolenčnej knihy v priestoroch SND. Ak sa vrátime v čase, existuje hádam len jeden dôvod, prečo mohla herečka odmietnuť pietnu rozlúčku v divadle. Keď v roku 2007 otvárali novú budovu prvej scény, došlo k fatálnemu nedopatreniu. Pri spomienke na režisérov národnej inštitúcie opomenuli Valentovej manžela Pavla Haspru. Zmierovala sa s tým s veľkou trpkosťou. „Sediac v hľadisku sme si s Katkou najprv mysleli, že sme jeho meno len prepočuli. Lenže oni na neho celkom zabudli. To sa nemalo stať,“ povedala nám Soňa vtedy roztrpčene.
Po Hasprovej smrti v roku 2004 už nikdy žiadneho partnera nemala. „Aj keby prišiel princ na bielom koni, manžela by mi nenahradil. Preto po nikom ani netúžim. Navyše, už mám dosť rokov, tak načo,“ zamýšľala sa. Vraj od Pavlovho skonu neprešiel jediný deň, keď by si na neho nespomenula. „Doma máme jeho bustu. Vždy sú tam čerstvé kvietky. Často na neho myslím v situáciách, ktoré mi ho pripomínajú. Napríklad minule, keď som z trhu niesla obrovský nákup. Napadlo mi, že keď bol už veľmi chorý, kúpila som tam sliepočku, aby som mu urobila silnú polievku.