Ján Chryzostom kardinál Korec bol významnou osobnosťou Katolíckej cirkvi na Slovensku. Jeho život bol plný výziev, prenasledovania, ale aj neochvejnej viery a pastoračnej činnosti. Tento článok prináša ucelený pohľad na jeho život a dielo.
Raný život a vstup do rehole
Ján Chryzostom kardinál Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch, v obci ležiacej pod Tríbečskými vrchmi, severovýchodne od mesta Topoľčany. Základnú školu vychodil v rodnej obci, meštianku v neďalekých Chynoranoch. Dňa 15. septembra 1939 vstúpil v Ružomberku do rehole jezuitov.
V roku 1944 maturoval na Gymnáziu v Kláštore pod Znievom, kam chodil ako externý študent. Od roku 1945 študoval na Filozofickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej v Brne.
Perzekúcie a tajná vysviacka
Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Odtiaľto bol donútený odísť do civilného života.
V tom istom roku (1. októbra 1950) bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov bol ako 27-ročný 24. augusta 1951 tajne vysvätený za biskupa otcom biskupom Pavlom Hnilicom. Konsekrácia sa uskutočnila na základe rozsiahlych fakúlt Svätého Otca Pia XII.
Život v ilegalite a väzenie
Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne. Po celý tento čas pracoval ako robotník. V tomto období oprávnene desať rokov každý deň očakával, že príde pre neho Štátna bezpečnosť, ako sa to stalo v mnohých prípadoch jeho spolubratom v reholi, či diecéznym kňazom, či veriacim laikom.
O to viac, že vedeli o ňom, že je biskup a vyvíja aktívnu apoštolskú činnosť, ba i ordinuje tajne kňazov. Dňa 11. marca 1960 bol zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca - pre náboženskú činnosť medzi študentmi na 12 rokov väzenia, ktoré prežil v neľudských podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach.
Dokument - Stratený svet komunizmu časť 2/3 (Československo)
Obdobie po prepustení z väzenia
Z väzenia sa vrátil 24. februára 1968 s podlomeným zdravím. Napriek tomu sa zapojil do nadšenej obnovy náboženského života. Dňa 8. júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý na údiv mnohých odovzdal „tajnému“ biskupovi Korcovi svoje biskupské insígnie.
I v tejto situácii nezostal nečinný. Kontakt s mladými ľuďmi, apoštolát v rôznej forme, ale i bohatá literárna činnosť mu vyplnili každú voľnú chvíľu.
Literárna činnosť
V širokej palete jeho diel sa objavujú práce ako aktuálne diskusie s prírodnými vedami, ktoré často prekračujú svoju vedeckú kompetenciu a prispievajú k dezinformácii v základných životných otázkach. Ako veľký znalec ľudskej duše sa zamýšľa nad pôvodom človeka a jeho životnou cestou.
Súčasne tvorí aktuálne práce, týkajúce sa problémov náboženského života a Katolíckej cirkvi na Slovensku. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje trojzväzkové dielo zaoberajúce sa ťažkým obdobím Cirkvi na Slovensku „Od barbarskej noci“, ktoré bolo preložené do poľštiny, nemčiny, taliančiny, angličtiny a francúzštiny.
Veľká časť diela kardinála J. Ch. Korca počas bývalého režimu vyšla v samizdatoch a niektoré rukopisy sa dostali do zahraničia a vyšli knižne v Kanade u slovenských jezuitov v Cambridge, v Ústave sv.
Pád komunizmu a verejné pôsobenie
Zmena spoločenského systému po roku 1989 zasiahla aj do jeho života. Dňa 7. januára 1990 sa stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave.
Významným okamihom jeho života sa stal 6. február 1990, keď na výslovnú žiadosť Svätého Otca Jána Pavla II. bol menovaný za nitrianskeho sídelného biskupa. Kánonicky správu diecézy prevzal 22. februára 1990 a požehnane ju spravoval do 16. júla 2005.
Dňa 28. júna 1991 ho v konzistóriu ustanovil pápež Ján Pavol II. za kardinála. Menovanie bolo ohlásené na všeobecnej audiencii 29. mája 1991.
Ocenenia a uznania
Jeho vedecká činnosť, osobná statočnosť, neochvejná obrana dôstojnosti človeka, slobody a identity slovenského národa, jeho kresťanských základov a tradícií, bola ocenená aj troma čestnými doktorátmi univerzít USA. V roku 1993 mu bolo udelené vysoké francúzske vyznamenanie Čestnej légie.
Pastoračná, vedecká a literárna činnosť Jána Chryzostoma kardinála Korca je obrazom 50-ročného dramatického diania v Katolíckej cirkvi na Slovensku.
Niektoré vyznamenania udelené kardinálovi J. Ch. Korcovi
| Dátum | Udeľujúci | Vyznamenanie |
|---|---|---|
| 18. 5. 1993 | Francois Mitterand - prezident Francúzskej republiky | Rad čestnej légie II. triedy |
| 31. 8. 1995 | Michal Kováč - prezident Slovenskej republiky | Rad Ľudovíta Štúra I. triedy |
| 22. 1. 1999 | MATICA SLOVENSKÁ, MARTIN | Zlatá medaila MS sv. Cyrila a Metoda |
Ján Chryzostom kardinál Korec zomrel v Nitre 24. októbra 2015 vo veku 91 rokov.
Kardinál Ján Chryzostom Korec bol služobne najstarším biskupom Katolíckej Cirkvi. Od jeho biskupskej vysviacky v auguste 1951 uplynulo úctyhodných 64 rokov. No z toho iba tretinu mohol biskupskú službu vykonávať slobodne.
Spolupráca s podzemnou cirkvou
O jeho väznení, ale aj o bohatej pastoračnej činnosti po prepustení z väzenia, predovšetkým medzi vysokoškolákmi, sa už dnes všeobecne vie, no vtedy museli byť všetky jeho aktivity čo najviac utajované pred všadeprítomnou Štb. Štátna bezpečnosť ho neustále sledovala a pred veľkými náboženskými akciami, ako púte v Levoči, či v Šaštíne ho spravidla vždy predvolala na výsluch a zadržala, aby mu zabránila v účasti na týchto slávnostiach.
No nemohli ho zadržiavať neustále a tak z času na čas sa mu podarilo "uniknúť" pozornosti Štb a za pomoci svojich spolupracovníkov zorganizovať malé stretnutie s mladými aj mimo Bratislavy. Začiatkom októbra v roku 1987 (možno 88, neviem to presne) sa mu podarilo "dotiahnuť" otca biskupa Korca na odpust do Oravského Veselého, aby sa tu, samozrejme tajne, stretol s mladými. Cestou sa zastavili v Novoti na fare, kde sa otec biskup stretol na debate s vtedajším p. farárom.
Či to bola prvá návšteva biskupa Korca v našej farnosti, alebo nie, sa už dnes môžeme iba domnievať. Pán farár Ladislav Hagovský aj počas pôsobenia v našej farnosti úzko spolupracoval s ľuďmi z takzvanej "podzemnej cirkvi", ako Silvester Krčméry, Vladimír Jukl, Ján Čarnogurský, František Mikloško a ďalší, ktorej hlavným predstaviteľom bol práve biskup Korec.