V druhej polovici 17. storočia bol Šamorín obývaný prevažne obyvateľmi nemeckej národnosti protestantského vierovyznania. Mesto sa delí na 5 častí: Šamorín, Bučuháza, Čilistov, Kráľovianky, Mliečno a 2 historické časti Gančháza a Šámot. V severozápadnej časti mesta je lesopark Pomlé.
Letecký pohľad na mesto Šamorín
Vznik a vývoj kostola
História kostola siaha až do prvej polovice 11. storočia, možno i hlbšie do minulosti, keď tu postavili neveľké jednolodie s polkruhovou apsidou. Podľa predpokladu odborníkov niekedy na prelome 11. a 12. storočia bola ku kostolíku z južnej strany pristavaná menšia kaplnka s východnou apsidou. Už niekedy koncom 12. storočia bola stavba predĺžená západným smerom do súčasnej dĺžky a krátko na to, cca na prelome 12. a 13. storočia nahradila polkruhovú apsidu väčšia kvadratická svätyňa.
Koncom prvej tretiny 13. storočia sa uskutočnila veľká prestavba objektu. Južná kaplnka bola predĺžená západným smerom až na úroveň hlavnej lode a k novo vytvorenému širšiemu priečeliu pripojili predstavanú vežu. Súčasnú podobu získal kostol počas ďalšej prestavby v 60. či 70. rokoch 13. storočia. Vtedy bola zbúraná apsida pôvodnej južnej kaplnky a mladšia kvadratická svätyňa, ktoré nahradilo veľké polygonálne ukončené presbytérium. K jeho severnej strane pripojili sakristiu.
Koncom 13. storočia bol kostol opäť rozšírený prístavbou severnej lode. Zrejme krátko na to došlo k zvýšeniu obvodových múrov lode, presbytéria i sakristie. Loď dostala na južnej strane nové vysoké okná s polkruhovým záklenkom, zvýšené múry presbytéria ozdobili zuborezom. V tejto etape nadmurovali aj vežu a zakončili ju dnešnou murovanou helmicou.
V prvej polovici 14. storočia bola pristavaná južná loď, ktorá sa otvárala do hlavnej zrejme 4 nižšími arkádovými oblúkmi. Okolo polovice 14. storočia pribudla severozápadná prístavba medzi predstavanou vežou a západnou stenou severnej lode. O niečo neskôr pribudla podobná prístavba na juhozápadnej strane, vrátane zvýšenia časti obvodového muriva južnej lode.
V nasledujúcom období boli zvýšené múry severnej lode i zvyšnej časti južnej lode. To si vyžiadalo nutnosť riešiť nanovo osvetlenie hlavnej lode, keďže pôvodné okná na južnej strane boli zakryté. Na prelome 15. a 16. storočia vybudovali pred severný vstup predsieň a v západnej časti lode murovanú tribúnu. Stredoveké stavebné etapy uzavrelo zaklenutie hlavnej lode na dva centrálne piliere, čím vzniklo dvojlodie, s bočnými loďami na štvorlodie. Túto prestavbu datujeme pred rok 1521.
Veľké stavebné úpravy sa realizovali aj v prvej polovici 18. storočia, keď boli zvýšené obvodové múry lode, novo riešené osvetlenie viacerých priestorov a štvorlodie dostalo jednotnú strechu. Arkádové prepojenie hlavnej a severnej lode bolo zamurované, podľa všetkého z dôvodu, že kostol súčasne využívali katolíci aj kalvíni.
V neskoršom období sa realizovali len menšie práce (zrejme zaklenutie severnej lode, úpravy západnej veže v 19. storočí). Súčasnú podobu získal chrám v roku 1931, kedy sa realizovala obnova pod dozorom pamiatkarov. V roku 1954 sa podarilo objaviť prvé nástenné maľby a začalo sa s ich reštaurovaním (1956 - 57). V roku 2014 sa začala komplexná obnova kostola, ktorá priniesla zásadné objavy týkajúce sa jeho najstarších stavebných etáp.
Významné architektonické prvky
- Kostol patrí podľa výsledkov výskumu medzi najstaršie zachované stavby na Slovensku.
- Objekt už pred výskumom predstavoval najhodnotnejšiu stredovekú sakrálnu stavbu na Žitnom ostrove, v ktorej sa prepája románsky a gotický sloh.
- Reprezentatívny ústupkový portál netradične na severnej strane lode.
- Strieškový vlys v tvare opakovaného motívu V sa zachoval v dvoch úsekoch na severnej vonkajšej stene hlavného dvojlodia.
- Z neskorogotického obdobia pochádza jedna z najzaujímavejších klenieb v celom regióne.
- V západnej časti je vstavaná gotická murovaná empora zdobená maľbou zápasu sv. Juraja s drakom.
- V severovýchodnom nároží hlavného dvojlodia sa zachoval odtlačok klenby murovaného baldachýnu nad bočným oltárom spolu s jeho freskovou výzdobou.
- V severnej stene presbytéria je osadené gotické kamenné pastofórium z cca 2. tretiny 15. storočia.
- V interiéri sa nachádzajú nástenné maľby z 12. - 16. storočia.
Interiér reformovaného kostola v Šamoríne
Ranogotické fresky sa nachádzajú na severnej stene presbytéria v dvoch pásoch nad sebou. Sú tam stvárnení traja svätci - sv. Štefan uhorský, sv. Vojtech a sv. Gelért/sv. Martin. Vedľa nich je výjav zo života sv. Martina. Pod nimi namaľoval umelec niekedy v 80. rokoch 13. storočia výjavy zo života Panny Márie, ktorej bol kostol zasvätený.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1789 | Reformovaný zbor odkúpil kostol |
| 1954 | Objavenie nástenných malieb |
| 2014 | Začiatok komplexnej obnovy kostola |
Reformácia v Šamoríne
V druhej polovici 17. storočia bol Šamorín obývaný prevažne obyvateľmi nemeckej národnosti protestantského vierovyznania. Je veľmi pravdepodobné, že na protestantskú vieru prestúpili už v polovici 16. storočia. Protestantizmus vznikol ako protiváha katolíckej cirkvi a od samého začiatku usiluje o oslobodenie sa od pevného stredovekého poriadku.
V roku 1789 kúpila kostol s povolením cisára reformovaná cirkev, ktorej patrí dodnes. Protestantizmus vznikol ako protiváha katolíckej cirkvi. Od samého začiatku usiluje o oslobodenie sa od pevného stredovekého poriadku. Odmietol viaceré stredoveké dogmy, zrušil väčšinu sviatostí a tie, čo ponechal, tým pripísal celkom iný význam. Základom ich viery je Písmo - evanjelium, preto evanjelici. Odmietajú autoritu pápeža, modlitby k svätým a Panne Márii. Neuznávajú odpustky ani pôsty a rovnako ani celibát a dobrovoľnú chudobu. A takisto nemajú ani žiadne rehoľné rády.
Šíreniu protestantizmu napomohla aj celková situácia v Uhorsku. V tragickej bitke pri Moháči zahynula väčšina vysokopostavených cirkevných hodnostárov, vrátane arcibiskupa. A tak v čase, keď sa cirkevná správa v Uhorsku stala dočasne nefunkčnou, začali priamo úmerne narastať aj sympatie voči reformnému úsiliu o nápravu cirkvi. Mnohé urodzené rody a mešťania vnímali reformáciu ako prejav odporu proti prísne katolíckym Habsburgovcom. Presadením reformácie sa chceli vymaniť zo závislosti od katolíckej cirkvi.
Šamorín a Milan Rastislav Štefánik
Takmer každý rok nachádzame v zozname žiakov šamorínskej evanjelickej školy deti zo Sobotišťa, Myjavy, Senice, z Brezovej, ako aj z brezovských a myjavských kopaníc a samôt. V školskom roku 1889-90 navštevoval evanjelickú školu v Šamoríne aj Milan Rastislav Štefánik. Štefánik vo svojich spomienkach si svoj pobyt v Šamoríne vybavuje takto: „Spočiatku sme sa nič neučili a náš učiteľ sa nás spytoval iba na naše mená, častejšie na zamestnanie otcov. Najlepším žiakom býval údenárov, zeleninárov ši gazdov syn. Synovia farára či iných neproduktívnych zamestnaní sa usalašili v posledných laviciach.“
Syn Márie Terézie, Jozef II. zaviedol jednotnú školskú sústavu aj pre protestantské školstvo a povolil zriadenie nekatolíckych škôl, ktoré zrovnoprávnil s katolíckymi. V praxi to znamenalo koniec ilegality šamorínskych protestantov, ktorá trvala od potlačenia Rákocziho povstania (1709). V roku 1839 sa z mestských prostriedkov zrekonštruoval evanjelický kostol a škola, pričom sa správa mesta zaviazala, že od nasledujúceho roka bude financovať všetky opravy a údržby.
Do Šamorína kedysi chodila aj Milanova matka Albertína, rodená Jurenková (1853 - 1928), dcéra kapitána hurbanovských dobrovoľníkov Samuela Jurenku. Študovali tu aj Milanovi dvaja bratia Igor Branislav a Pavol Svätopluk. Milan Rastislav Štefánik bol významným astronómom, vojenským pilotom, francúzskym generálom. Patril medzi prvých Slovákov, ktorí viackrát vystúpili na štít Mont Blanc. Ako uznávaný diplomat sa spolu s Masarykom a Benešom zaslúžil o vznik prvej Československej republiky.
Reliéf Milana Rastislava Štefánika pred evanjelickou farou v Šamoríne
Šamorínčania si určite so záujmom prečítajú mená Štefánikových spolužiakov, ktorí v školskom roku 1889/90 navštevovali evanjelickú školu v Šamoríne. Uvádzame ich mená v podobe, ako boli v školskom výkaze uvedené: súrodenci János a Chrisztina Domsitzoví, Pál Fischer, Jenő Hoschorner, Károly Muth, József Plutzer, Béla Szloboda, Etelka Domsitz, súrodenci Erzsébeth a Mátyás Karl, Teréz Meizner, Giza Preiszler, Erzsébeth Szabó, László Domsitz, János Karl, Károly Koznár, Ödön Ulbrich, Zsuzsi Bánoczy, Mari Heiling, Chrisztina Horváth, Mária Pitnauer, Erzsébeth Plutzer, Lina Preiszler, Sarolta Ritter (dcéra evanjelického farára) a Teréz Szeitl.
tags: #reformovany #kostol #samorin