Rehoľa OFM: História a súčasnosť františkánskej rodiny

Zaujíma vás pôvod a duchovné dedičstvo františkánskej rodiny? Františkánska rodina, ktorú založil svätý František z Assisi, patrí medzi najdôležitejšie hnutia, ktoré formovali kresťanstvo počas stáročí. Jej vznik sa datuje do začiatku 13. storočia.

Františkánske hnutie je postavené na troch základných pilieroch kresťanských hodnôt - chudobe, pokore a láske k všetkým živým bytostiam. Každá z týchto vetiev významne prispela k formovaniu kresťanskej spirituality prostredníctvom misijných aktivít, vzdelávania a sociálnych služieb. Františkánska rodina, je súhrnné označenie pre viacero rehoľných spoločenstiev, ktoré sa riadia Regulou sv. Františka. Patrí medzi žobravé rehole. Pôvodnú mužskú žobravú rehoľu založil v 1209 sv. František z Assisi. Postupne sa františkánska rehoľa rozrástla aj o ženský smer (pod vedením sv. Kláry) a tzv. Svetský (tretí) rád pre laikov a z neho tretie regulované rády.

Už počas Františkovho života a o to viac po jeho mrti (1226) sa v reholi začali spory medzi tzv. konventuálmi a spirituálmi alebo zelantmi ohľadom dodržiavania Reguly a ideálu chudoby, ktoré v 14. storočí viedli k rozdeleniu rehole na dve hlavné vetvy: observantov a konventuálov.

Františkáni viac vychádzali z Platónovej filozofickej náuky, či už priamo, alebo cez sv. Augustína. Otázka chudoby spôsobila to, že v 16. storočí sa mužská vetva rozdelila na tri autonómne celky. Od menej prísnych konventuálov tzv. minoritov sa v roku 1517 oddelili prísnejší nekonventuáli tzv. observanti, a napokon v roku 1528 vznikla ešte prísnejšia vetva kapucínov. Najznámejší a najpočetnejší sú nekonventuáli známi aj ako hnedí františkáni.

Ženský rád sv. Františka nazývaný podľa zakladateľky klarisky, ktoré žili uzavretým kláštorným spôsobom života zostali verné ideálom sv. Františka a svojou duchovnosťou sú požehnaním pre celú Cirkev. Najpočetnejší je tretí rád sv. Františka, ktorý združuje laických veriacich. V priebehu storočí sa z tretieho rádu vyvinulo niekoľko mužských a ženských rehoľných spoločenstiev (napr. Školské sestry sv. Františka) Príklad a ideály sv. Františka našli nasledovníkov aj v anglikánskej cirkvi a medzi škandinávskymi protestantmi, kde vznikli františkánske spoločenstiev podobné katolíckym rehoľným komunitám.

Rehoľa menších bratov má svoje dejiny aj na Slovensku a to od roku 1238 keď v Trnave vznikol prvý kláštor, o desať rokov neskôr v Nitre a v roku 1297 v Bratislave. Postupne počet kláštorov rástol až navyše dvadsať, po celom Slovensku. Aj dnes jestvujú na Slovensku kláštory františkánov, minoritov a kapucínov kde bratia nasledujú príklad a ideály sv. Františka.

Vývoj františkánskej rodiny v rokoch 2017-2021

Premýšľali ste niekedy, čím všetkým prešla františkánska rodina v posledných rokoch? Obdobie 2017-2021 prinieslo významné zmeny a výzvy, ktoré formovali jej činnosť a poslanie vo svete kresťanstva.

Jednou z najvýznamnejších udalostí bola Generálna kapitula OFS, ktorá sa konala od 13. do 21. novembra 2021 v Ríme. Tejto dôležitej udalosti sa zúčastnili zástupcovia z 56 zo 70 národných bratstiev, čo svedčí o silnej medzinárodnej spolupráci. Františkánska rodina zaznamenala pozoruhodný rast členstva. Sekulárny františkánsky rád (OFS) pôsobil v 112 krajinách s celkovým počtom 173,719 členov k septembru 2021.

Pandémia COVID-19 predstavovala výraznú výzvu, na ktorú františkáni reagovali pružne a kreatívne. Mnohé duchovné obnovy a stretnutia sa presunuli do online priestoru, čo umožnilo pokračovať vo vzdelávacích programoch a udržiavať duchovné spojenie medzi členmi aj v čase obmedzení.

Praktické napĺňanie poslania vo svete

Viete, ako františkáni prakticky napĺňajú svoje poslanie v dnešnom svete? V rokoch 2017-2021 realizovala františkánska rodina množstvo projektov zameraných na posilnenie kresťanských hodnôt a budovanie spoločenstva.

Projekt Well4Africa sa zameral na budovanie studní v afrických komunitách, čím zabezpečil prístup k čistej vode pre tisíce ľudí. Františkáni organizovali aj kultúrne a vzdelávacie iniciatívy na posilnenie kresťanských spoločenstiev. Významnou oblasťou bola tiež spolupráca na obnovách historických pamiatok, ako napríklad františkánsky kostol v Bratislave, ktorého obnova bola financovaná z európskych fondov.

Duchovný význam pôstu vo františkánskej tradícii

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo je pôst taký dôležitý pre duchovný život? Kresťanský pôst má vo františkánskej tradícii osobitný význam a predstavuje hlboký proces duchovnej transformácie. Duchovná obnova a pokánie stoja v centre františkánskeho prežívania pôstu.

Nejde len o vonkajšie praktiky, ale o skutočnú „reformu srdca“ - vnútorné obrátenie a prehodnotenie životných priorít. Františkáni dodržiavajú tradičné kresťanské pôstne pravidlá, ktoré zahŕňajú zdržiavanie sa mäsa v piatok a prísny pôst na Popolcovú stredu. Veriaci by mali jesť raz denne dosýta s možnosťou malého jedla dvakrát počas dňa.

Dôležitou súčasťou je tiež prepojenie historických tradícií so súčasnými praktikami. Františkáni organizujú duchovné cvičenia počas pôstu, ktoré pomáhajú členom komunity prehlbovať ich vieru. Kresťanský pôst vo františkánskej tradícii tak predstavuje komplexný proces duchovného rastu, ktorý zahŕňa modlitbu, pokánie a milosrdenstvo.

Hlbší rozmer františkánskej spirituality

Zaujíma vás hlbší rozmer františkánskej spirituality? Františkánska spiritualita predstavuje jedinečné prepojenie mystických skúseností s evanjeliovými princípmi, ktoré obohacuje svet kresťanstva už stáročia. Františkánska kresťanská mystika je založená na hlbokom osobnom stretnutí s Bohom.

Kontemplatívna modlitba je kľúčovou súčasťou františkánskej duchovnej praxe. Zahŕňa meditáciu nad Božím slovom, modlitbu ruženca a duchovné cvičenia zamerané na obnovu duchovného života. Historické dokumenty zohrávajú významnú úlohu pri formovaní františkánskej spirituality. Medzi najdôležitejšie patria List všetkým veriacim (prvý text svätého Františka adresovaný širokej verejnosti), Memoriale Propositi (právny dokument upravujúci život kajúcnikov) a Regula Mikuláša IV.

Františkánska spiritualita tak predstavuje harmonické spojenie kresťanskej mystiky a kresťanskej filozofie v službe praktického života viery.

Ekumenizmus a spolupráca medzi kresťanskými denomináciami

Premýšľali ste niekedy o tom, ako môžu rôzne kresťanské denominácie spolupracovať napriek historickým rozdielom? Ekumenizmus, ako hnutie za obnovu jednoty medzi rôznymi kresťanskými cirkvami, je dôležitou súčasťou poslania františkánskej rodiny.

Františkáni sa aktívne zapájajú do ekumenických dialógov, ktoré podporujú vzťahy medzi katolíkmi, pravoslávnymi a protestantskými kresťanskými cirkvami. Tieto diskusie sa konajú na miestnej aj medzinárodnej úrovni s cieľom prekonať historické rozdiely a vytvoriť prostredie dôvery a spolupráce. Františkánska rodina organizuje množstvo spoločných liturgických podujatí, ako sú modlitby za jednotu kresťanov alebo ekumenické bohoslužby.

Tieto aktivity pomáhajú budovať mosty medzi rôznymi tradíciami a umožňujú veriacim spoločne prežívať duchovný život. V mnohých regiónoch sveta existujú úspešné projekty, ktoré ukazujú silu ekumenizmu v praxi. Napríklad v Južnej Afrike františkáni spolupracovali s anglikánskou cirkvou na projekte zameranom na pomoc chudobným komunitám. Ekumenizmus tak nie je len teoretickou myšlienkou, ale má praktický dopad na životy jednotlivcov i celých komunít.

Výzvy, ktorým čelia františkáni v súčasnosti

Zaujíma vás, s akými výzvami sa františkáni stretávajú v dnešnej dobe? Františkánska rodina sa v súčasnom svete kresťanstva nachádza na križovatke medzi bohatými historickými tradíciami a modernými výzvami.

Medzi najvýznamnejšie sociálne a ekonomické výzvy patrí pretrvávajúca chudoba vo svete. Podľa údajov z roku 2021 žilo približne 689 miliónov ľudí v extrémnej chudobe. Ďalšou významnou výzvou je klimatická kríza. Ochrana životného prostredia je pre františkánsku spiritualitu kľúčová, keďže svätý František je považovaný za patróna ekológie.

Aby mohla františkánska rodina efektívne reagovať na súčasné výzvy, musí modernizovať svoje prístupy. Súčasný svet však ponúka aj množstvo príležitostí pre rozvoj františkánskej misijnej činnosti. Medzinárodná spolupráca s inými kresťanskými cirkvami a organizáciami môže posilniť ich dosah v oblasti humanitárnej pomoci. Digitálne platformy umožňujú vytvoriť online komunitu, ktorá osloví mladšie generácie hľadajúce duchovné vedenie.

Význam františkánskych symbolov

Viete, aký hlboký význam sa skrýva za františkánskymi symbolmi? Kresťanské symboly majú vo františkánskej tradícii osobitné miesto a význam, ktorý presahuje ich vizuálnu podobu.

Najvýznamnejším symbolom je znak Tau (T), ktorý predstavuje pokánie a duchovnú obnovu. V biblických textoch, ako je Ezechiel 9:2-6, sa spomína ako ochranné znamenie pre verných Božích služobníkov. Svätý František si tento kresťanský symbol obľúbil a používal ho ako svoj osobný znak - podpisoval ním svoje listy a označoval ním svoje diela.

Symbolika znaku Tau je spojená s duchovnou obnovou Cirkvi po IV. lateránskom koncile (1215), kde bol prijatý ako znak kajúcnikov. Františkáni významne ovplyvnili kresťanské umenie a architektúru počas stáročí. Ich kláštory sú známe krásou a jednoduchosťou, ktorá odráža františkánske duchovné hodnoty. Františkánske kresťanské symboly tak nie sú len náboženskými ikonami; predstavujú hlboké duchovné posolstvá, ktoré ovplyvnili nielen samotnú františkánsku rodinu, ale aj celú kresťanskú kultúru.

Budúcnosť františkánskej rodiny

Zaujíma vás, kam smeruje františkánska rodina v najbližších rokoch? Františkánska rodina sa pripravuje na významné jubileum - 800. výročie úmrtia svätého Františka z Assisi. V rokoch 2024-2026 sa budú konať rôzne podujatia a oslavy:

• 2024: Oslava stigmatizácie sv. Františka
• 2026: Vyvrcholenie osláv života a odkazu sv. Františka

V súčasnosti je pre františkánsku rodinu dôležité prispôsobiť tradičné hodnoty moderným technológiám a komunikačným prostriedkom. Využívanie sociálnych médií a online seminárov môže pomôcť osloviť mladšie generácie. Budúcnosť františkánskej rodiny je sľubná, pričom jej plány do nasledujúcich rokov sú postavené na pevných základoch tradície, ale zároveň otvorené inováciám.

Svätý František z Assisi

Sv. František sa narodil v stredotalianskom mestečku Assisi v roku 1181(82). Jeho rodičia sa boli Pietro Bernardone, ktorý bol obchodník s plátnom a matka sa volala Jana. Tá svojmu synovi dala meno Ján, ale otec ho celý život volal František a toto meno mu nakoniec aj ostalo. Okrem Františka mali rodičia ešte jedného syna, ktorí sa volal Angelo. Ako dieťa, František chodil do miestnej farskej školy kde získal základné vzdelanie.

Ako 20 ročný sa zúčastnil bojov vo vojne medzi mestami Perugia a Assisi, kde sa František dostal do zajatia. Po roku keď bol prepustený na slobodu sa vrátil ťažko chorý domov kde sa zotavil. Potom zotavení sa ešte chcel zúčastniť bojov na juhu v Apúlii, ale na ceste pri meste Spolete mal tajomný sen v ktorom počul výzvu, či nechce radšej slúžiť Bohu.

Keď sa vrátil do Assisi zažil ešte jedno videnie a to v kostolíku sv. Damiána v ktorom sa mu z oltárneho kríža prihovoril ukrižovaný Kristus: "František, oprav mi kostol! Veď vidíš, že sa ide celkom rozpadnúť!" František túto výzvu zobral doslovne a kostolík sv. Damiána začal opravovať. František bol dobrého srdca a všímal si biedu chudobných, ktorým aj začal pomáhať. Používal na to majetok svojho otca. Ten sa rozhodol, že ho vydedí. V apríli 1206 sa nakoniec František rozhodol nasledovať Boha. Na verejnosti za prítomnosti assiského biskupa sa vyzliekol zo šiat, tie vrátil otcovi a vyhlásil, že odteraz má už Otca, ktorý je na nebesiach.

Biskup prikryl Františka svojím plášťom a zobral ho pod svoju ochranu ako verejného kajúcnika a človeka zasväteného Bohu. František sa rozhodol cez dokonalú chudobu spojiť s Bohom a stať sa v jeho nástrojom v službe iným. František v slobode Božieho dieťaťa zistil, že každá vec má hodnotu sama osebe. Dva roky žil ako potulný mních. Venoval sa modlitbe, slúžil chudobným a opravoval tri opustené kostoly okolo Assisi. Kostol sv. Damiána, sv. Petra a Anjelskej Panny Márie. Hlavne kostol zasvätený Panne Márii nazývaný aj Porciunkuly, prirástol Františkovi k srdcu. Stal sa kolískou založenia rehole.

Tam pri počutí evanjelia o rozoslaní apoštolov sa rozhodol nasledovať Kristových učeníkov a bez akýchkoľvek hmotných prostriedkov bude ohlasovať vo svete Božie kráľovstvo. Na jar v roku 1208 začal kázať v Assisi. Po prvých kázňach sa niektorí poslucháči k nemu pripojili. Keď ich bolo dvanásť, utvorili prvé spoločenstvo Assiských hlásateľov pokánia alebo menších bratov. Ich príbytkom bola chatrč v ktorej ich František celý rok pripravoval na chudobných putujúcich kazateľov. Potom ich poslal na prvú apoštolskú cestu, ktorej sa zúčastnil aj on. Po návrate zostavil z evanjeliových textov prvé pravidlá nového spoločenstva, ktoré v roku 1209/1210 schválil pápež Inocent III. Tak vznikol nový rád Menších bratov (Ordo Fratrum Minorum - OFM). V tomto čase František prijal diakonské svätenie. Z poníženosti a úcty ku kňazstvu nechcel byť kňazom, ale ostal po celý život diakonom.

Pätnásť rokov sa staral o prvé rozrastajúce sa spoločenstvo a apoštolátom. Vo svojej reholi neraz musel František zápasiť o zachovanie ideálu absolútnej chudoby a jednoduchosti, ktorým sa mnohým zdal byť neudržateľný. V roku 1212 vznikla ženská vetva rehole (klarisky) ktorej spoluzakladateľka bola sv. Klára z Assisi. Bola vzorom evanjeliovej chudoby nie len pre svoje spoluslužobníčky, ale aj pre mužských členov rádu. V tejto dobe práve ideál chudoby potrebovala Cirkev tak pre vnútornú obnovu, ako aj pre účinný apoštolát.

Veľmi účinný sa ukázal byť Františkov apoštolát, ktorý pozostával z príkladu prežívaného evanjelia a z kázania. Obsahom jeho kázania bol pokoj a dobro (pax et bonum) čo ohlasoval všetkým spoločenským triedam bez rozdielu. V rokoch 1212-1214 sa vydal na apoštolské cesty do Palestíny a do Maroka. Ani jeden z týchto cieľov sa mu nepodarilo dosiahnuť. V rokoch 1217-1219 počet bratov rástol a František vysiela do rozličných krajín Európy viacej skupín. Jemu samému sa podarilo v roku 1219-12120 dôjsť do Svätej zeme, Sýrie a Egypta, kde kázal priamo pred sultánom Al-Malik al- Kamilom. Sultán ho prijal zdvorilo, ale viac František nedosiahol. Jeho misia však napokon mala úspech.

Po návrate z blízkeho východu František sa venoval vnútornej disciplíne rehole a vypracovaniu jej definitívnych stanov, ktoré sa zachovali v dvoch podobách. Prvé, obsiahlejšie Regula I. z roku 1221 a druhé trocha skrátené Regula II. V roku 1221 František rozširuje Rehoľu menších bratov založením tretieho rádu, v ktorom sa združovali laickí mužovia a ženy, ktorí chceli v občianskom živote uskutočňovať evanjeliové ideály a zároveň mali účasť na duchovných dobrách menších bratov. Aj tento tretí rád prispieva k vnútornej obnove Cirkvi prispel, lebo zasahuje do všetkých vrstiev kresťanskej spoločnosti. Aj z tohto tretieho rádu máme v Cirkvi mnoho svätých (napr. sv. Ľudovít Francúzsky, sv.

František miloval Cirkev a vážil si jej ustanovizne. Vo všetkom sa podriaďoval cirkevnej autorite, a veľmi si ctil kňazský stav a vážil si teológov, ktorí sa zaoberali Božím slovom. Neskôr v rokoch 1223-24 zakladá v Bologni (i keď spočiatku nechcel) rádové učilište teológie kde za prvého profesora určil sv. Sv. František v roku 1223 počas vianočnej noci s viacerými priateľmi navrchu Greccio zvláštnym spôsobom prežíva udalosť Narodenia Pána. Jaskyňa, živé zvieratá a jednoduchí ľudia vytvárali scénu, ktorá bola veľmi blízka tej betlehemskej. Podobne ako betlehem vznikla vo františkánskej spiritualite aj pobožnosť Krížovej cesty. Sám František mal účasť na Kristovom utrpením aj iným spôsobom, keď v septembri 1224 počas jeho pôstu pred sviatkom sv. Michala na hore Verna neďaleko Arezza, keď sa usiloval čím užšie spojiť s trpiacim Vykupiteľom 14.septembra na sviatok Povýšenia sv. Kríža dostal od Ukrižovaného Ježiša, ktorý sa mu zjavil, stigmy. Bol to prvý známy prípad stigiem.

K utrpeniu stigiem sa pridali aj bolesti žalúdka, pečene a postupujúca očná choroba. František sa blížil k svojej životnej kalvárie. I Keď túžil ísť na apoštolské cesty, už nevládal. Preto sa sústredil na povzbudzovanie spolubratov všetkých ľudí z ktorými sa dostal do styku. V lete 1226 sa vracia František zo svojej poslednej cesty do Assisi. Rodáci sa o neho starali s veľkou pozornosťou a Assiský biskup ho ubytoval v biskupskom paláci. Tam František nadiktoval svoj duchovný testament. Na konci septembra sa dal preniesť do milovanej Porciunkuly. Tam si dal čítať evnjeliové state o Kristovom utrpení, bratom venoval posledné napomenutia a požehnania. Napokon 3. októbra večer tak, ako si želal, vyzlečený na holej zemi, aby sa čo najviac pripodobnil umierajúcemu Spasiteľovi, umiera. Františka slávnostne pochovali 4. októbra v Kostole sv.

Po jeho smrti sa diali mnohé zázraky. Pápež Gregor IX. ho vyhlásil za svätého už o dva roky po smrti. O ďalšie dva roky neskôr už v Assisi stála nová bazilika. zasvätená sv. Františkovi. Po jeho smrti sa rozrástol počet jeho ctiteľov, ale aj nasledovníkov. Mužská vetva rehole v 13. storočí dosiahla takmer 40 000 členov. Mnohí z nich pôsobili aj ako misionári v nekresťanských krajinách. Dokonca až v Mongolsku a Číne. Františkáni niekoľko generácií hrali na parížskej univerzite dôležitú úlohu (napr. sv. Bonaventúra a Ján Duns Scotus).

tags: #rehola #ofm #mensich #bratov #frantiskanov