V nedeľu 21. mája 2017 sa v Kostole sv. Antona a Pavla, pustovníkov, v Banskej Bystrici - Starej Sásovej uskutočnilo slávnostné vystavenie dvoch relikvií. Ide o ostatky sv. Antona (251 až 356), pustovníka, a sv. Kataríny Sienskej (1347 až 1380), panny a učiteľky Cirkvi a spolupatrónky Európy. Pre farnosť ich pripravili sestry dominikánky z Ríma.
Cieľom tejto púte je priblížiť veriacim postavy svätých žien, ktorú Cirkev vyhlásila za patrónky Európy a učiteľky Cirkvi.
Život svätej Kataríny Sienskej
Svätá Katarína Sienská, patrónka Európy, laická dominikánka, sa narodila 25. marca 1347 v Siene (osada Fontebranda), v dnešnom Taliansku. Zomrela 29. apríla 1380 (vo veku 33 rokov) v Ríme, taktiež v dnešnom Taliansku.
Katarína di Giacomo di Benicasa sa narodila v rodine farbiara vlny ako predposledná z 25 detí. Ako dievčatko, ktoré priťahovala Božia láska, mala v roku 1353 prvé videnie, po ktorom sa zaviazala Bohu súkromným sľubom čistoty. Po prekonaní mnohých prekážok, ktoré jej kládli členovia jej rodiny do cesty, vstúpila ako 16-ročná ku Kajúcim sestrám svätého Dominika (mantelatám). Pod vedením dominikánov Tomáša Caffariho a bl. Rajmunda z Kapuy viedla intenzívny duchovný život a venovala sa službe chorým.
Už v 8. storočí na tomto mieste stál malý kostolík. Ale až v 13. storočí sa tu usadili dominikáni a kostol patril pod správu kláštora pri Bazilike svätej Sabíny. Počas napoleonskej okupácie bol zmenený na kasárne a značne poškodený. Bratia dominikáni sa do kostola vrátili až na začiatku 19. storočia.
Doma viedla prísny život modlitby, pôstu a pokánia až do roku 1370, kedy vo videní dostala od nebeského Ženícha príkaz, aby vykročila na cestu činného apoštolátu. Častejšie prežívala stav mystickej extázy. Jej vplyv na život Cirkvi bol čoraz silnejší. Žiadali ju o radu nielen pápeži, biskupi, kardináli, ale aj panovníci. Stálo ju veľa námahy, aby mnohých mužov a ženy každého postavenia priviedla k čnostnému životu a zmieru. Mala charizmu zmierovať znepriatelené mestá. Plamennou výrečnosťou a nástojčivými listami priviedla samého pápeža Gregor IX. k tomu, aby sa vrátil z Avignonu, kde bol pod silným vplyvom francúzskeho kráľa, do svojho sídla v Ríme. Veľmi milovala Cirkev a pápeža nazývala „sladký Kristus na zemi“.
V Pise 1. apríla 1375 dostala stigmy, ktoré sa na nej jagali žiarivým leskom, nie však krvou. Posledné roky žila len z Eucharistie. Zanechala po sebe prekrásne dokumenty duchovných a teologických vedomostí: Dialóg, Modlitby (26) a Listy (382). Desať rokov intenzívnej činnosti ju úplne vyčerpalo. Počas posledných hodín opakovane volala: „Krv! Krv!“. V hodine smrti povedala: „Buďte presvedčení, že jedinou príčinou mojej smrti je vrúcna láska k Cirkvi, ktorá ma stravuje“. A nakoniec povedala: „Otče, do tvojich rúk porúčam svoju dušu a ducha“.
Zomrela dopoludnia v nedeľu po Nanebovstúpení Pána. Pochovali ju v chráme Santa Maria sopra Minerva v Ríme. Pavol VI. jej udelil 4. októbra 1970 titul učiteľky Cirkvi a pápež Ján Pavol II. ju 1. októbra 1999 vyhlásil za patrónku Európy.
Relikvie svätej Kataríny Sienskej
V bohato zdobenom relikviári v bazilike San Domenico v Siene je uložená mumifikovaná hlava uctievanej svätej Kataríny Sienskej (1347-1380). Zomrela v Ríme, ale jej rodné mesto Siena chcelo získať jej telo. Keď si uvedomili, že v Ríme sa im nepodarí prepašovať celé telo cez stráže, vzali len jej hlavu ukrytú v papierovom vreci. Nanešťastie ich stráže aj tak zastavili. Zlodeji sa modlili ku Kataríne, aby ich ochránila, a keď sa stráže pozreli do vreca, nevideli malú uschnutú hlavu svätice, ale stovky okvetných lístkov ruží. Keď sa vrátili do Sieny, hlava sa opäť zhmotnila, čo bol posledný zázrak svätej Kataríny.
Relikvie „ex ossibus“ (z kostí) boli uložené v prenosných relikviároch. Pre sv. Antona bol vybratý relikviár v tvare „T“ (tau), pretože nosil palicu s takýmto tvarom. A pre sv. Katarínu bol vybratý relikviár v tvare horiaceho srdca v polsrdci, čo predstavuje sv. Katarínu s Kristovou láskou, ktorú ona nosila vo svojom srdci.
Posolstvo svätej Kataríny Sienskej
Svätá Katarína Sienská zanechala po sebe rozsiahle dielo listov a spisov, ktoré sú dodnes inšpiráciou pre mnohých ľudí. Jej spisy sa vyznačujú hlbokou mystikou, láskou k Cirkvi a pápežovi a horlivou snahou o nápravu spoločnosti.
Katarína vo svojich listoch povzbudzuje k nasledovaniu Krista, k modlitbe, pokániu a k aktívnej láske k blížnym. Zdôrazňuje dôležitosť Cirkvi ako sprostredkovateľky Božej milosti a vyzýva k poslušnosti pápežovi ako Kristovmu zástupcovi na zemi.
Fínska komunita považovala tento kostol za svoje centrum v Ríme a dodnes na sviatok sv. Henricha, patróna Fínska, sa tu konajú veľké slávnosti. Kostol je súčasťou veľkého komplexu budov, ktorý zahŕňa dom, v ktorom od roku 1350 žila svätá Brigita Švédska so svojou dcérou svätou Katarínou. Po jeho smrti v roku 1373 bola stavba zverená švédskemu kláštoru Vadstena a kaplnka, kde sa Brigita modlievala, bola jej po kanonizácií zasvätená. Keď však Švédsko okolo roku 1500 prijalo evanjelickú vieru, vzťah s kláštorom sa skončil a komplex niekoľkokrát zmenil vlastníka. Dnes národným kostolom pre švédsku komunitu v Ríme. Kostol ukrýva relikvie oboch svätíc (Brigita a jej dcéra Katarína).
Kríž, z ktorého sa Kristus prihovoril svätej Brigite sa nachádza v bočnej kaplnke Baziliky sv.
Významné citáty svätej Kataríny Sienskej
- „Ak ste tým, kým máte byť, založíte oheň nielen tam, kde ste, ale na celom svete.“
- "Láska je tým sladkým a svätým putom, ktoré spútava dušu s jej Stvoriteľom; spútava Boha s človekom a človeka s Bohom."
Úryvky z listov svätej Kataríny Sienskej
Z listu sv. Kataríny Sienskej Kristofóre predstavenej kláštora sv. Pavla v Pise:
„V mene ukrižovaného Ježiša Krista a milej Panny Márie. Moja najdrahšia dcéra v presladkom Kristovi Ježišovi. Ja, Katarína, pomocnica a slúžka služobníkov Ježiša Krista, píšem ti v Jeho predrahej Krvi; túžim totiž vidieť teba i ostatné, ktoré kráčate v šľapajach našej svätej matky Agnesy. O to vás prosím a si želám, aby ste sa držali jej náuky a spôsobu života. Viete, predsa, že vás pravej pokore vždy učila slovom a príkladom. To práve bola jej hlavná čnosť. A vôbec sa tomu nedivím, pretože mala to, čo má mať snúbenica, ktorá túži nasledovať pokoru svojho Snúbenca. Nosila v sebe vrodenú lásku, ktorá jej v srdci nepretržite horela a ju spaľovala. Dychtivo pátrala po dušiach, aby ich zachraňovala s pocitom šťastia a vnútorného blaha. Či viete, aká pohnútka ju priviedla k dokonalej a pravej čnosti? Bolo to, že sa slobodne a dobrovoľne zriekla seba a vecí tohto sveta a z nich nič nechcela mať vo vlastníctve. Táto vznešená panna totiž správne pochopila, že človek, ktorý vlastní majetky tohto sveta, často podľahne pýche; stráca aj tú nepatrnú čnosť pravej pokory; upadá do zmyslovej sebalásky, niet v ňom božskej lásky a ochabuje v bdení a modlitbe. Veď srdcia a city, ktoré sú plné pozemských vecí a sebalásky, nemôžu sa napĺňať ukrižovaným Kristom a vychutnávať sladkosť pravej modlitby. Toto si všímala nežná Agnesa, a preto sa vyzliekla zo seba a obliekla si ukrižovaného Krista. A nerobila to iba pre seba samú, ale taký odkaz nechala aj nám. Dobre viete, že vy, snúbenice, zasvätené Kristovi, nemôžete mať to, čo patrí otcovi, lež čo patrí večnému Snúbencovi; veď patríte Jemu. Vlastníctvom vášho otca je baživosť po majetku. My sa jej musíme zbaviť, keď nadíde čas rozhodovania, či ísť za Snúbencom a zmocniť sa Jeho pokladov. Akýže však bol ten poklad ukrižovaného Krista? Ak sa zmocníte tohto pokladu silou rozumu, zapáleného ohňom lásky, dosiahnete tie čnosti, o ktorých sme hovorili: budete pravé dcéry svojej matky, budete snúbenice rozumné a nie zábudlivé, zaslúžite si, aby vás prijal ukrižovaný Kristus. On sám vám láskavo otvorí bránu do večného života. Viac nevravím. Ponorte sa do Krvi ukrižovaného Krista. Vzchopte sa k pravej bedlivosti a buďte jednotné. Zotrvajte vo svätej a nežnej láske k Bohu." (Epist. 58: ed. P. Misciatelli, vol. I, Firenze 1970, pp.
Z listu sv. Kataríny Sienskej:
„Moje milované deti v Kristovi, sladkom Ježišovi! Dobre si všimnite, že On je cesta a pravidlo, ktorým sa máte riadiť vy i všetky tvory. Chcem, aby ste si Ho položili pred oči svojej mysle. Pozrite len, aké poslušné je ono Slovo! Neodmieta namáhavú ťarchu, ktorú naň vložil Otec, ale naopak, s veľkou túžbou sa ponáhľa. To ukázal pri Poslednej večeri, keď povedal: »Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť.« Jesť baránka je to isté ako plniť Otcovu vôľu a svoju synovskú túžbu. A keď vidí, že už mu neostáva čas (vidí sa pri cieli, keď má seba priniesť Otcovi na obetu za nás), raduje sa a jasá, hovorí s radosťou: »Veľmi som túžil.« To bol veľkonočný baránok, o ktorom hovoril: dať seba samého za pokrm a z poslušnosti voči Otcovi priniesť na obetu svoje telo. Ježiš už jedol so svojimi učeníkmi veľkonočných baránkov, ale nikdy nie takého ako teraz. Neoceniteľná, najsladšia a najvrúcnejšia láska! Vôbec nemyslí na útrapy ani na svoju potupnú smrť. Slovo vidí, že Ho Boh vyvolil a zasnúbilo sa s ľudstvom. Preto vás prosím, drahé moje deti v Kristovi, sladkom Ježišovi: dôverujte v Krv ukrižovaného Krista a nikdy sa ničoho nebojte! Chcem teda, aby ste sa nikdy nebáli. Nech zmizne z vás každý otrocký strach! So sladkým a milujúcim Pavlom povedzte: »Vydrž dnes, moja duša. Skrze ukrižovaného Krista môžem všetko. Túžbou a láskou je vo mne Ten, ktorý ma posilňuje.« Milujte, milujte, milujte! Kto je vo svete, pláva po tomto mori svojimi rukami. Ale kto je vo svätej reholi, pláva na rukách druhého, na rukách svojej rehole. Dôverujte! Prameň lásky nájdete v boku ukrižovaného Krista. Chcem, aby ste tam mali miesto a príbytok. Nuž, vstaňte s veľkou a horúcou túžbou! Choďte a vstúpte, a zostaňte v tomto sladkom príbytku. Ani diabol ani nijaký tvor vám nemôže vziať milosť ani vám zabrániť, žeby ste neprišli k svojmu cieľu: vidieť, požívať Boha. Zostaňte vo svojej a sladkej Božej láske." (Epist. 36: ed. P. Misciatelli, vol. I, Firenze 1970, pp.
Z listu sv. Kataríny Sienskej:
„Na Tretiu pôstnu nedeľu sa začal zo zasvätenej panny celkom vytrácať život. Spôsobili to nespočetné muky, ktoré v jej útlom tele vzrastali, a ešte viac nesmierne duševné bolesti, ktoré ju tlačili, keď denne videla, ako kresťania urážajú Boha, i nebezpečenstvá, ktoré pozorovala, že denne rastú v Jeho svätej Cirkvi. Tak to šlo až do nedele, po ktorej toho roku bezprostredne nasledovalo Nanebovstúpenie Pána. Bolo 29. apríla 1380. Pred svitaním nastala u zasvätenej panny veľká premena, trvajúca asi dve hodiny. Potom ju až do svitania stále opúšťali sily, málo hovorila a nezmohla sa skoro na nijaký úkon, len nepretržite, namáhavo a slabo dýchala. Preto sa rozhodlo, že jej treba udeliť sviatosť pomazania chorých. Po prijatí sviatosti pomazania chorých, keď panna zotrvávala tak, ako by nič necítila, začala sa po krátkej prestávke úplne meniť. Robila rozličné gestá, rukami aj vzrušenou tvárou, ako by dávala najavo, že ju napáda nemalé množstvo zlých duchov. A skutočne to tak bolo. V tomto krutom boji bojovala panna viac než poldruhej hodiny. Potom sa však jej tvár okamžite celkom zmenila. Namiesto temnej a rozrušenej tváre bola tvár anjelská a radostná. Dali sme jej pred oči ikonu, v ktorej bolo mnoho pozostatkov svätých, a niekoľko pekných obrázkov. Potom v modlitbe začala vyznávať svoje hriechy pred Božou tvárou, hoci to počuli aj iní. Prejavila ľútosť nad všetkými hriechmi všeobecne a potom sa o nich zmienila aj jednotlivo takto: »Moja vina, večná Trojica, že som biedne hrešila mnohými nedbalosťami, nevďačnosťou, neposlušnosťou a mnohými inými hriechmi. Beda mne, úbohej…« Tak sa obviňovala z týchto i z mnohých iných pokleskov táto prečistá holubica. [ Tak zotrvávala nejaký čas v tejto modlitbe. Potom sa panna obrátila k nám a niekoľkými slovami nám poukázala na cestu dokonalosti. Každému uložila, čo má robiť po jej smrti. Prosila tiež za odpustenie, že - podľa jej mienky - málo sa starala o našu spásu. Ale toto všetko nijako neprerušovalo modlitbu panny. A keď sa blížila k vytúženému cieľu, modlila sa zvlášť za svätú Cirkev a dôrazne vyhlásila, že dáva svoj telesný život za ňu. Potom sa modlila za Urbana VI. a tiež dôrazne vyznala, že on je ten pravý najvyšší veľkňaz. Tiež povzbudila svoje deti, aby za túto pravdu položili aj život, ak by bolo treba. Ďalej sa s nemalou vrúcnosťou modlila za všetky deti, oboch pohlaví, ktoré jej boli v Pánovi veľmi milými. Použila mnoho slov, ktorými sa modlil Pán k Otcovi za svojich učeníkov, keď mal za Ním prísť. Takto sa približovala k cieľu, po ktorom tak mocne a dlho túžila. Pritom zotrvávala v nepretržitej modlitbe a hovorila svojmu Snúbencovi: »Pane, voláš ma a ja idem k Tebe. A pozri, ja idem k Tebe nie so svojimi zásluhami, ale len s Tvojím milosrdenstvom; prosím Ťa, aby sa mi ho dostalo mocou Tvojej Krvi.« Potom viackrát hlasito volala: »Krv!" (Pars III, Tract. III, ed. Cavallini-Foralosso, Roma 1974, pp.
Veriaci si ju uctievajú ako patrónku Európy, Talianska, Ríma, dominikánskych laikov, proti moru, proti bolestiam hlavy, umierajúcich.
Svätú omšu za účasti veriacich z farnosti i hostí celebroval dominikán P. Bruno Branislav Donoval OP spolu s farárom Ľudovítom Sobôtkom. Spevom ju sprevádzal zbor „Laudate Dominum“ pod vedením Pavla Tužinského.
Poznačení Bohom: Svätá Katarína Sienská
Kaplnka Božieho milosrdenstva na hore Butkov
Zaujímavosťou je, že základný kameň kaplnky Božieho milosrdenstva na hore Butkov pochádza z hrobu sv. sestry Faustíny. Kaplnku projektoval architekt Milan Opálka z Terchovej. V presbytériu kaplnky je reliéf milosrdného Ježiša. Na pravej strane kaplnky pri vchode sa nachádza reliéf Matky Božej rozväzujúcej uzly. Na reliéfe anjel podáva Matke Božej dlhý pás zamotaných uzlov, ona ich rozväzuje a púšťa z rúk celkom hladkú stuhu, ktorú zachytáva druhý anjel. Matka Božia má pod nohami mesiac a ľavou nohou drví hlavu hada. Nad výjavom sa vznáša biela holubica. Celkom dole vidíme iného bieleho anjela, ktorý sprevádza pútnika na horu Butkov. Autorkou oboch reliéfov je výtvarníčka Kateřina Pavlicová z Ostravy. Novú kamennú kaplnku Božieho milosrdenstva slávnostne požehnal v sobotu 21. mája 2016 na 11. etáži kameňolomu Butkov v Ladcoch žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis. Práve vo Svätom roku milosrdenstva nová kaplnka symbolicky doplnila súbor objektov v Skalnom sanktuáriu Božieho milosrdenstva na Butkove. Tejto mnohonárodnej skupine pútnikov sa prihovoril najskôr generálny riaditeľ Považskej cementárne v Ladcoch Ing. Anton Barcík: „Ešte pred štyrmi rokmi tu nebolo vôbec nič. A dnes je toto skalné sanktuárium centrom úcty Božieho milosrdenstva na Slovensku. Uznanie a poďakovanie patrí všetkým, ktorí svojou námahou, talentom, modlitbou a akoukoľvek obetou prispeli k vybudovaniu kaplnky.“ Pripomenul, že na jej vytvorení sa podieľalo 10 subjektov zo Slovenska a 4 z Moravy. Konkrétne menoval autora architektonického návrhu - Ing. arch. Milana Opálku z Terchovej a výtvarníčku Kateřinu Pavlicovú z Ostravy, ktorá je autorkou dvoch keramických reliéfov, ktoré sú súčasťou vnútornej výzdoby kaplnky. Osobitné slová uznania Ing. A. Mons. Tomáš Galis ako hlavný celebrant potom novú kaplnku Božieho milosrdenstva slávnostne požehnal. V homílii slávnostnej svätej omše pripomenul: „V roku milosrdenstva sa nám odporúča, aby sme sa modlili, ale tiež aby sme putovali... Človek od prirodzenosti je “hommo viator“, je pútnik, ktorý od narodenia po okamih smrti putuje... Môže byť pútnikom, ktorý pozná cieľ, ale môže byť aj „blúdiacim Holanďanom“, ktorý nevie, kde ide a kam smeruje. To dôležitejšie pre nás je poznať kam. Keď putujeme na horu Butkov, vieme prečo sem ideme. V blízkosti sú tu telesné ostatky, relikvie sv. Jána Pavla II. a sv. Faustíny Kowalskej, ktorí sa pričinili, aby Božie milosrdenstvo bolo tak prežívané a tak napĺňané, že Boh chce byť voči nám milosrdný, no sami si nevieme poradiť, sami to nevieme zvládnuť... Ale práve tu nám dáva impulz Ján Pavol II, ktorý hovoril: Nebojte sa. Akýkoľvek strach je dielom zlého, vy sa nebojte, vy ste boží, vy ste svätí... Preto naše putovanie na ktorékoľvek pútnické miesto na svete je práve priblížením sa k tejto svätosti. Súčasťou slávnosti bola aj modlitba Korunky Božieho milosrdenstva, pod vedením Kongregácia sestier Matky Božieho milosrdenstva z Krakova. Výnimočnosť chvíle znásobilo aj hudobno-spevácke vystúpenie súboru The Gospel Family z Novej Dubnice so sólistom opery SND Ivanom Ožvátom. Predovšetkým ich spoločná interpretácia známe mariánskej piesne Kráľovná nebies zostane pre mnohých pútnikov nadlho nezabudnuteľným zážitkom.