Objavte Rieku Života: Duchovný Význam a Pôsobenie

Rieka s vodou života, ktorú vidí Ján, pramení z Božieho trónu. Strom života sa nachádza tam, kde stojí Boží trón.

To ale znamená, že najväčšie prekliatie nášho života spočíva práve v tom, že sme zavrhli Božiu vládu nad sebou, ktorú Boží trón symbolizuje. Lebo to, čo nám spôsobuje najväčšie trápenie, nie je zlo okolo nás, ale zlo v nás.

Najviac nám škodí naša pýcha, sebectvo, lakomstvo, telesnosť, závisť. Ale platí to i opačne. Najväčšie požehnanie pre nás plynie zo života pod Božím trónom, pod Božou vládou. Vtedy všetko prekliatie nášho života skončí, lebo už viac nebudeme otrokmi svojho ja.

Všetko požehnanie, hojnosť, dobro, plnosť života pramení z Božieho trónu. Lebo tam pramení rieka života a tam stojí aj strom života. Najväčšou blaženosťou nášho života bude to, že budeme vidieť Božiu tvár.

Tu na zemi platí: Mňa nikto nemôže vidieť a zostať pritom nažive (Ex 33:20). Hriešny človek nemôže vidieť Boha, lebo by to pre neho znamenalo istú smrť. Ale jedného dňa bude platiť, že len ten, kto bude vidieť Boha, bude žiť naveky.

Duch Svätý je ústrednou postavou v živote Cirkvi a každého veriaceho. Jeho prítomnosť a pôsobenie sú životodarné, podobne ako rieka, ktorá prináša život a obnovu. Ako sa čo najviac otvoriť jeho pôsobeniu, ktoré osvieti naše chápanie a posilní naše srdce?

Cieľom knihy V škole Ducha Svätého je ukázať praktické kroky, ako sa stať poddajným Tretej Božskej Osobe a nadviazať s Ňou živý, jedinečný vzťah.

Duch Svätý v Písme a Tradícii

Sväté písmo obsahuje viac ako sto zmienok o Duchu Svätom a Ježiš o ňom hovoril viac ako o čomkoľvek inom.

Poznávame ho ako Otca, Syna a Ducha Svätého; nie je v nej primiešané nič cudzie ani vonkajšie, ani nepozostáva zo stvoriteľa a stvorenej veci, ale celá je plná tvorivej a účinnej sily. Prirodzenosťou sa podobá sama sebe a je nedeliteľná.

A jedna je aj jej pôsobnosť, aj činnosť. Lebo Otec robí všetko skrze Slovo v Duchu Svätom, a takto sa zachováva jednota svätej Trojice. Tak sa v Cirkvi ohlasuje jeden Boh, ktorý je „nad všetkým, preniká všetko a je vo všetkom“.

• „Nad všetkým“ ako Otec, ako východisko a prameň.
• „Preniká všetko“, čiže skrze Slovo.
• A konečne je „vo všetkom“ v Duchu Svätom.

Dary a Ovocie Ducha Svätého

Jeho sedem darov, ktoré sme dostali pri krste, je ako zárodok, ktorý čaká na rozvinutie. Okrem siedmich darov máme "k dispozícii" aj ovocie Ducha Svätého, ktorého odrazom sú čnosti. Dary Ducha Svätého vie vymenovať zrejme každý z nás.

Na všetky tieto otázky odpovedá brožúra Sedem darov Ducha Svätého pre dušu. Božie riešenia. Aj tak sa dajú nazvať dary Ducha, ktoré Boh dáva k dispozícii veriacim ľuďom.

Vo všetkých situáciách, kde zlyháva či nestačí ľudská múdrosť, predvídavosť, logika, úsilie, Boh obdarúva svoje deti darmi uzdravovania, múdrosti, proroctva, sĺz...

Sú však darom aj pre tie celkom najobyčajnejšie chvíle, keď sa v nás rozhorí modlitba (v jazykoch) pri čistení zemiakov či zažijeme nesmiernu radosť pri pohľade na nečakanú scenériu, ktorá sa pred nami vynorí pri šoférovaní.

V jeho 12. a 13 kapitole spomína slovo múdrosti, slovo poznania, vieru, dar uzdravovať, schopnosť robiť zázraky, prorokovať, rozlišovať duchov, dar rozličných jazykov... a dar lásky.

Premeňte sa ovocím Ducha Svätého: zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. sa v knihe Zbavte sa hnevu a stresu!

Ako máme rozvíjať vzťah s Duchom Svätým? Ako umožniť, aby v nás pôsobil? Ako pestovať čnosti, ktoré sú ovocím Ducha? Odpoveď nielen na tieto otázky je obsahom knihy Dary a ovocie Ducha Svätého v našom živote.

Tabuľka darov a ovocia Ducha Svätého

Duch Svätý v Životoch Svätých

Nadprirodzený život svätých je kniha opisujúca pôsobenie Ducha Svätého v dejinách Cirkvi. Príbehy jednotlivých svätých sa nám môžu zdať priam fantastické, no autor nám ukazuje, ako sa dané udalosti mohli odohrať v danej dobe, a zároveň pozdvihuje naše srdcia i mysle, a podnecuje nás v úsilí o pripodobnenie sa svätým. Kniha je veľmi inšpirujúca, praktická a je písaná zrozumiteľným štýlom.

Keď sa Pátra Pia pýtali na jeho mimoriadne duchovné dary, povedal: „Viete, aj pre mňa sú to tajomstvá.“ Tento obľúbený svätec 20. storočia sa stal známym najmä pre dary uzdravovania, konania zázrakov, čítania v ľudských srdciach a mnohé iné. Okrem toho ho Pán obdaroval stigmami, cez ktoré denne prežíval Kristovo umučenie. Súčasťou jeho života boli aj vyčerpávajúce vnútorné boje so zlom. Pán ho však neopustil ani v tých najtemnejších chvíľach.

Susan De Bartoli nás vo svojej knihe pozýva preskúmať vzťah Pátra Pia s Duchom Svätým a odhaľovať spôsoby, ako správne využívať vlastné duchovné dary. Autorka pútavo približuje príbehy zo života pokorného rehoľníka a prináša fascinujúce svedectvá tých, ktorí sa s Pátrom Piom osobne stretli alebo zažili zázrak na jeho príhovor.

Táto kniha nie je len životným príbehom jednej z najväčších osobností Cirkvi, ale aj pozvaním na vlastnú duchovnú púť, ktorá vedie k autentickej viere a životu plnému dôvery v Božie pôsobenie. Privítajme Ducha Svätého s Pátrom Piom je príležitosťou pre každého, kto chce zažiť duchovné oživenie a nájsť nový pohľad na zázraky každodenného života.

Páter Pio: úzkosť vám ničí život?

Význam Modlitby a Obrátenia

V tomto milostivom čase vás všetkých pozývam: Viac sa modlite a menej rozprávajte. V modlitbe hľadajte Božiu vôľu a žite podľa prikázaní, ku ktorým vás pozýva Boh. Som s vami a s vami sa modlím. Menej hovoriť a viac sa modliť. Je to pozvanie do ticha. Mária nás volá do ticha k modlitbe a to znamená, že Pán nám chce dnes niečo povedať. Mária, ty nám hovoríš s vami som, modlím sa s vami. Pomôž nám nájsť si čas na modlitbu. Menej hovoriť, viac načúvať. Mária nám hovorí, že sme slepí. To znamená, že si to ani neuvedomujeme a uvidieť to, k čomu sme pripútaní, znamená, že sme už vo svetle.

Aj dnes vás pozývam, aby ste vo svojom srdci ďakovali Bohu za všetky milosti, ktoré vám dáva aj prostredníctvom znakov a farieb, ktoré sú v prírode. Boh vás chce priblížiť k sebe a pobáda vás, aby ste mu vzdali slávu i chválu. Preto vás znovu pozývam, deti moje, modlite sa, modlite sa, modlite sa a nezabudnite: ja som s vami. Prihováram sa pred Bohom za každého z vás, kým vaša radosť v ňom nebude úplná. Dnes sa zahľaď na prírodu okolo seba. Mária, ty nás učíš odkrývať Božiu lásku cez znaky, farby, krásy prírody.

Verte, modlite sa a milujte a Boh vám bude nablízku. Daruje vám všetky milosti, ktoré od neho žiadate. Som pre vás darom, pretože Boh mi dovoľuje byť deň čo deň s vami a milovať každého z vás nesmiernou láskou. Preto, deti moje, v modlitbe a v pokore otvorte svoje srdcia a buďte svedkami mojej prítomnosti. Dovoľ Márii milovať ťa. Otvor jej srdce a povedz: „Mária, pomôž mi prijať tvoju lásku, miluj ma.“ Ďakujeme ti, nebeský Otče, za všetky milosti, ktoré nám dávaš na Máriin príhovor. Mária, prosíme za dar pokory a aby sme ti otvorili srdce a dovolili ti milovať nás takých, akí sme.

V tomto čase, keď sa osobitným spôsobom modlíte a žiadate o môj príhovor, pozývam vás, deti moje, modlite sa, aby som vám cez vaše modlitby mohla pomôcť, aby sa čím viac sŕdc otvorilo mojim posolstvám. Modlite sa na moje úmysly. Som s vami a prihováram sa pred svojím Synom za každého z vás. Modli sa dnes na úmysly Panny Márie. Mária, ďakujeme ti za tvoje modlitby, ďakujeme ti, že môžeme byť súčasťou toho veľkého plánu, keď nás voláš: modlite sa na moje úmysly.

Aj dnes vás pozývam: modlite sa, modlite sa, modlite sa. Len v modlitbe budete blízko mňa a môjho Syna a uvidíte, aký krátky je tento život. Vo vašom srdci sa zrodí túžba po nebi. Radosť zavládne vo vašich srdciach a modlitba potečie ako rieka. Vo vašich slovách bude len vďaka Bohu za to, že vás stvoril a túžba po svätosti sa vám stane skutočnosťou. Dnes ďakuj Bohu za to, že ťa stvoril.

Mária, s tebou chcem zotrvávať na modlitbách. Blízko teba i tvojho Syna odkrývať, aký krátky je tento život.

Nech sa vám tento čas stane časom modlitby a ticha. Nech si oddýchne vaše telo i duch, nech zotrvajú v Božej láske. Dovoľte mi, deti moje, aby som vás viedla. Otvorte svoje srdcia Duchu Svätému, aby všetko dobro, čo je vo vás, prekvitalo a prinieslo stonásobné ovocie. Začnite aj ukončite deň modlitbou srdca. Ak je už ráno za nami, rozhodnime sa večer darovať nejaký čas úprimnému rozhovoru s Máriou a s Ježišom. Mária, úplne sa ti odovzdávame.

Posolstvo Jubilejného Roka 2000

Na začiatku nového tisícročia, keď sa končí Veľké jubileum, v ktorom sme slávili dvetisíce výročie Ježišovho narodenia a pre Cirkev sa otvára nový úsek cesty, opäť sa ozývajú v našom srdci slová, ktorými Ježiš jedného dňa, keď prestal zo Šimonovej loďky učiť zástupy, vyzval apoštola, aby šiel loviť ryby: "Zatiahni na hlbinu!" (Lk 5,4). Peter a prví spoločníci dôverovali Kristovmu slovu a spustili siete. Len čo to urobili, chytili veľké množstvo rýb (porov. Lk 5,6).

"Duc in altum!" Toto slovo zaznieva dnes pre nás a pozýva nás, aby sme vďačne spomínali na minulosť, nadšene prežívali prítomnosť a s dôverou sa otvárali pre budúcnosť: Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky!

Je nemožné odhadnúť účinok milosti, ktorej boli v priebehu roka účastné ľudské svedomia. Ale je isté, že "rieka vody života", ktorá stále vyteká od Božieho a Baránkovho trónu" (porov. Zjv 22,1), blahodarne zavlažila Cirkev. Je to voda Ducha Svätého, ktorá uháša smäd a obnovuje (porov. Jn 4,14). Je to milosrdná láska Otca, ktorá sa nám v Kristovi ešte raz zjavila a darovala.

Ekumenický Rozmer

Požadoval som, aby sa v programe Jubilejného roka venovala zvláštna pozornosť ekumenickému rozmeru. Veď aká príležitosť by mohla byť vhodnejšia pre povzbudenie na cestu k plnému spoločenstvu, než spoločné slávenie Kristovho narodenia?

Mnoho úsilia sa vynaložilo na tento cieľ. Ekumenické stretnutie v Bazilike svätého Pavla 18. januára 2000 nám zostane určite dlho v pamäti. Po prvý raz v dejinách otvoril Svätú bránu Petrov nástupca spolu s anglikánskym prímasom a metropolitom konštantinopolského ekumenického patriarchátu, za prítomnosti predstaviteľov cirkví a cirkevných spoločenstiev z celého sveta.

Spoločné kráčanie bratov a sestier spoločenstva Cirkvi s ich duchovnými otcami vytvára situácie, kedy každá generácia musí hľadať odpovede a robiť rozhodnutia v tom, ako uskutočňovať život podľa viery v aktuálnej situácii. kapitoly Knihy Jozue.

Náš dnešný posvätný text sa nachádza na konci knihy Jozue a zameriava sa na zmluvu uzavretú medzi Pánom Bohom, Jahvem, a ľudom. Jozue sa pripravuje na odchod, ale skôr než uzavrie svoj pozemský život a bude povolaný do pokoja spravodlivých, chce sa uistiť, že ľud neodstúpi od zmluvy zväzku, ktorý ho viaže s Jahvem, jeho Bohom.

Jozueho zhromaždenie v Sicheme

Už v úvode sa zaznamenávajú dve Jozueho činnosti: zhromaždenie a zvolanie. Prvý úkon (zhromaždenie) sa týka celého izraelského ľudu a má za úlohu signalizovať šírku a dôležitosť okamihu; druhý (zvolanie) zdôrazňuje celú slávnostnosť zhromaždenia, pretože text spomína medzi zhromaždenými „starších Izraela, jeho náčelníkov, sudcov a pisárov“ (Joz 24,1): to sú všetko kategórie, ktoré by sme mohli definovať ako garantov, ľudí, ktorí sa objavujú vždy, keď má dôjsť k slávnostnému potvrdeniu verejného aktu.

Tieto prvé riadky textu nás teda uvádzajú do veľmi dôležitých súvislostí s posvätným charakterom, čo potvrdzuje aj miesto stretnutia, ktoré je veľmi významné pre skutočnosti, ktoré pripomína: práve v Sicheme sa totiž Jahve zjavil Abrahámovi a slávnostnou prísahou mu prisľúbil, že dá jeho potomkom krajinu, ktorá vtedy patrila Kanaánu.

Dobre teda chápeme, že Jozueho výber Sichemu nie je ničím náhodným: chce aj viditeľne ukázať ľudu, že slovo Pána Boha, Jahveho, je pravdivé a isté, že jeho prísľuby sa vždy splnia.

Sichem, miesto zjavenia Jahveho Abrahámovi.

Výzva k službe Pánovi

Verš 2 uvádza reč, ktorú Jozue predniesol ľudu. Jeho reč mala dve časti. Jozueho reč charakterizuje opakované použitie slovesa „slúžiť“ (v hebrejčine „abad“), ktoré sa v 14. a 15. verši nášho úryvku objavuje nie menej ako sedem krát, čo podčiarkuje dôležitosť tohto slova v celom kontexte.

Je to pre dejiny Izraela veľmi sugestívny výraz: stačí pripomenúť, že podstatné meno odvodené od tohto koreňa, konkrétne „aboda“, označuje otroctvo a aj kultovú službu a v Starom zákone v celom obsahovom spektre sa používa na označenie prechodu Izraela z otroctva modloslužby (v modelovej podobe stelesnenej egyptským kráľom, faraónom, ktorý sa vyhlasoval za boha) do slobody, keď môže slúžiť Pánovi, Jahvemu.

Verše 17 - 18 sú v kontinuite s týmto principiálnym vyhlásením: ľud stručne rekapituluje najvýznamnejšie etapy dejín spásy a vyhlasuje, že bol ich očitým svedkom a spoluúčastníkom. Dielo, ktoré Pán Boh, Jahve, vykonal pre Izrael, sa teda netýka len otcov a minulých generácií, ale rozširuje sa na všetkých členov ľudu, ktorí prijímajú Pána ako svojho jediného Boha.

Jednou zo charakteristických znakov knihy Jozue je opakované poukazovanie na dielo záchrany a spásy, ktoré Boh vykonal v minulosti: z tohto hľadiska Pán Boh, Jahve, neprejavoval vernosť len v určitom okamihu, ale zostáva jedinečným spôsobom verným a nezlyhá počas celého trvania dejín spásy pri plnení prisľúbení daných patriarchom a vždy obnovovaných izraelskému ľudu.

Význam spomienky v dejinách spásy

Rozprávanie Jozue 24 má zásadný význam nielen vo všeobecnej štruktúre tejto knihy, ale aj v celej teológii Starého zákona: jeho hlboký obsah totiž slúži na definovanie vzťahu medzi Bohom a človekom, ako aj na načrtnutie ideálnych vlastností ľudu zmluvy. V jazyku Svätého písma téma „pamätania si“ a naopak téma „zabúdania“ nadobúdajú neodmysliteľný význam: mohli by sme povedať, že každý človek, každá udalosť, každá situácia svoje prežitie stavia na hranicu tohto dvojčlena, pretože zabúdanie sa rovná smrti oveľa horšej ako smrť samotná.

Text Jozue 24 jasne ukazuje, ako sa spomienka na významné okamihy dejín spásy stáva pre Izrael hmatateľným znakom príslušnosti k Pánovi, Jahvemu, jedinému pravému Bohu, ktorý aj v súčasnosti vedie dejiny ľudu tak, ako viedol cestu otcov od začiatku Abrahámovej skúsenosti. Dvanásť kmeňov zhromaždených v Sicheme neprijímajú na prvom mieste myšlienkový systém, ale vstupujú ako protagonisti do dejín spásy, ktoré sa ich osobne dotýkajú: Izraeliti vedome prijímajú vieru svojich otcov a vyhlasujú, že sú ochotní odovzdávať túto skúsenosť svojim deťom, z generácie na generáciu.

Biblické rozprávanie je - okrem obyčajnej kroniky udalostí týkajúcich sa určitého ľudu v určitom historickom období - teologickým čítaním dejín, ktoré má v závislosti od konkrétneho prípadu osobný alebo kolektívny rozmer. Aj v tomto ohľade vystupuje Jozue 24 ako modelový text v tom zmysle, že Jozueho reč je prezentovaná ako teologické vysvetlenie minulých udalostí s cieľom ľudu zhromaždenému pred ním v Sicheme osvetliť prítomnosť.

Izrael sa pozerá na svoje dejiny ako na dejiny spásy, múdro chápe Božie dielo, ktoré je ukryté v záhyboch každodenného života, ktorý sa nevysvetľuje ľahko a jednoducho, ale nikdy nie je banálny alebo samozrejmý. Z toho vyplýva výzva pre čitateľa, aby sa zapojil do tohto zámeru: človek cíti hlbokú túžbu po stretnutí s Bohom, ale má náklonnosť túto túžbu zamerať do fantazijného rozmeru, odtrhnutého od konkrétnosti a reality; práve naopak Boh sa rozhodol zjaviť sa a naďalej sa zjavuje človeku v dejinách.

V rámci synodálnych stretnutí vo farnostiach bola veľmi oceňovaná skúsenosť zdieľania vnútorných podnetov, ktoré objavili účastníci duchovných rozhovorov okolo Božieho slova. Pre niektorých to bol radostný objav, pre iných radostné potvrdenie skúsenosti, ako Boží Duch požehnáva malé spoločenstvá, ktoré spoločne čítajú a meditujú texty Svätého písma a potom spoločne sa povzbudzujú k činnosti, ktorá je primeraná ich silám a postaveniu.

Tie stretnutia podnietili tiež ľudí, aby sa dostali do kontaktu s rovinou emócií a pocitov, ktorá je hlbšia ako rovina logiky a racionálnej argumentácie, a z tohto dôvodu menej frekventovaná, ale z ľudského a aj vieroučného hľadiska veľmi dôležitá: práve v tejto rovine sa človek rozhodne skutočne zapojiť a zveriť sa.

Pane Ježišu, ďakujem Ti za chvíle, keď môžem vnímať posolstvo Svätého písma, keď môžem počúvať svedectvo brata alebo sestry vo viere, ako vnímajú a ako sa ich dotýka ten istý posvätný text.

Uvažovanie nad Tvojím slovom pri osobnej modlitbe alebo pri duchovných stretnutiach prináša aj myšlienky potreby obnovenia vernosti voči Tebe.

Ďakujem Ti za chvíle, keď sa môžem zúčastniť s mojimi bratmi a sestrami na svätej omši, ktorá nás spoločne pozýva, aby sme sa otvorili pre duchovný chlieb Božieho slova a sviatostný chlieb Eucharistie.

Pane, túžime spoločne po tom, aby sme mali tú múdrosť srdca, ktorá pramení z Tvojho slova, aby sme mohli robiť správne rozhodnutia vo svojom živote osobnom, alebo rodinnom, v živote duchovného spoločenstva pre dobro farnosti, diecézy a celej Cirkvi.

Raj v Edene: Práca a zodpovednosť

Raj v Edene je darom, ktorý pochádza z Božích rúk, miestom bohatým na vodu, ktorá zavlažuje celý svet. Boh zveruje ľuďom do starostlivosti stvorenie a obdarúva ich Duchom, aby sa mohli aktívne podieľať na Božom stvorení a tvarovať ho na jeho obraz.

Manuálna práca má veľkú hodnotu. Príkaz strážiť a obrábať pozemský raj sa týka mysle, srdca aj rúk. Práca v poľnohospodárstve, remeselníctve a priemyselnej výrobe prispieva k rozvoju každej osoby i celej spoločnosti.

Práca nie je trest, ale základná činnosť každého ľudského bytia. Svet očakáva, že ľudia budú pracovať a majú možnosť a zodpovednosť uskutočňovať v stvorenom svete obraz Boha stvoriteľa. Práca nie je cieľom života, ale prostriedkom. Cieľom je spoločenstvo a spoločná zodpovednosť ľudí a ich Stvoriteľa.

Ak sa práca stane cieľom, spolupráca, ktorú Boh žiada od ľudí, je nahradená modloslužbou práce. Ľudia majú „prostredníctvom práce obrábať a strážiť“ Božie stvorenie. Človek nepracuje na vlastnom, ale spolupracuje na Božom diele.

Práca v záhrade Eden spočíva v starostlivosti o pôdu, aby zasiate semeno prinieslo hojné plody. Správna miera využívania zdrojov zeme zahŕňa ochranu stvorenia a solidaritu s budúcimi generáciami. Úloha strážiť zem vyžaduje rešpekt k prírode a uznávanie poriadku daného Stvoriteľom.

Riziko, že sa práca stane modlou, platí aj pre rodinu. Stáva sa to vtedy, keď práca prevládne nad rodinnými vzťahmi a manželia vkladajú svoje šťastie do materiálneho blahobytu. K správnej pracovnej rovnováhe je potrebné rodinné rozlišovanie v domácich a profesijných rozhodnutiach.

Celá rodina musí byť zapojená do domácich prác, a to rovnakou mierou rozdelenia úloh. Námaha je neoddeliteľnou súčasťou práce. Rodina je prvou školou práce, kde sa učíme byť zodpovední za seba a za druhých v spoločnom prostredí života.

Kresťan uznáva hodnotu práce, ale vidí v nej i deformácie spôsobené hriechom. Kresťanská rodina prijíma prácu ako prozreteľnostnú pre svoj život a život rodinných príslušníkov, ale odmieta učiniť z práce najvyššiu hodnotu a riadi svoj život podľa iných priorít.

Tabuľka: Porovnanie Prísloví a Porekadiel

Niektoré známe slovenské porekadlá: Jablko nepadá ďaleko od stromu. Všade dobre, doma najlepšie. Bez práce nie sú koláče.

Vo viere pijeme zo živej vody Božieho slova a veriaci sa tak sám stáva prameňom, dáva vyprahnutej zemi dejín živú vodu. Si šťastný kvet v rukách Stvoriteľa. On teba zdobí a iba tak ho ty zdobíš. Obloha nebeská ťa objíma. Všetko máš od nej. Súhrn toho, čo sa tu deje, je veľký čin Boží. Večný priestor stvorenia. Prvý raz spieva vtáčik. Neobráti sa k nikomu chrbtom. Veď je v nebi.

Ide byť čas pre dobré skutky. Svätí tak raňajkujú. Najprv sa modlia. A či odoženieš anjelov, keď sa neboja palice? Láska sa vtedy píše, keď nehynú dŕžavy od bojovníkov.

Pred tvárou Božou si aj vtedy, keď ti dom zhorí. Proti nebu nejdeme s mečom. Nám treba žiť na zemi… Keby kvietok prehral svoj boj, nastala by tma. A Pánu Ježišovi by sme doniesli slzu na tanieri.

On vždy nájde pre nás chatu. A záhradu pri dome neparohatú. A sú okolo nás všetci naši. Tí z blízka, i tí zďaleka. Modlia sa. A hovoria rečou svätých na zemi: Moja vina. Trikrát. Tak povieme celému svetu, že nie sme bez Boha.

Bohu nik nezabráni, aby nás videl. Či ste videli zomrieť modlitbu? Nijaké opadané ovocie. Láska sa tak nevolá. Jar príde k stromu sama. Poľana je plná oviec. Stvoriteľ pri nich nestúpi do tŕňa. Vtáčiky spievajú a nezletia na smetisko. Tatry nespia, keď ich niekto šliape. A nezašliape ich. Vždy sa stretneme s očami Stvoriteľa. Nemôžeš povedať, že príde búrka a odoženie ťa. Božie brázdy neodoženie.

tags: #rieka #zivota #svatost #je