Poľov bola pôvodne samostatná cestná dedina ležiaca 279 metrov nad morom, na východnom Slovensku, v Košickej kotline, 10 km na juh až JZ od Košíc. Zachovali sa domy z konca 19. a začiatku 20. storočia.
Profesor Branislav Varsík vo svojom diele Osídlenie Košickej kotliny I., na strane 277 uvádza: "Poľov (maď. Pólyi) je veľmi stará dedina. Poľov sa uvádza už v pápežských desiatkoch z r. 1332-1337 (Pauli). V roku 1427 tam bolo 24 port."
Územie obce bola paleolitická stanica z obdobia mousterieu.
Aj Rochovce boli na začiatku pre rozvoj baníctva kolonizované Nemcami. Po tureckom plienení v 16. storočí miestne obyvateľstvo splynulo s valašskými prisťahovalcami.
Prvá písomná zmienka o obci Rochovce sa zachovala z roku 1318, keď sa spomína pod názvom Rozemch. Zachovali sa i tieto historické názvy obce: Rochfalussy, Rochfalvay, Rokfalussy, Rokkfalussy.
V tejto súvislosti je zaujímavý nález v účtovnej knihe s názvom „Poznamenané Duchodky a Kelčiky Cyrkvy Ochtinské Roku 1828“. Podľa záznamu v tejto knihe jedným z prispievateľov bol i Rochfalusy Alexius. Že sa jednalo o významného a váženého človeka svedčí fakt, že pred menom mal titul „urodzený pán“. Takýto titul mal v celej obci okrem neho len Marton Alexius.
Okolité obce mali už zo skorších čias postavené svoje chrámy na vykonávanie bohoslužieb. Rochovská cirkev, v porovnaní s okolitými, bola pomerne chudobná. Napriek tomu sa rozhodli ľudia postaviť svoj vlastný chrám. Doteraz nemali vhodné miesto na vykonávanie bohoslužieb a tak sa tieto uskutočňovali vždy v niektorom z miestnych domov.
V rokoch 175O - 176O okrem školského príbytku bol tiež postavený na starom cintoríne takzvaný Házik /domček/, na spôsob modlitebného domu, v ktorom sa miestny obyvatelia schádzali k modlitbám. Jeho pozostatok sa dodnes nachádza na miestnom cintoríne a bezpochyby patrí k najstarším stavebným pamiatkam na území Rochoviec.
Tak to trvalo až do roku 1784. V tom roku, po neľahkom boji o povolenie k stavbe, boli na deň Božieho tela /t.j. 3O. mája/ položené základy kostola.
Uvádzam doslovný záznam tejto udalosti: „V tom roku začali pracovati o svobodu k vybudování chrámu z kamene, která ješte v tento čas pracne a obtížne mohla dosažena byti. Ta pečeti Stoličnou potvrzena, nalézá se v dedinské ládičce.“
Bola to významná udalosť, na ktorej sa zúčastnila väčšina obyvateľov. Stalo sa to za prítomnosti kňaza Ladislava Bartolomeidesa, rektora Mateja Jacka, preceptora Jakuba Zirka, richtára Ondreja Zachara, vicerichtára Ondreja Feledzského a kostolníka Gyura Paličku.
Chrám bol dohotovený v nasledujúcom roku /1785/ a posvätený na sedemnástu nedeľu po Svätej trojici, ktorá vtedy pripadla na 11. septembra. Stalo sa to taktiež za prítomnosti rovnakého kňaza i rektora, za preceptora Samuela Fekete, richtára Michala Polomského, vicerichtára Gyura Liptáka a kostolníka Mateja Paličku.
Wooden Churches of the Slovak part of the Carpathian ... (UNESCO/NHK)
V tejto súvislosti je zaujímavým faktom zakončenie kostolnej veže. Je označená polmesiacom a hviezdou, čo je bezpochyby turecký znak (dodnes používaný na tureckej vlajke). Nebolo by na tom nič čudné, keďže i Rochovce patrili pod tzv. Fiľakovský sendžak v časoch tureckého panstva na Slovensku.
To sa definitívne skončilo koncom roku 1687 porážkou Turkov neďaleko Moháča. Nasledoval podpis Karlovackého mieru v roku 1699, čím sa územie Uhorska oslobodilo spod tureckej nadvlády.
V roku l679 si v Rochovciach a Ochtinej vyžiadal mor 128 ľudských životov. Roku l695 bolo v Rochovciach a okolitých dedinách zemetrasenie. Roku l710 si mnoho životov opäť vyžiadal mor.
Obec mala veľmi zlé spojenie s okolitým svetom a na starej mape z roku 179O nebola vôbec vyznačená cesta spájajúca Štítnik a Rochovce. Cesta viedla z Plešivca cez Štítnik, Roštár, Brdárku a Vyšnú Slanú do Dobšinej. Na ňu nadväzovala cesta Ratková, Jelšava cez Hrádok do Ochtinej v Roštári.
Na konci 17. storočia, kedy vrcholili náboženské boje, spojené s rekatolizáciou východného Slovenska a v dôsledku stavovských povstaní a protitureckých vojen, nastali medzi feudálmi značné zmenyvo vlastníctve pôdy a dochádzalo k ožobračovaniu obyvateľstva a plieneniu aj na území Abovskej stolice. Následkom bol značný úbytok obyvateľstva. V roku 1710 navyše vypukla morová epidémia.
Posledné stavovské povstanie ukončil roku 1711 Satumarský mier a aj na východnom Slovensku začala byť dôsledne uplatňovaná rekatolizácia obyvateľstva, ktoré v predchádzajúcom období prijalo luteránsku vieru. Tieto udalosti ovplyvnili aj život obyvateľov Nižného Klátova.
Výsledkom rekatolizácie v prvých desaťročiach 18. storočia bolo obnovenie katolíckej fary v dedine(neskôr bola prenesená do Vyšného Klátova).
V 20. rokoch 16. storočia sa začalo v Abovskej stolici šíriť reformačné hnutie, prinášajúce Lutherove a Kalvínove myšlienky. Reformácia našla priaznivú pôdu aj v Nižnom Klátove s jeho prevažne nemeckým obyvateľstvom.
Rozvoju protestantizmu napomohli aj politické pomery v období stavovských povstaní sedmohradských kniežat, najmä ak uvážime, že Abovská stolica patrila k nimi ovládnutým územiam.