Jupiter, piata planéta od Slnka, je najväčšia a najhmotnejšia planéta našej slnečnej sústavy. Bol pomenovaný po rímskom bohovi Jupiterovi, ktorého symbolom je štylizované znázornenie božského blesku.
Rímske náboženstvo sa v priebehu vývoja Ríma menilo a prispôsobovalo potrebám ľudí. Rimania uctievali nielen bohov, ale aj rôznych duchov, ochrancov človeka alebo posvätné predmety či zvieratá. Verili, že ich priazeň si môžu nakloniť stavaním chrámov, modlitbami a bohoslužbami.
Who is the Greek-Roman God Jupiter? Zeus #history #mythology #greekmythology #hellenism #romehistory
Pôvod a Funkcie Jupitera
Najvyšší domáci bohovia boli:
- Jupiter - boh nebies
- Mars - boh roľníctva a vojny
- Kvírinus - boh pyritov (Rimania v zbrani)
Títo bohovia tvorili v najstaršom období Ríma božskú trojicu, čiže zväzok hlavných božstiev mesta.
Jupiter mal chemické zloženie podobné Slnku a ďalším hviezdam. Líši sa od nich nízkou hmotnosťou, ktorá nestačí na termojadrové reakcie. Neexistuje presná definícia odlišujúca veľké hmotné planéty ako Jupiter od hnedých trpaslíkov. Planéty, ktoré sú Jupiteru podobné hmotnosťou, rozmermi a zložením, sa nazývajú joviálne.
Jupiter je prvou planétou od Slnka, ktorá nemá pevný povrch. Jeho atmosféra plynule prechádza do plášťa a vo väčších hĺbkach do horúceho jadra. Rotácia planéty spôsobila, že sa v jej atmosfére utvorili gigantické, farebne jasne odlíšené štruktúry nazývané pásy a zóny. Okrem nich možno už malým ďalekohľadom pozorovať na Jupiteri ďalšie búrkové štruktúry, napríklad známu Veľkú červenú škvrnu, ktorá je z nich najväčšia.
Jupiter a jeho Veľká červená škvrna.
Charakteristika Planéty Jupiter
Jupiter je obrovská plynová guľa s 318-krát väčšou hmotnosťou ako je hmotnosť Zeme. Jeho objem by pohltil 1 319 Zemí. So svojou hmotnosťou 1,899x1027 kg je 2,5-násobne hmotnejší ako všetky ostatné planéty slnečnej sústavy dohromady. Je taký hmotný, že sa hmotný stred (ťažisko) sústavy Jupiter - Slnko nachádza nad slnečným povrchom (vo vzdialenosti 1,068 slnečného polomeru od stredu Slnka). Rovníkový priemer Jupitera je 142 984 km. Rýchla rotácia Jupitera spôsobuje vydúvanie rovníkových vrstiev až o 9 276 km oproti polárnym.
Už prvé spektroskopické pozorovania Jupitera ukázali, že je zložený najmä z molekulárneho vodíka (H2). Sonda Galileo zistila, že ho tvorí vodík a hélium, ktoré sú zmiešané v pomere 5:1. Tieto dva základné prvky tvoriace Jupiter sú najhojnejšie sa vyskytujúcimi prvkami vo vesmíre. Chemické zloženie Jupitera sa veľmi podobá chemickému zloženiu Slnka s tým rozdielom, že Jupiter obsahuje percentuálne viac ťažkých prvkov. Vo veľkom množstve sa tu nachádzajú napríklad vzácne plyny, ako sú argón, kryptón a xenón.
Jupiter vydáva asi o 60 % viac tepelnej energie, ako prijíma zo slnečného žiarenia. Predpokladá sa, že táto energia pochádza z troch zdrojov: teplo z doby vzniku Jupitera; energia uvoľňovaná pomalým zmršťovaním planéty a energia veľmi slabo prebiehajúcich termonukleárnych reakcií.
Porovnanie veľkostí Zeme a Jupitera.
Vznik a Vývoj Planéty
Jupiter sa sformoval spolu s inými planétami pred 4,6 až 4,7 miliardami rokov. Základom bol prachoplynový disk okolo formujúceho sa Slnka, protoplanetárny disk, v ktorom pravdepodobne postupným zliepaním (akréciou) vznikli zhluky hmoty - planétezimály. Z nich sa ďalším spájaním utvorili väčšie telesá zvané protoplanéty. Podľa najpodrobnejších výpočtov sa rádovo desiatky kilometrov veľké planétezimály počas 100 000 rokov spojili do planetárnych embryí s hmotnosťou rádovo 1024 kg. Zárodok Jupitera už mal natoľko veľkú gravitáciu, že začal priťahovať ľahké prvky, predovšetkým vodík. Tým rýchlo rástol objem a hmotnosť budúceho Jupitera. Ďalšie prudké zvyšovanie jeho hmotnosti spôsobila rozsiahla plynná obálka, pretože zabrzdila ďalšie prelietajúce telesá, ktoré padali na jeho povrch. Za 4 milióny rokov by mal Jupiter týmto spôsobom dosiahnuť hmotnosť rovnajúcu sa 21 hmotnostiam Zeme a jeho vznik bol dokončený ďalšou bleskovou akréciou materiálu.
Dráha a Rotácia
Jupiter obieha Slnko vo vzdialenosti 778 412 027 km, čo je viac než päťnásobne väčšia vzdialenosť ako tá, v ktorej obieha Zem okolo Slnka. Jupiter je však k Slnku stále o polovicu bližšie, než nasledujúca joviálna planéta Saturn. Jeho obežná dráha má tvar elipsy podobnej kružnici s excentricitou približne 0,048. Sklon jeho dráhy k rovine ekliptiky je nevýrazný a dosahuje len 1,3 °, čo je po Uráne druhý najmenší sklon dráhy planéty v slnečnej sústave.
Keďže Jupiter je zložený prevažne z plynu, jeho rotácia nepripomína rotáciu pevného telesa. Rôzne vrstvy jeho atmosféry sa otáčajú rôznou rýchlosťou. Kým rovníkový pás planéty urobí jednu otočku za 9 hodín 50 minút, vrstvy pri póloch sa otočia raz za 9 hodín 56 minút. Takáto rotácia sa nazýva diferenciálna. Jupiter má medzi všetkými planétami slnečnej sústavy najkratší deň.
Magnetosféra
Sonda Pioneer potvrdila existenciu Jupiterovho mohutného magnetického poľa, ktoré je podľa jej meraní 10× silnejšie ako zemské a obsahuje 20 000× viac energie. Svojou intenzitou prevyšuje magnetické polia všetkých ostatných planét slnečnej sústavy. Silné magnetické pole je spôsobené rýchlou rotáciou. V polárnych oblastiach boli pozorované polárne žiary, jav známy aj na Zemi.
Severná polárna žiara na Jupiteri v ultrafialovom spektre.
Atmosféra
Viditeľný povrch Jupitera, čiže horná vrstva oblačnosti, má charakteristický vzhľad. Už menším ďalekohľadom možno pozorovať, že sa na ňom striedajú svetlejšie a tmavšie pásy. Svetlejšie pásy sú prejavom väčšej oblačnosti a vertikálneho prúdenia, tmavé pásy sú miesta s menšou alebo chýbajúcou oblačnosťou. Pásová štruktúra sa utvorila pravdepodobne hlavne v dôsledku Jupiterovej rýchlej rotácie a vnútornej energie. Smerom k pólom planéty sa pásová štruktúra postupne stráca. Okrem toho sa v Jupiterovej atmosfére vyskytuje mnoho oválnych útvarov, z ktorých najznámejšia a najstabilnejšia je Veľká červená škvrna. Svojimi rozmermi presahuje Zem, pričom jej veľkosť, tvar aj farba sa v priebehu času menia.
Atmosféra Jupitera sa skladá z približne 86 % vodíka a 14 % hélia (podľa počtu atómov, podľa hmotnosti ide o percentuálny pomer približne 75/24; s 1 % hmotnosti pripisovaným iným zložkám - vnútro obsahuje hustejšie materiály, kde sa perc...
Cudzie Božstvá
Kráľovi Tarquiniovi sa pripisuje, že v gréckom meste Kumy získal zbierky kníh Sibylských a zriadil osobitný kňazský zbor, ktorý čítali a vysvetľovali Sibyline veštby a organizovali aj vykonávali náboženské obrady, ktoré tieto veštby predpisovali.
Sibyline knihy boli gréckeho pôvodu a tak decenvirovia museli žiadať rímsku vládu o prijatie gréckych bohov do Ríma, a tak pribudli:
- Apolón
- Demeter - dom. meno Ceres - bohyňa úrody a roľníctva
- Hermes - Merkúr - boh obchodu
- Askulapius - boh zdravia a lekárstva
- Pluto - grécky boh záhrobia, ale aj bohatstva
Každé z týchto božstiev malo vlastný chrám mimo posvätných hraníc mesta, pretože vo vnútri sa stavali iba chrámy zasvätené domácim božstvám.
Domáci Kult a Kult Mŕtvych
Z domáceho kultu sa vyvinul verejný kult - čiže kult bohov ochrancov štátu. Pravdepodobne pripisovaním posvätnej povahy určitým predmetom a úkonom, ktoré úzko súviseli s rodinným životom. V myšlienkovom svete starovekých Rimanov bolo vždy málo miesta pre záhrobie a jeho problémy, nepomýšľali totiž na to, že na druhom svete boli odmeny alebo tresty ako následky pozemského života nebohého.
Duše mŕtvych pokladali za sväté a čisté bytosti. Boli si istí, že duša, keď sa vyslobodí z tela, vezme na seba božskú podobu. Kult mŕtvych mal veľa spoločného s kultom bohov. Verili, že duša nenájde pokoj, kým nie je pohrebný obrad a pohreb. Potom nasledovala pohrebná večera. Po 8 dňoch sa ešte jednou večerou pri hrobe ukončilo obdobie smútku. Neskoršie sa pamiatka mŕtvych oslavovala verejne.
Náboženský Kalendár
Rímsky rok mal 12 mesiacov a začínal marcom. Obsahoval málo pevných sviatkov. Najobľúbenejšie sviatky boli zasvätené Saturnovi, v tých dňoch pán usporiadal večeru pre otrokov a obsluhoval.
Náboženská Reforma Augustova
Augustus zaviedol nový prvok - kult cisára, ktorý má dve podoby: vzdávanie božskej úcty žijúcemu cisárovi a apoteóza cisárovi po smrti. Tento kult, spod ktorého nemohol byť nik vyňatý, sa stal príčinou neprekonateľného rozporu medzi rodiacim sa kresťanstvom.
Kresťania boli ochotní počúvať autoritu cisára, nemohli však cisára zbožňovať. Ich odmietanie uznávať kult cisára bolo prvou príčinou prenasledovania z rodu dlhého a vznešeného radu mučeníkov.
Rímski Bohovia
Rimania uctievali nielen bohov, ktorí stáli na prvom mieste, ale aj rôznych duchov, ochrancov človeka alebo posvätné predmety či zvieratá. Rímski bohovia sú rôzneho pôvodu - latinského, sabinského, etruského (= tzv. domáci, pôvodní), neskôr aj z rôznych podmanených alebo susedných území (= tzv. novousadlí).
Najvyšším bohom bol Jupiter (Iuppiter, gr. Zeus) s prívlastkom Optimus Maximus (Najlepší a Najväčší). Bol to boh neba, hromu a blesku. Mars (gen. Martis, gr. Ares), pôvodne latinský boh jari, sa neskôr zmenil na boha vojny a praotca Rimanov. Quirinus, takisto boh vojny, vznikol zbožštením prvého kráľa Romula, ktorý bol Martovým synom. Vesta - ochrankyňa rodinného kozuba, neskôr celého mesta a štátu (gr.
Juno (Iuno) - pôvodne latinská ochrankyňa žien, stala sa aj ochrankyňou manželstva, bola manželkou Jupitera (gr. Vulkán (Vulcanus) - boh ohňa etruského pôvodu (gr. Neptún (Neptunus) - boh riek a prameňov, neskôr mora (gr. Faun (Faunus) - boh stád a polí (gr. Minerva - bohyňa umenia a remesiel, neskôr múdrosti a ochrankyňa Ríma (gr. Ceres - bohyňa obilia a úrodností polí (gr. Venuša (Venus) - bohyňa jari, neskôr bohyňa lásky a krásy (gr. Diana - bohyňa svetla a života, neskôr mesiaca a lovu (gr. Apolón (Apollo) - boh svetla a slnka, brat Diany (gr. Cupid = Amor (Cupido, Amor) - boh lásky (gr. Merkúr (Mercurius) - boh obchodu, remesiel, posol bohov neskôr boh zlodejov (gr. Bakchus (Bacchus) - boh vína a vinohradníctva (gr. Plutón = Dis Pater (Pluto) - boh podsvetia (gr. Proserpina - Plutónova manželka, vládkyňa podsvetia (gr.
Pravdepodobne za vlády Tarquiniovcov sa zmenila najvyššia trojica ochranných bohov Ríma - stali sa nimi Jupiter, Juno a Minerva. Po rozšírení Rímskej ríše sa do Ríma dostali aj iné cudzokrajné božstvá, napr. Rimania ďalej uctievali Múzy (Musae) - ochrankyne deviatich umení (Euterpe - hudba, Terpsichore - tanec, Clio - história, Urania - astronómia, Calliope - epická poézia, Erato - ľúbostná poézia, Polymnia - náboženská poézia, Thalia - komédia a Melpomene - tragédia), Hóry - bohyne ročných období, Fúrie - bohyne pomsty a Grácie (Gratiae) - tri bohyne krásy a pôvabu. Z Grécka bol prevzatý aj boh lekárstva Aesculapius (gr. Z mýtických hrdinov uctievali predovšetkým Hercula (gr.
Podobnej úcty ako božstvám sa dostalo aj prírodným javom, napr. bohyňou jarnej zory bola Aurora, bohyňou dúhy Iris; a personifikáciám niektorých cností a pojmov, napr. Concordia - občianska svornosť, Iustitia - spravodlivosť a právo, Fortuna - šťastná náhoda, šťastena, osud, Libertas - sloboda, Victoria - víťazstvo, Pax - mier. Uctievali sa aj domáci bôžikovia ako sú penáti (Penates) - ochrancovia rodiny, domácnosti a štátu, lárovia (Lares) - ochrancovia domácností (ochranné rodinné božstvá), géniovia (Genii) - ochranní duchovia každého jednotlivca a takisto aj duchovia mŕtvych mánovia (Manes) - duše mŕtvych, ktoré chránili rodinu a lemurovia (Lemures) - mátohy, strašidlá, duchovia zomretých, ktorí škodili. Dalo by sa povedať, že Rimania uctievali skoro všetky javy, zákonitosti a náhody - Zamarovský píše, že len bohov detstva bolo štyridsaťtri (napr. boh prvého plaču, prvého kroku...).
V súčasnosti tvoria mená rímskych bohov napríklad názvy planét, hviezd a vesmírnych rakiet.