Mesto Hlohovec sa nachádza v západnej časti Karpatskej kotliny na dolnom toku rieky Váh, pod južnými výbežkami pohoria Považský Inovec a v západnej okrajovej časti Nitrianskej pahorkatiny.
Mesto je zložené zo štyroch pôvodných sídelných útvarov, ktoré postupne splynuli v jeden celok. Mestečká Starý a Nový Hlohovec sa administratívne spojili koncom 17. storočia, obec Sv. Peter bola pričlenená k Hlohovcu v roku 1953 a obec Šulekovo sa stala miestnou časťou Hlohovca v roku 1980.
Významný zlom v dejinách Hlohovca nastal po príchode Slovanov okolo roku 500. Najskôr len osada na starej obchodnej ceste a neskôr veľké slovanské hradisko vznikli na vysokom svahu tesne nad riekou Váh.
V tomto období sa objavuje aj najstaršie pomenovanie Hlohovca - Galgocy a neskôr v 1113 - tom roku písomne uvádzaný názov Golguz. Pôvod názvu mesta nie je úplne istý, najskôr je však odvodený od rastliny hlohu, (maďarsky - galagonya, odtiaľ pomenovanie Galgócz) ktorý sa v podobe kríkov a divo rastúcich stromov dodnes nachádza na južných a severných svahoch mesta.
Hrad Hlohovec patrí k jedným z najstarších hradov na území Slovenska, postavili ho na strategickom bode nad starým riečnym brodom, ako kráľovský hrad bol v 12. - 13. storočí sídlom komitátu.
V roku 1400, pod vplyvom pôsobenia nemeckých kolonistov, ktorí prišli do Hlohovca v druhej kolonizačnej vlne v 14. storočí, po prvýkrát sa objavuje nemecky názov Freistadt (ľudovo Frašták).
Význam Hlohovca v 14. storočí mimoriadne pozdvihol zemepán a palatín Mikuláš Kont. Dal prebudovať hlohovský hrad, cez rieku Váh postaviť nový most a pri Váhu vedľa cesty do Hlohovca vybudoval špitál (domus hospitalis) s kaplnkou Sv. Ducha.
V 15. storočí sa Hlohovec dostal do víru husitských a bratríckych vojen, ale aj napriek tomu sa jeho hospodársky rast nezastavil. V roku 1465 vydal miestny zemepán Mikuláš z Iloku (Ujlaky) zakladaciu listinu pre františkánsky kláštor, ktorý vybudovali za severnou bránou mestečka Hlohovec na mieste staršieho kláštora.
V období renesancie sa mesto stalo centrom vzdelanosti vedenej evanjelickým kazateľmi za výdatnej podpory zemepanskej rodiny Thurzo. V Hlohovci bolo v 16. storočí založené evanjelické trojjazyčné gymnázium predstavujúce na svoju dobu jeden z najvýznamnejších kultúrnych ústavov na Slovensku.
Po dobytí hlohovského hradu Turkami v roku 1663 bola škola vypálená a v roku 1681 zanikla. Hrad i mestečko Hlohovec sa stal v rokoch 1663 - 1683 najsevernejšou tureckou pohraničnou pevnosťou. Turci ho opustili až po prehratej bitke pri Viedni v roku 1683.
Po pominutí tureckého nebezpečenstva a po skončení stavovských povstaní odkúpil v roku 1720 hlohovské panstvo gróf Juraj Erdődy. Ten dal v rokoch 1790 - 1800 prebudovať hlohovský hrad na prepychový kaštieľ zodpovedajúci dobe a vkusu viedenského cisárskeho dvora. V roku 1802 pri príležitosti návštevy cisára Františka II. dal v areáli zámockého parku postaviť empírové divadlo, v súčasnosti najstaršie stojace divadlo na Slovensku.
Po skončení 2. svetovej vojny po roku 1945 sa zmenila architektonická tvár mesta. Časť starého Hlohovca bola asanovaná a nahradená sídliskovou zástavbou, v roku 1964 bol cez rieku Váh vybudovaný nový cestný most.
Po reorganizácii a zániku okresu v roku 1969 sa v roku 1996 Hlohovec stal znovu okresným mestom.
Farský Kostol sv. Michala Archanjela
Jednou z najvýznamnejších historických pamiatok v Hlohovci je Farský kostol sv. Michala archanjela.
Pôvod hlohovského farského chrámu siaha do druhej polovice 13. až začiatku 14. storočia, kedy na jeho mieste stál kostol nemeckej osady. Z tohto obdobia pochádza aj pôvodné patrocínium sv. Mikuláša, ktoré so sebou priniesli nemeckí kolonisti.
Koncom 14. až začiatkom 15. storočia bol farský chrám vďaka štedrej podpore zemepánskeho rodu Ilockých (maď. Újlaky) nákladne prestavaný v duchu francúzskej gotiky. Ucelene zachovanou gotickou časťou chrámu je presbytérium so štíhlymi lomenými oknami, krížovou klenbou a zachovanými prvkami pôvodného funkčného zariadenia (pastofórium, sedílie).
Mimoriadnu umeleckú a historickú hodnotu má hlavný gotický vstupný portál s plastickým ostením, dekorom fiál, listov, s hlavou panovníka a erbom.
V časoch husitských bojov, v 30. rokoch 15. storočia, bol kostol opevnený hradbovým múrom. Pôvodnú fortifikáciu odstránenú koncom 18. storočia dnes pripomínajú už len mohutné oporné piliere s kvádrovaním a so slepou gotickou kružbou na veži.
Reformácia, ktorá medzi hlohovskými mešťanmi mala prívržencov už od 30. rokov 16. storočia, sa v meste naplno presadila v 70. rokoch, kedy na jej stranu prešli i hlohovskí zemepáni - Turzovci. V tomto období sa farský kostol sv. Mikuláša dostal do rúk protestantov. Počas reformácie prešiel viacerými stavebnými úpravami.
Už v roku 1647 bol farský kostol opäť vo vlastníctve katolíckej cirkvi. V druhej polovici 17. storočia sa realizovala rozsiahla oprava vojnami poškodeného sakrálneho objektu zavŕšená jeho posvätením dňa 8. januára 1701. Vtedy sa zmenilo aj patrocínium hlohovského farského kostola, ktorý bol spolu s celou farnosťou zasvätený sv. Michalovi archanjelovi.
Z čias barokovej prestavby pochádza väčšina vnútorného vybavenia kostola - bočné oltáre s ústrednými plastikami a obrazmi a bohato vyrezávané lavice. Hodnotnou súčasťou interiérového vybavenia kostola je rokoková kazateľnica s reliéfnou výzdobou a plastikami evanjelistov. Zo staršieho zariadenia kostola (z čias reformácie) sa zachovala len renesančná krstiteľnica z roku 1563 zdobená reliéfnym rastlinným dekorom a vrcholovou plastikou baránka.
Dominantou presbytéria kostola sa koncom 17. storočia stal barokový oltár s plastikami sv. Michala, Gabriela a Rafaela, archanjelov.
Súčasťou farského chrámu je starobylá kaplnka pristavaná k jeho severnému múru. Jej oltár tvorí pôvodný pútnický obraz Panny Márie Šaštínskej z 18. storočia.
Hlavný oltár sv. Michala archanjela pochádza z rokov 1910-1928 z rezbárskej dielne hlohovského majstra nemeckého pôvodu Jozefa Seilnachta. Súčasťou neogotickej vežovitej oltárnej architektúry je ústredná plastika sv. Michala doprevádzaná z oboch strán sochami anjelov - svetlonosov.
Vlastivedné múzeum v Hlohovci
V strednej časti oltára sa vľavo od bohostánku nachádzajú plastiky sv. Cyrila, sv. Barbory, sv. Štefana kráľa, vpravo sv. Imricha, sv. Alžbety Uhorskej a sv. Metoda.
Bočný oltár Ukrižovania Pána dal v roku 1772 vyhotoviť hlohovský mešťan Štefan Domkovič. Barokovo poňatá architektúra oltára znázorňuje typickú scénu Kalvárie - centrum tvorí kríž s ukrižovaným Pánom Ježišom, napravo od kríža je socha Bolestnej Panny Márie, naľavo socha svätého Jána, pod krížom kľačí Mária Magdaléna. V nadstavci oltára sa nachádza drevený vyrezávaný reliéf Trpiaceho Pána, ktorý po stranách dopĺňajú sochy sv. Štefana a Ladislava, uhorských kráľov. Menzu zdobí monogram Ježišovho mena JHS (Jesus hominum Salvator). V menšom tabernákule tohto oltára sa kedysi uchovávali ostatky Svätého Kríža.
Bočný oltár Sedembolestnej Panny Márie. Pre postavy Panny Márie a Pána Ježiša boli pred rokom 1780 vyhotovené pozlátená koruny vykladané farebnými kameňmi. Na pravo od Piety sa nachádza socha sv. Marty, naľavo sv. Heleny. V nadstavci barokového oltára sa nachádza reliéf s motívom Návštevy Panny Márie u sv. Alžbety. Po jeho pravej strane je umiestnená socha sv. Imricha, naľavo sv. Kazimíra. Menza oltára je zdobená monogramom mena Panny Márie. V tabernákule oltára sa podľa starších vizitácií uchovávali vzácne relikvie.
Na opačnej strane lode kostola sa nachádza oltár zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Ústrednú sochu sv. Jána Nepomuckého doprevádzajú sochy sv. Jozefa a sv. Jána Krstiteľa. V strednej časti oltára je v malej vitríne uložená socha Panny Márie Mariatalskej (z Mariánky).
Kaplnka a oltár Panny Márie Šaštínskej. Oltárny obraz je pôvodným pútnickým obrazom, s ktorým sa každý rok začiatkom mája putovalo do Šaštína podľa sľubu, ktorý Hlohovčania dali Panne Márii po ustúpení morovej epidémie v 18. storočí.
Organ farského kostola. Najstarší organ bol postavený už začiatkom 18. storočia. Viackrát bol opravovaný a začiatkom 19. storočia nahradený novým. V roku 1933 bol z fundácie Jozefa Kučeru, hlohovského rodáka a bratislavského kanonika, chórus rozšírený a opatrený súčasným organom. Za ním sa nachádza priestor na mechy, ktorými sa vháňal vzduch do píšťal organa.
Vo veži kostola sa koncom 50. rokov 20. storočia našli umelecky hodnotné gotické tabuľové obrazy, inštalované teraz v múzeu na Bojnickom hrade. Proveniencia tabuľových malieb z krídlového oltára je nateraz neznáma. I keď sa našli v Hlohovci, v druhej polovici 18. storočia sa v invenári hlohovských sakrálnych stavieb neuvádzajú, a tak pravdepodobne boli súčasťou oltára niektorého kostola na Považí.
Tabuľka: Významné udalosti v histórii farského kostola sv. Michala Archanjela v Hlohovci
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 13.-14. storočie | Postavenie kostola nemeckou osadou, patrocínium sv. Mikuláša |
| 14.-15. storočie | Prestavaný v gotickom štýle rodom Ilockých |
| 15. storočie | Opevnenie kostola počas husitských bojov |
| 16. storočie | Kostol prechádza do rúk protestantov |
| 17. storočie | Návrat kostola katolíckej cirkvi, rozsiahla oprava, patrocínium sv. Michala Archanjela |
| 18. storočie | Baroková prestavba interiéru |
| 19.-20. storočie | Výstavba nového hlavného oltára, nález gotických tabuľových obrazov |
Farský kostol sv. Michala Archanjela v Hlohovci