V 17. storočí patril niekoľko rokov aj protestantom, katolíkom definitívne pripadol v roku 1709. V roku 1662 boli v ľupčianskej dielni Martina Roxera vyhotovené vežové hodiny. V 19. storočí ku kostolu pribudla kaplnka svätého Jána Nepomuckého, sakristia a Kaplnka Božieho hrobu. K mohutnej gotickej veži pristavili menšiu schodiskovú vežu. Kostol tak získal približne dnešnú podobu.
Kostol sv. Ondreja v Ružomberku
V roku 1905 bol zvolený za farára Andrej Hlinka a v kostole slúžil až do konca svojho života v roku 1938.Umelecké Poklady Kostola
V kostole môžete vidieť masívnu gotickú kamennú krstiteľnicu zo 16. storočia a za pozornosť stoja aj okenné vitráže v južnej lodi kostola. Tieto sú dielom významného ružomberského rodáka - majstra Ľudovíta Fullu. Sú na nich zobrazené scény zo života Ježiša Krista a Panny Márie. Jedna z vitráží je venovaná 1 100. výročiu úmrtia sv. Metoda.V kostole si môžete prezrieť aj obrazy od maliarov E. Massányiho a A. Belopotockého. Väčšiu pozornosť si zaslúži obraz Klaňanie pastierov. Scéne dominuje postava Panny Márie v bielej šatke, červenom šate a modrom plášti, pred ňou na podstavci spočíva na slame dieťatko, ktoré Mária vije do bielej rúšky.
Jednou z najväčších zaujímavostí kostola je jeho zvon Andrej. Ten je najstarším zvonom na Liptove, uliaty bol v roku 1506 banskobystrickým zvonolejárom A. Sladičom.Hlavný oltár sv. Ondreja, bočné oltáre Panny Márie a sv. Antona Paduánskeho, ako aj oltár sv. Jána Nepomuckého v bočnej kaplnke vyhotovil sochár J. Kraus z Banskej Štiavnice, oltár Božského srdca Ježišovho v južnej lodi je prácou juhotirolskej dielne F.
História Farnosti Lúčka
Rímskokatolícka farnosť Sv. Martina Lipany - filiálka Lúčka. Adresa farnosti: Rímskokatolícky farský úrad Komenského 20 082 71 Lipany, správca farnosti: Mgr. Michal Marčák, telefón: 051/4572 108. Farnosť Lúčka zanikla v roku 1605, kedy bola vypálená a zničená. Odvtedy bola filiálkou Krivian, Lipian a nakoniec Kamenice. Obyvatelia Lúčky boli z väčšej časti katolíci. Boli v ňom tri oltáre.Od roku 1749, kedy sa ešte udáva kostol Ducha Svätého, sa potom pravidelne udáva kostol Najsvätejšej trojice. Bol kamenný s drevenou vežičkou so zaklenutou svätyňou. Veža, v ktorej boli dva zvony, bola iba pristavaná ku kostolu pri vchode do kostola. V kostole bol drevený chór, na ktorom bol organ so 6 registrami. Sakristia sa nachádzala na severnej strane kostola a bola dosť priestranná a v dobrom stave. V kostole bola tiež kazateľnica, lavice, dve zástavy. Oltáre boli obnovené. V blízkosti kostola bol malý cintorín.
V roku 1805 bol postavený v Lúčke nový kostol Najsvätejšej Trojice. Postavili ho na novom, vyvýšenom a bezpečnom mieste. S určitosťou sa dá povedať, podľa opisu staveniska nového kostola z roku 1813, že vtedy ešte kostol nebol dokončený. Mal mať vežu, alebo skôr vežičku so zvonmi na streche kostola.
V roku 1818 sa už hovorí o kostole ako dokončenom. Je to barokový kostol prestavaný v retardovanom slohu s klasicistickými prvkami. Je to jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom svätyne. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, ktoré dosahujú na rímsy pilastrov. Fasády sú hladké s podstrešenou rímsou a barokovými oknami. Podlaha chrámu bola pôvodne kamenná. Neskôr bol daný betónový poter pokrytý linoleom a kobercami. V roku 1985 sa položili vzácna ružová dlažba z kubánskeho mramoru. Pri rekonštrukčných prácach po roku 1980 sa v interiéri chrámu zrušila kazateľnica.
Po vojne v roku 1923 v novej Československej republike bol dovezený z Košíc zvon sv. Jozef vyrobený v roku 1914. Má krásny hlas a roky už pravidelne zvoláva veriacich do kostola. Malý zvon je z roku 1706. Kostol Najsvätejšej Trojice bol starostlivosťou kňaza aj veriacich v rokoch 1934-1935 obnovený. Rezbári opravili hlavný oltár zo zbierok amerikánov.
V roku 1969 veriaci pristavili ku kostolu novú vyššiu vežu s bočnými kaplnkami. Vzácnou historickou pamiatkou je hlavný oltár z roku 1747 situovaný centrálne v uzávere svätyne. Tvorí ho architektúra s dvoma hladkými a dvoma točenými stĺpmi s bohatou rímsou a širokým nadstavcom. V strede na latkovom pozadí bol umiestnený obraz Najsvätejšej Trojice.
Od roku 1701 sa stala filiálkou farnosti Kamenica a zostala ňou až do roku 1974, v roku 1974 bola pričlenená k Lipanom. 22. júla 1990 sa začali vybavovať úradné povolenia na výstavbu nového kostola. Stavba bola osadená 20. júna 1991 na lokalite bývalých záhrad zemanov Tahyovcov. 6. augusta 1991 vo sviatok Premenenia Pána biskup košickej diecézy Mons. Alojz Tkáč prvýkrát v histórii navštívil filiálnu obec, aby posvätil stavenisko nového kostola. 19. júna 1993 boli práce na kostole ukončené. 11. júla 1993 otec arcibiskup Alojz Tkáč Kostol sv. Anny vysvätil.
Novostavba rešpektuje súčasnú dominantu obce, Kostol Najsvätejšej Trojice s vežou. Filozofia architektúry Kostola sv. Anny vychádza z biblického obrazu korábu (lode) plávajúceho na mori, ktorý počas jej plavby sprevádza svetlo zhora. Kostol je kapacitou určený zhruba pre 900 účastníkov bohoslužieb, z toho 400 miest je na sedenie.
Pôdorys kostola tvorí elipsa rozdelená na tri funkčné časti. Prvou časťou je nástupná plocha pred funkčne klenutou stenou, cez ktorú sa prechádza do malého nádvoria tzv. rajskej záhrady. Treťou časťou je samotná chrámová loď. Pozoruhodným prvkom stavby je pozdĺžny väzník, zakotvený na klenutej stene a pokračuje stredom strechy celého chrámového priestoru. Od vstupu smerom k liturgickému priestoru sa zužuje do jedného bodu. Okrem svetelnej funkcie spĺňa i úlohu tepelnú. Pod chórom sa nachádza sakristia, spovedná miestnosť, priestor pre matky s deťmi, pomocné a technické priestory. Predná stena pred vstupom je murovaná z tehál a v časti, kde sú zavesené zvony, je železobetónový rám.
Nový Kostol sv. Rímsko - katolícka cirkev Spišská diecéza sa skladá z troch regiónov: Orava, Liptov, Spiš. V priebehu 9. storočia bolo toto územie súčasťou Veľkej Moravy. Od roku 1018 do roku 1776 spravovala celé územie Ostrihomská arcidiecéza. V rokoch 1198 - 1776 existovalo Spišské prepošstvo, ktoré bolo nápomocné arcidiecéze. Spišskí prepošti sa usilovali, aby bolo prepošstvo povýšené na diecézu.Kráľ Ľudovít a Spišská Kapitula roku 1348 požiadali pápeža Klementa VI., aby na Spiši zriadil diecézu. Všetky plány však stroskotali a až v roku 1776, keď cisárovná Mária Terézia vymenovala nového ostrihomského biskupa Batthyáňa za uhorského prímasa, pápež Pius VI. zriadil bulou Romanus pontifex Spišské biskupstvo so sídlom v Spišskej Kapitule. Katedrálnym chrámom sa stal prepoštský kostol sv. Martina. Do novozriadenej diecézy patrilo 119 farností z liptovského, oravského a spišského panstva. Arcidekanát Liptov mal v tom čase 20 farností a 3 kaplánky.
Z archívneho dokumentu Obecného úradu v Lúčkach sa dozvedáme, že lúčanská farnosť vznikla v r.1818. Predtým Lúčky patrili do farnosti Liptovská Teplá.Kňazi Pôsobiaci vo Farnosti Lúčky
Kňazi zohrávali významnú úlohu v živote farnosti Lúčky. Tu je prehľad niektorých z nich:- Andrej Bažík - v roku 1897 ho spišský diecézny biskup vymenoval za farára v Lúčkach, kde pôsobil do roku 1905.
- Bernard Sommer - do farnosti Lúčky prišiel v roku 1905, pôsobil tu však len veľmi krátko.
- Ladislav Moyš - do farnosti Lúčky ho ustanovil biskup v roku 1905 (koncom), pôsobil tu len do novembra roku 1906. Bol stúpencom Slovenskej ľudovej strany, čo viedlo k jeho odchodu.
- Bartolomej Ján Smizsár - nástupca vdp. Moyša, pôsobil do roku 1915. Jeho príchod bol sprevádzaný bojkotom zo strany farníkov.
- Karol Machay - vymenovaný za správcu farnosti v roku 1915. Tu pôsobil len tri mesiace.
- Ladislav Mikula - prišiel v roku 1915, zotrval tu do roku 1918.
- Andrej Scheffer - do farnosti prišiel v roku 1918 a pôsobil tu jedenásť rokov.
- Michal Bačík - farárom od roku 1929, pôsobil 15 rokov. Bol dekanom a školským inšpektorom. Počas jeho pôsobenia sa postavila nová katolícka škola a upravili sa maľby v kostole.
- František Martinka - kaplán od roku 1941.
- Vojtech Lizák - po vysviacke v r. 1942 nastúpil na svoje prvé kaplánske miesto práve do Lúčok, kde pôsobil do r.1943.
- Ján Kajan - po vysviacke v r. 1943 pôsobil ako kaplán na Lúčkach od 1.7.1943 do 30.6.1944.
- Rudolf Varhol - správca farnosti v roku 1945.
- Ondrej Sula - kaplán a správca farnosti v rokoch 1944-1958.
- Kornel Brtko - preložený do Lúčok v roku 1958 a pôsobil do roku 1988. Bol aktívny v kultúrnom a športovom živote obce.
- ThDr. Alojz Frankovský, PhD. - prišiel do farnosti v roku 1989.
- Jozef Gazda - nastúpil v roku 1990.
- Vincent Dzurňák - kaplán a správca farnosti, pôsobil do roku 2002.
- Peter Kvasňák - pôsobil vo farnosti od roku 2002.
Vysvetlenie každého štýlu cirkevnej architektúry za 9 minút
Ružomberok a Okolie
Keď sa vydáte západne od Liptovského Mikuláša, čakajú vás ďalšie zaujímavosti regiónu Liptov. Dva aquaparky - Vodný park Bešenová vzdialený 17 km a Aquavital Park Lúčky 22 km od Liptovského Mikuláša. V oboch si môžete dopriať relax v termálnych vodách. Rovnako zaujímavé je samotné mesto Ružomberok.Na svoje si v tejto oblasti prídu aj nadšenci histórie, kde k najväčším lákadlám patrí podhorská osada Vlkolínec zapísaná do zoznamu UNESCO nachádzajúca sa 34 km od Liptovského Mikuláša a hrad Likava nad obcou Likavka 30 km.
Vlkolínec
Pod vrchom Sidorovo je schúlená rozprávková dedina s pestrofarebnými drevenými domčekmi, murovaným kostolom, zrubovou zvonicou, studňou, zurčiacim potôčikom, voňavými lúkami a lesmi. Vlkolínec je vzdialený od Ružomberka 11 kilometrov.
Vlkolínec
Hrad Likava
Hoci sa do dnešných dní zachoval len ako zrúcanina, patrí medzi najvyššie hrady na Slovensku. Hrad bol sídlom hradného panstva, ktoré spravovalo mestečká a dediny dolného a veľkej časti stredného Liptova.Kostol Všetkých Svätých v Ludrovej
Rímskokatolícky gotický Kostol Všetkých svätých sa nachádza v katastrálnom území obce Ludrová, v časti Kút, neďaleko Ružomberka. Bol postavený na malej vyvýšenine v otvorenom priestore mimo obce. Kostol bol postavený v 13. storočí v zjednodušenom ranogotickom slohu, ktorý bol typický pre región Liptova, ako jednoloďová stavba s kvadratickým presbytériom.V lodi a v presbytériu kostola v Ludrovej sa nachádzajú cenné gotické nástenné maľby, ktoré boli vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Svätyňu kostola zdobí unikátny christologický cyklus, ktorý vznikol okolo roku 1420. Zároveň tu bol zobrazený raritný obraz obeseného Judáša, ktorý je jediný na celom Slovensku. Na severnej stene pôvodnej lode sa nachádza figurálny triptych s postavami Panny Márie Ochrankyne, Krista Trpiteľa a sv. Jána Krstiteľa.
Pred rokom 1466 pristavili na západnej strane dvojpodlažnú hranolovú vežu a na začiatku 16. storočia kostol rozšírili o južnú loď s novým vstupom. Areál kostola ohraničuje neskororenesančný ohradný múr zo 17. storočia. Keď v obci v 20. rokoch 19. storočia postavili nový rímskokatolícky kostol, začal ludrovský kostol chátrať. O jeho obnovu sa zaslúžila rodina Rakovských. V nasledujúcom roku objekt odkúpil štát a dal do správy Liptovského múzea v Ružomberku. Počas obdobia rokov 1958 až 1966 prešiel kostolík komplexnou obnovou a v 70. rokoch bol sprístupnený verejnosti. V súčasnosti prebieha jeho postupná obnova.
Obec Ludrová sa nachádza približne 4 km východne od Ružomberka. Kúpele Lúčky sú od Kostola Všetkých svätých v Ludrovej vzdialené 13,7 km. Z Lúčok pokračujte smerom na Liptovskú Teplú a následne po ceste číslo 2213 až do Liskovej. Kostol sa nachádza hneď vedľa hlavnej cesty č 2226, vedúcej z Ružomberka do Ludrovej.
Ďalšie Zaujímavosti v Okolí
- Mauzóleum Andreja Hlinku v Ružomberku: Pietne miesto dýchajúce históriou slovenského národa, pamätník národovca, ktorý svoj život zasvätil boju za autonómiu Slovenska.
- Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku: Stála expozícia venovaná miestnemu rodákovi, Ľudovítovi Fullovi, ktorý sa považuje za zakladateľa moderného maliarstva na Slovensku.
- Pamätný dom Martina Kukučína v Jasenovej: Príďte a spoznajte život výnimočného slovenského spisovateľa, dramatika, lekára a predstaviteľa slovenského realizmu Martina Kukučína.
- Literárne múzeum P.O.Hviezdoslava v Dolnom Kubíne: Otvára dvere k životu a tvorbe básnika, dramatika, právnika a čestného predsedu Matice slovenskej.
- Oravská galéria v Dolnom Kubíne: Diela rôznych autorov sú umiestnené v regionálnej Oravskej galérii s pôsobnosťou až pre Žilinský kraj.
- Múzeum šľachtických kočiarov a saní v Oravskom Podzámku: Toto múzeum je unikát medzi slovenskými múzeami, a to vďaka najrozsiahlejšej zbierke kočiarov, akú sme tu kedy mali.
Lúčky patria k vyhľadávaným kúpeľom na Slovensku. História kúpeľov v Lúčkach sa začala písať už v 18. storočí. Liptovská obec Lisková je známa niekoľkými svojimi historickými i prírodnými pamiatkami. Medzi najznámejšie patria Liskovská jaskyňa a Prírodná rezervácia Mohylky. Hrad a kaštieľ v Liptovskom Hrádku patrí azda k najznámejším pamiatkam na Liptove. Vďaka jeho premene na luxusný hotel si aj vy môžete v srdci Slovenska vychutnať život hradných pánov v stredoveku.
Kostolík postavili na miernej vyvýšenine možno na mieste staršej stavby niekedy v období od konca 14. storočia po koniec 15. storočia. Išlo o typické jednolodie s polygonálnym presbytériom a severnou sakristiou. V rokoch 1911 - 1912 boli do Budapešti predané z finančných dôvodov tri oltáre zo 70. rokov 15. storočia. V 80. rokoch 20. storočia sa uskutočnila obnova objektu, pri ktorej bola odstránená novodobá prístavba predsiene. Stavba predstavuje peknú ukážku neskorogotickej sakrálnej architektúry, ktorá sa zachovala bez väčších zmien dodnes.
Kamenná krstiteľnica pochádza ešte z neskororománskeho obdobia, z polovice 13. storočia. Kostolík vošiel do dejín vďaka svojmu oltáru sv. Mikuláša z obdobia okolo roku 1476, ktorý sa v kostolíku nachádzal do roku 1912, kedy bol predaný spolu s ďalšími oltármi do Budapešti. Ide o jeden z najhodnotnejších neskorogotických krídlových oltárov, ktoré vznikli v oblasti stredoslovenských banských miest a vyznačuje sa vysokou kvalitou tabuľových malieb. Kostolík je filiálnym chrámom farnosti Rímskokatolíckej cirkvi v Kremnici a je v pomerne dobrom stave. V posledných rokoch sa na ňom postupne vymieňa strešná krytina. Lúčky sa nachádzajú v kopcoch 3 km západne od Kremnice. Kostolík stojí na južnom okraji obce v otvorenom areáli cintorína.
| Meno kňaza | Rok príchodu | Rok odchodu | Poznámka |
|---|---|---|---|
| Andrej Bažík | 1897 | 1905 | Vymenovaný spišským diecéznym biskupom |
| Bernard Sommer | 1905 | 1905 | Pôsobil veľmi krátko |
| Ladislav Moyš | 1905 | 1906 | Stúpenec Slovenskej ľudovej strany |
| Bartolomej Ján Smizsár | 1906 | 1915 | Jeho príchod bol sprevádzaný bojkotom |
| Karol Machay | 1915 | 1915 | Správca farnosti |
| Ladislav Mikula | 1915 | 1918 | - |
| Andrej Scheffer | 1918 | 1929 | - |
| Michal Bačík | 1929 | 1944 | Dekan a školský inšpektor |
| František Martinka | 1941 | 1942 | Kaplán |
| Vojtech Lizák | 1942 | 1943 | Kaplán |
| Ján Kajan | 1943 | 1944 | Kaplán |
| Rudolf Varhol | 1945 | 1945 | Správca farnosti |
| Ondrej Sula | 1944 | 1958 | Kaplán a správca farnosti |
| Kornel Brtko | 1958 | 1988 | Aktívny v kultúrnom a športovom živote |
| Alojz Frankovský | 1989 | 1990 | - |
| Jozef Gazda | 1990 | 1993 | - |
| Vincent Dzurňák | 1991 | 2002 | Kaplán a správca farnosti |
| Peter Kvasňák | 2002 | Súčasnosť | - |