Každý deň sa v bežnom živote stretávame s množstvom symbolov. Niektoré sú všeobecne známe a vďaka nim sa dorozumieme aj bez slov na celom svete. Symbol je taký objekt, obraz, socha, písané slovo, zvuk, alebo konkrétny znak, ktorý zastupuje niečo na základe istej asociácie, alebo podobnosti a vyjadruje ich vnútornú jednotu.
Symbolom je obvykle aj vizuálny znak, alebo emblém, ktorý má zmysel pre určitú skupinu ľudí. Takým symbolom sú napríklad štátne symboly (zástava, hymna ...), heraldické symboly miest a obcí, symboly používané v modernej technike, symboly určitých organizácií, profesných a politických zoskupení, atď.
V článku sa chcem podrobnejšie zmieniť o význame niektorých našich kresťanských symbolov. Kresťania už takmer dvetisíc rokov používajú symboly na vyjadrenie svojej viery, ktoré pomáhajú sprostredkovať evanjelium a v určitom slova zmysle živiť vieru.
Pán Ježiš často používal na svojich cestách po Palestíne symboly. Hovoril o sebe ako o dobrom pastierovi, dverách, svetle sveta a pod.
Keď vyučoval svojich učeníkov, hovoril v podobenstvách, ktoré tiež boli bohaté na symboliku. Aj v našom radvanskom chráme Božom máme reliéf žehnajúceho, náruč otvárajúceho a k sebe pozývajúceho Pána Ježiša ako symbolu Božieho Syna a pôvodcu našej viery.
Symbolom Boha Otca je vševidiace oko vo vnútri trojuholníka, ktorý znázorňuje trojjedinosť Božiu a Ducha Svätého ako holubicu. Aj tieto symboly sú zobrazené na mnohých chrámových oltároch a majú pôvod v biblickom svedectve.
Na Slovensku, aj vo všetkých krajinách, ktoré som mala možnosť navštíviť je v každom evanjelickom kostole v nejakej podobe stvárnený hlavne Pán Ježiš Kristus. Nástenné maľby v prvých tolerančných kostoloch sa označovali ako Biblia chudobných.
Ľudia nevedeli čítať a tak fresky na stenách kostolov znázorňovali texty Evanjelií a biblické staro, aj novozmluvné postavy, napr. Adama a Evu, Mojžiša, Jána Krstiteľa, apoštolov Petra a Pavla, poslednú večeru, Pána Ježiša modliaceho sa v Getsemanskej záhrade, krížovú cestu, umučenie, vzkriesenie, atď.
V dejinách reformácie sú zaznamenané aj také udalosti, ktoré dostali pomenovanie „obrazoborectvo“. Martin Luther v r.
Kľúčové kresťanské symboly a ich význam
Okrem zobrazení biblických postáv a udalostí, kresťania používajú aj iné symboly na vyjadrenie svojej viery. Medzi najznámejšie patria:
Kríž
KRÍŽ - pre svet je symbolom mučiaceho nástroja na vykonanie popravy. Pre kresťanov je však kríž najvýznamnejším znakom spásy, ale tiež aj znamením súdu nad svetom. Pán Ježiš priniesol na kríži dokonalú obeť lásky za nás, hriešnych ľudí a otvoril nám cestu do večnosti v spoločenstve s naším Bohom.
Kríže môžu mať rôzny tvar, veľkosť a sú zhotovené z najrozličnejších materiálov. V Arménsku sú známe kamenné kríže - chačkari, kresťania východného obradu majú dvojramenné kríže, rímski katolíci zasa kríže aj s korpusom (telom), atď.
Egyptskí kresťania majú vytetovaný malý krížik na ruke medzi palcom a ukazovákom. Nie je to žiadny módny doplnok, ale ich identifikácia v prevažne moslimskom prostredí.
U nás sú známe kríže nielen na kostoloch, cintorínoch a v domácnostiach, ale aj na poľných, tzv. krížnych cestách, kde pocestní mali možnosť sa zastaviť, pokľaknúť a pomodliť sa. Týmto symbolom sa tiež prekrižúvajú kresťania denominácií rímskeho a východného obradu.
Ryba (ICHTIS)
RYBA - v gréčtine „ICHTIS“. V každej hláske tohto slova je zakódované začiatočné písmeno slova, ktoré bolo známe len kresťanom. "Iesous CHristos Theon Ious Soter" , to znamená: Ježiš Kristus Boží Syn Spasiteľ. Bolo to prvé vyznanie ranných kresťanov. Dnes sa symbol ryby používa napr.
Kalich
KALICH - je symbolom Večere Pánove. Je to jedna zo sviatostí evanjelickej cirkvi, v ktorej prijímame Ježišovu obeť, ktorý za nás prelial svoju nevinnú krv. Vzal na seba trest za hriechy, ktorý bol určený pre nás, a tak nám umožnil nastúpiť na cestu spásy.
Kotva
KOTVA - je symbolom nádeje na život v nebesiach a istoty spásy. Tak ako kotva dáva lodi istotu v prístave, tak kresťanom ju dáva Božia láska.
Svieca
SVIECA - svetlo sviece symbolizuje, že bez svetla niet života. Pán Ježiš povedal, že On je svetlo sveta. Len On priniesol to pravé svetlo do našich temnôt. Svieca je aj symbolom obete pre iných.
Voda
VODA - symbol krstu, obmytia a očistenia od hriechu.
Strom
STROM - je symbolom života, vzkriesenia a nesmrteľnosti.
Vinič
VINIČ - symbolizuje spojenie človeka s Pánom Ježišom, ktorý je vínny kmeň a my sme ratolesti.
Lutherova ruža
LUTHEROVA RUŽA - je oficiálnym symbolom Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku. Je odvodená z Lutherovej pečate, ktorú od r.
- Čierny kríž v červenom srdci - predstavuje vieru v Ukrižovaného.
- Zlatý kruh po obvode - nemá začiatok ani koniec.
Ježiš v Getsemanskej záhrade
Na lepšie pochopenie je vhodné si pripomenúť príbeh Pána Ježiša, keď sa potí krvou v Getsemanskej záhrade.
Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony, ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostnú Glóriu na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu a namiesto nich sa používajú rapkáče.
Po skončení svätej omše si pripomíname Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom sám, opustený. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.
Ježišova modlitba v Getsemanoch „Otče, nech sa stane tvoja vôľa!“ vyjadruje jeho ľudské „fiat“ Vykúpenia, akt poslušnosti Syna voči Otcovi, ktorý jediný dokáže navždy znovunastoliť zmluvu porušenú hriechom. Táto odpoveď Syna na Otcovu lásku je najväčším úkonom lásky uprostred najhlbšieho utrpenia.
Ježišovo „fiat“ v Getsemanskej záhrade je slobodný súhlas jeho ľudskej vôle božskej vôli Otca na naplnenie vykupiteľského utrpenia, je to samotný akt poslušnosti Otcovi až na smrť, až na smrť na kríži (Flp 2, 8).
“Keď Kristus hovorí: “Otče, ak je možné, odním odo mňa tento kalich! Ale nie čo ja chcem, ale čo chceš ty“ a “ak nemôžeš odňať tento kalich bez toho, aby som z neho pil, nech sa stane tvoja vôľa“, jeho vôľa znamená prirodzenú túžbu zachovať svoj život, ktorá hnala telo človeka k tomu, aby utiekol pred bolesťou smrti. Pokiaľ ide o Otcovu vôľu, táto neznamená, že Otec uprednostnil smrť svojho Syna pred jeho životom, ale že nechcel, aby bol ľudský rod napravený bez toho, aby človek urobil niečo také veľké, ako bola táto smrť. A pretože odôvodnene nebolo možné vyžadovať niečo, čo bolo nemožné pre akéhokoľvek iného človeka, Syn teda hovorí, že Otec chce jeho smrť a on sám radšej podstupuje túto smrť, než by mal nechať ľudstvo bez spásy.
Je to akoby povedal: od chvíle, keď nechceš iný spôsob zmierenia sveta, hovorím, že takto chceš moju vlastnú smrť.
Anzelm potom potvrdzuje to isté učenie, ale ešte silnejšími vyjadreniami. “Keď Syn povedal, že kalich mu nemožno odňať bez toho, aby z neho pil, dôvodom nebolo to, že sa nemohol vyhnúť smrti, ak by bola taká jeho vôľa, ale že, ako sme povedali, bolo nemožné, aby sa svet spasil iným spôsobom: a tak on sám v jeho nezvratnej vôli radšej podstúpil smrť, než by nechal svet bez spásy.
Čím je nejaká duša jemnejšia a nevinnejšia, tým intenzívnejšie vníma zlo. Čím viac lásky niekto má, tým bolestnejšie vníma hriech ako pošliapanie lásky. Ježiš je na jednej strane stále v nekonečnej láske spojený s nebeským Otcom, ktorého vidí v nebeskej sláve, a na druhej strane si privlastnil náš hriech, stotožnil sa s ním, a práve tento hriech mu spôsobuje o to väčšiu bolesť, o čo väčšia láska je v jeho srdci.
Medzi tajomstvom premenenia a tajomstvom Ježišovej agónie jestvuje veľmi hlboký paradoxný súvis. Premenenie a smrteľný zápas sú dve krajné tajomstvá, ktoré zjavujú paradoxné Ježišovo rozpoloženie v jeho pozemskom živote, rozpoloženie, ktoré svätý Tomáš zhrnul v tomto vyjadrení: “simul viator et comprehensor“ (STh III q. 15 art 10).
To znamená, že počas cesty jeho pozemského života ako pravý človek, schopný trpieť a zomrieť, je Ježiš stále vteleným Slovom, v ktorom „prebýva telesne celá plnosť božstva“ (porov. Kol 2, 9). Nesie v sebe stále Božiu slávu a jeho duša sa stále teší a raduje z videnia Boha.
Na záver chcem uviesť jednu zaujímavosť, ktorou azda niekoho aj prekvapím. Traduje sa, že bežne používaný neformálny pozdrav AHOJ je vlastne skratkou latinskej vety: AD HONOREM JESU, čo znamená NA SLÁVU JEŽIŠOVU.
Krv, ktorá chráni – Skutočný význam Veľkej noci - Adrián Šesták
tags: #obraz #jezis #v #getsemanskej #zahrade