História Rímskokatolíckej cirkvi a Biskupstva Nitra

Nitra, jedno z najstarších miest na Slovensku, sa pýši bohatou históriou siahajúcou až do praveku. Už pred 30 000 rokmi bola husto osídleným územím. Slovanská história Nitry začína v 5. storočí, keď na jej územie prichádzajú Slovania. V kultúrnom i kresťanskom živote na terajšom Slovensku mala prvoradé miesto Nitra, a to ešte pred vznikom Veľkej Moravy.

V 8. storočí, v čase spravovania kniežatstva kniežaťom Pribinom bola významným politickým, vojenským i hospodárskym centrom. Knieža Pribina sem povolal z Rezna kresťanskú misiu a okolo roku 830 tu postavil prvý kresťanský kostol na území Slovenska. Pribinov kostol je prvým historicky doloženým dokladom kresťanstva u Slovanov.

V čase vlády kniežaťa Rastislava, ktorý prevzal vládu nad spojenými kniežatstvami nitrianskym a moravským, prichádza na jeho pozvanie byzantská misia sv. Konštantína-Cyrila a sv. Metoda roku 863. V čase vlády Svätopluka bola Nitra na vrchole svojej slávy.

Vyššie uvedený historický text - bula pápeža Jána VIII. Industriae tuae - bezpečne uvádza Nitrianske biskupstvo v roku 880. Teda najstaršie biskupstvo na území strednej Európy v tom čase, ako to vyjadril Ján Pavol II. v liste adresovanému nitrianskemu biskupovi Jánovi Pásztorovi v roku 1980, z príležitosti 1100 výročia založenia: „Hej, zo starobylosti Nitry, - veď ide o prvú diecézu na území Strednej Európy - sa rodí veľká istota, potvrdená hlasom jedenástich storočí: Boh bol vždy s nami. Boh je vždy s nami a s celou Cirkvou a jeho nepretržitá prítomnosť je zárukou života a životnosti. Buďte teda plní radosti a dôvery! Znova a znova Vám to opakuje námestník Kristov a obnovuje pre Vás povzbudenie, ktoré sa tak často ozýva v Božom slove (porov. Tieto myšlienky pripomenul Svätý Otec aj pri svojej návšteve Nitry 30. júna 1995.

V bule pápeža Jána VIII. roku 880 Industriae tuae sa oznamuje ustanovenie Vichinga za nitrianskeho biskupa sanctae ecclesiae nitrensis - svätej cirkvi nitrianskej, ktorá bola pod správou arcibiskupa-metropolitu Metoda. Nitra sa takto stala prvým dokumentovaným biskupstvom v strednej a východnej Európe, z tohto obdobia. Bola to prvá diecéza medzi slovanskými národmi. Nemožno ani vylúčiť, že bola zároveň sídlom sv. Akého teritoriálneho rozsahu bolo nitrianske biskupstvo, vo svojich začiatkoch ťažko určiť.

Je možné, že už aj pred rokom 880 bola Nitra sídlom biskupa alebo archipresbytera, ktorý mohol riadiť z poverenia salzburského arcibiskupa cirkevné spoločenstvo na nižšej úrovni. Môže o tom svedčiť aj skutočnosť, že v bule Jána VIII. sa uvádza už označenie „svätá cirkev nitrianska . Priaznivo môže túto správu potvrdiť aj správa zo spisu Conversio Bagoariorum et Carantanorum, ktorý vznikol v Soľnohrade v r. 871, v ktorom sa o Nitre píše: „Jemu (Pribinovi) posvätil (consecravit) niekdajší arcibiskup Adalram kostol za Dunajom na jeho vlastnom majetku zvanom Nitrava.

U neskorších historikov (napr. biskupa Jozefa Vuruma) sa uvádza zaujímavá správa, zachytená v životopise sv. Ambróza (+397), milánskeho biskupa, v súvislosti s kráľovnou Markomanov, ktorá žiadala biskupa pre svoje územie. Nespoľahlivé sú aj údaje o nitrianskom biskupovi Alkuinovi, ktorý mal spravovať Nitrianske biskupstvo v časoch pápeža Eugena II. (824-827). Listina, spomínajúca tohto biskupa, je historickou kritikou dokázaná ako falzum.

Prvý nitriansky biskup Viching v čase vyostrenia vzťahov medzi Východofranským kráľovstvom a Moravskou ríšou asi na prelome rokov 890-891 opustil svoje biskupstvo a vstúpil do služieb východofranského kráľa (od r. 896 cisára) Arnulfa. V roku 899 bol cisárom určený za pasovského biskupa, teda za biskupa diecézy, ktorá si robila už v 9. storočí aj koncom 10. stor. cirkevnoprávne nároky na územie centra Moravskej ríše. Proti menovaniu Vichinga za biskupa do Pasova sa postavili juhonemecké cirkevné provincie, poukazujúc na skutočnosť, že Viching je určeným biskupom do Nitry.

Nástupca Svätopluka Mojmír II. sa usiloval o obnovu cirkevnej organizácie vo svojej ríši. Na jeho žiadosť pápež Ján IX. poslal na Moravu troch legátov roku 899 - arcibiskupa Jána, biskupov Benedikta a Daniela, ktorí tam vysvätili arcibiskupa a troch sufragánov; žiaľ, mená ani miesta biskupstiev nie sú známe. Nemožno však pochybovať, žeby Nitra medzi nimi nebola. Pravdepodobne arcibiskupom sa stal sv. Gorazd, blízky spolupracovník sv. Metoda, ktorého on na smrteľnej posteli označil za svojho nástupcu: „Tento je vašej krajiny slobodný muž, učený dobre v latinských knihách a pravoverný. To buď Božia vôľa a vaša láska, ako aj moja.

Druhý nitriansky biskup mizne v spoločnom hrobe Moravskej ríše. Po ňom celé dve storočia sú osudy Nitrianskeho biskupstva obklopené tajomstvom. Osudy Nitrianskeho biskupstva sú poznačené politickými nepokojmi tých čias.

Po bitke na Lechu (955) dočasne obsadil územie juhozápadného Slovenska, vrátane Nitry, český knieža Boleslav. Asi v sedemdesiatych rokoch 10. stor. Poľský panovník Boleslav Chrabrý obsadil územie Slovenska a okolo roku 1000 ho držal pod nadvládou až po Dunaj dva-tri roky. Severnejšiu časť - v okolí Trenčína - asi do roku 1017. Územie opäť prešlo zásluhou kráľa Štefana pod korunu Arpádovcov. Keďže v tom čase vznikali v strednej Európe nové biskupstvá, aj z hľadiska uvedených udalostí možno chápať, že tu bol záujem o územie biskupstva v Nitre, ktoré jestvovalo už aspoň sto rokov.

Cirkevná organizácia Uhorského kráľovstva začínala nadobúdať novú podobu po roku 1000. Sv. Od začiatku jestvovania biskupstva jestvuje nepretržite v Nitre Kapitula kanonikov sv. Emeráma. V Bazilike sv. Emeráma boli okolo r. 1030 pochované telá pustovníkov sv. Svorada-Andreja a sv. Beňadika, ktorí patrili do benediktínskeho Kláštora sv. Hypolita. Kláštor jestvoval v blízkosti Nitry na Zobore od 9. storočia. Pustovníci začas žili aj na Skalke pri Trenčíne.

Obnovenie nitrianskeho biskupstva vychádzalo aj z vnútropolitických pomerov Uhorskej ríše. Nitra aj za vlády Arpádovcov nestratila svoje významné politické, hospodárske, ale aj kultúrne postavenie. K obnoveniu biskupstva došlo s najväčšou pravdepodobnosťou za kráľa Kolomana I. (1095-1116). Možno sa právom domnievať, že išlo o prechod z prepoštstva na biskupstvo asi bez väčšieho osobitného majetkového zabezpečenia. V Dekretáliách kráľa Kolomana (asi z roku 1110) sa spomína v Nitre prepoštstvo.

Počet farností v čase obnovenia biskupstva iste nebol veľký. Na nitrianskom stolci boli vynikajúce osobnosti: Jakub I. (1223-1240), ktorý roku 1224 založil opátstvo sv. Za biskupa Bartolomeja (1242-1243), alebo jeho nástupcu Adama II.(1244-1252), prichádzajú do Nitry františkáni a zakladajú svoj prvý kláštor na našom území. Stál mimo hradieb mesta (Na vŕšku).

Za čias biskupa Vincenta II.(1255-1272), počas vpádu Přemysla Otakara v roku 1272 vypálili hrad aj s chrámom a druhýkrát v roku 1273. Biskup Pascház (1281-1297) zaviedol poriadok do diecézy a horlil za čnostný život kňazov. Biskup Ján III. (1302-1328) spravoval diecézu za veľkých nepokojov, kedy Nitra bola Matúšom Čákom Trenčianskym dvakrát spustošená. Posmrti Matúša Čáka (+1321) obnovil poriadok v biskupstve aj za pomoci kráľa Karola Róberta. Veľkú zásluhu o znovuvybudovanie zničeného chrámu a rezidencie sa zaslúžil biskup Meško z poľského rodu Piastovcov (biskupom v Nitre v r. Biskup Vít de Castroferreo (Vašváry; 1334-1347), františkán, bol predtým dvorným kaplánom kráľa Róberta Karola. Je prvým biskupom po Vichingovi,ktorý bol určite menovaný Sv. stolicou, nakoľko sa nám iná menovacia bula nezachovala. Počas jeho spravovania biskupstva bola stavba kostola jeho zásluhou dokončená. Bol svätiteľom dnešného dómu sv. Štefana vo Viedni (vtedy farského) r.

V 15. storočí Nitrianske biskupstvo zasiahli husitské vpády. Značná časť diecézy bola poznačená plienením husitov. Husitská náuka sa rozšírila aj medzi ľudom. Svedčí o tom list uhorského snemu z roku 1449, ktorý bol poslaný do Ríma, kde sa uvádza, že husitské bludy sa šíria na Slovensku a vraj celé obce prijímajú pod obojím spôsobom. Zaujímavý je prípad Nitrianskeho kanonika Jána Lauriniho, pochádzajúceho z Račíc, ktorý sa ideovo priklonil k Husovej náuke.

Mecénsky podporoval misionárov Spoločnosti Božieho Slova. Bol propagátorom unionistických kongresov na Velehrade. V roku 1944 bol menovaný pápežom Piom XII. Jeho spolupracovník a nástupca ThDr. Eduard Nécsey (1948-1968), bol známy svojou učenosťou, zbožnosťou a asketickým životom. Spravoval diecézu počas obdobia prísnej kontroly Cirkvi štátom. Veľmi ťažko prežíval obmedzenie činnosti Cirkvi v každej oblasti. Zúčastnil sa na všetkých zasadaniach Druhého vatikánskeho koncilu, kde bol všeobecne váženým a uznávaným účastníkom. Bol tiež členom Prvej biskupskej synody, na ktorej sa zúčastnil roku 1967. Pápež Pavol VI.

Biskup ThDr. JUDr. Ján Pásztor (1973-1988) sa zaslúžil o pružné uvedenie liturgickej obnovy do života diecézy a Slovenska. Ako predseda Liturgickej komisie Slovenska pripravil slovenské preklady všetkých liturgických kníh, čím sa Slovensko zaradilo medzi prvé krajiny s liturgickými textami v ľudovej reči. Bol členom komisile pre revíziu cirkevného práva.

Po jeho smrti († 8. novembra 1988) spravoval diecézu, po zvolení konzultormi, Prof. ThDr. Štefan Janega, dekan CMBF v Bratislave (nar. 10. 12. Po zmene spoločenskej situácie 6. februára 1990 bol za diecézneho biskupa menovaný Mons. Jeho Eminencia Ján Chryzostom kardinál Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch v robotníckej rodine. 15. septembra 1939 vstúpil v Ružomberku do rehole jezuitov. Do roku 1950 študoval filozofiu a teológiu v Ružomberku, v Trnave a v Brne. Po skončení štúdia filozofie pracoval v redakcii časopisov a vo vydavateľstve Posol v Trnave. Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Odtiaľto bol donútený odísť do civilného života. V tom istom roku - 1. októbra 1950 - bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov bol ako 27-ročný 24. augusta 1951 tajne vysvätený za biskupa - biskupom Pavlom Hnilicom. Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne.

11. marca 1960 bol zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca - pre náboženskú činnosť - na 12 rokov väzenia. Prežil ho v neľudských podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach. Z väzenia sa vrátil 21. februára 1968 s podlomeným zdravím. 8. júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý odovzdal „tajnému“ biskupovi Korcovi svoje biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas zo strany štátu k pastorácii, a preto pokračoval na poste robotníka. Aj v tejto situácii, ako predtým, neostal nečinný. Kontakt s mladými ľuďmi, apoštolát v rôznej forme, ale i bohatá literárna činnosť mu vyplnila každú voľnú chvíľu. Veľká časť diel J. Ch. kardinála Korca počas bývalého režimu vyšla v samizdatoch a niektoré rukopisy sa dostali do zahraničia a vyšli knižne v Kanade u slovenských jezuitov v Cambridge, v Ústave sv. Zmena spoločenského systému po roku 1989 zasiahla aj do jeho života. 7. januára 1990 sa stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Významným okamihom jeho života sa stal 6. február 1990, keď bol menovaný za nitrianskeho diecézneho biskupa. Kánonicky správu diecézy prebral 22. februára 1990. Slávnostne uvedený do služby nitrianskeho biskupstva bol 25. 28. júna 1991 v konzistóriu ho ustanovil pápež Ján Pavol II. za kardinála. Menovanie bolo ohlásené na všeobecnej audiencii 29. mája 1991. Pastoračná, vedecká a literárna činnosť Jána Chryzostoma kardinála Korca je odrazom skoro 50-ročného dramatického diania v Cirkvi na Slovensku. Dňa 16. júla 2005 sa stal emeritným biskupom. Zomrel v Nitre 24. októbra 2015.

V roku 1991 bol za nitrianskeho pomocného biskupa vymenovaný Mons. František Rábek. Konsekrovaný bol 27. júla 1991. Za nitrianskeho pomocného biskupa a titulárneho biskupa maxitenského bol menovaný ThDr. Marián Chovanec. Konsekrovaný bol 18. septembra 1999. Dňa 20. novembra 2012 ho Svätý Otec Benedikt XVI. Svätý Otec Benedikt XVI. 9. júna 2005 vymenoval za nitrianskeho diecézneho biskupa Mons. Viliama Judáka. Konsekrovaný bol 16. Narodil sa 9. novembra 1957 v Harvelke na Kysuciach. V rokoch 1980-1985 študoval teológiu na CMBF v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 16. júna 1985 v Nitre. V pastorácii ako kaplán pôsobil v Nitre a v Drietome, kde bol aj správcom farnosti do roku 1990. V tomto čase postgraduálne študoval na CMBF v Bratislave, kde získal roku 1991 doktorát posvätnej teológie. 1. septembra 1990 bol menovaný za prefekta Kňazského seminára sv. Od roku 1990 prednáša cirkevné dejiny na CMBF UK v Bratislave a na Teologickom inštitúte v Nitre. V rokoch 1991-2005 tiež pôsobil aj na Vysokej škole pedagogickej v Nitre, na katedre etiky a katechetiky (dnes Univerzita Konštantína Filozofa). 1. júla 1993 bol menovaný za docenta Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave. V čase od 1. júla 1996 do 1. júla 2001 zastával funkciu rektora Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre. Svätý Otec Ján Pavol II. ho v roku 1997 menoval za „kaplána Jeho Svätosti“ (Mons.). Vedúcim Katedry cirkevných dejín CMBF UK v Bratislave sa stal v roku 1997. V tom istom roku, 13. V roku 2001 bol Akademickým senátom zvolený za dekana Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Funkciu zastával do r. 2004. Zaoberá sa obdobím kresťanského staroveku a stredoveku so zreteľom na slovenské cirkevné dejiny.

Nezabudnuteľnou zostane, v dejinách diecézy, návšteva pápeža - svätého Jána Pavla II., 30. júna 1995, ktorý sa o nitrianskom biskupstve vyjadril s veľkou úctou: „Nitra nám hovorí o prvom tisícročí. Tu neďaleko stál prvý kresťanský kostol v stredovýchodnej Európe. Tu sa od roku osemstodvadsaťosem pšeničné zrno stáva v Eucharistii Telom Krista, ktorý v sebe zjednocuje všetkých, čo ho s vierou prijímajú. Dňa 14.2.2008 bola Nitrianska diecéza územne reorganizovaná dekrétom Kongregácie pre biskupov (Prot. N. Do histórie biskupstva sa zapísala aj oslava 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na naše územie.

Nitriansky hrad

Nitriansky hrad dominanta mesta, ako najznámejšia kultúrna pamiatka. Hradný komplex pozostáva z katedrály, biskupského paláca, fortifikačných hradieb a hospodárskych budov. Potvrdené písomné správy o hradisku pochádzajú z roku 871 a záznamy v Maurovej kronike z polovice 11. storočia už spomínajú baziliku svätého Emeráma, ktorá dodnes tvorí súčasť hradného komplexu. z 11. storočia, v 15. storočí prestavaný a upravovaný ešte v období baroka. bazilika sv.

V Nitre sa nachádza prvý známy kresťanský kostol strednej a východnej Európy, ktorý bol postavený v roku 828. Nitra bola sídlom prvej diecézy (biskupského úradu) na území Slovenska (od roku 880). Svätý Cyril a Metod, tvorcovia hlaholiky (predchodcu cyriliky) sa aktívne podieľali na rozvoji cirkvi a prvej známej diecézy na území Slovenska.

Panorámu Nitry tvorí Sedem pahorkov, zo severnej strany sa týči vrch Zobor, Hradná skala, Vŕšok, Kalvária, Borina, Čermáň, spolu s Martinským vrchom.

Medzi významné kostoly v Nitre patria:

• Bazilika svätého Emeráma
• Farský kostol Navštívenia Panny Márie
• Piaristický kostol sv. Ladislava
• Kostol sv. Michala archanjela
• Kostol sv. Štefana Kráľa

Rotunda sv. Juraja pod Marhátom

Farnosť Nitrianska Blatnica a kostol sv. Juraja. Nitrianska Blatnica leží na úpätí „Považského Inovca“. Obec sa spomína už v roku 1185. vtedy bola majetkom Stojslava, ktorý ju poručil zoborskému kláštoru. V XVI. Storočí patrila Esterházyovcom a potom aj iným zemepánom, neskôr tiež nitrianskemu biskupstvu. V XIX. Storočí prišli ako zemepáni Zerdahélyiovci, za nich sa vystavil terajší kostol. V XV. Storočí stál v obci hradný kaštieľ, v roku 1715 mala vinice a 31 domácností. V roku 1787 mala 81 domov a 543 obyvateľov.

800 ročná história obce úzko súvisí s históriou troch kostolov Nitrianskej Blatnici. Sú to: románska rotunda sv. Juraja pod Marhátom, farský kostol sv. Mórica - mučeníka a dnešný kostol Povýšenia sv. Kostolík, ktorý v okolí nazývajú zdrobnelou formou „Jurko“ spomína sa viackrát v správach kanonických vizitátorov v minulých storočiach pri opise cirkevných nemovitostí v Nitrianskej Blatnici. Najstaršia doteraz známa taká správa je z roku 1559. vtedajší vizitátor uviedol: „Ibidem extitit etiam Capella sancto Georgio Martyri dicata a. 1530 per Mariam Thurzo erecta“.

Biskup Anton Révay vizitátor farnosti nitriansko-blatnickej z roku 1755 o kostole sv. Juraja uviedol: „v blízkych horách je kostol zasvätený sv. Jurajovi mučeníkovi. Každoročne, počnúc rokom 1530, na sviatok sv. Juraja slúži sa v ňom sv. omša spojená s odpustkami. V XVIII. Storočí žili pri tomto chráme pustovníci, posledný z nich Viktor Zimányi. V roku 1802 zanechal obnos 104 zlatých, aby sa slúžili v kostole sv. Juraja fundačné sväté omše okrem sviatku sv.

Kostol mal oveľa staršie múry, ako sa dalo predpokladať. Nielen samotné základy, ale aj múry takmer do výšky 6,5 metra boli postavené najneskôr v XI. storočí, možno aj skôr. A taj sa zrazu zistilo, že ide o jeden z najstarších dodnes u nás stojacich objektov. Keď si odmyslíme vežu a pustovňu, pristavenú ku kostolu v období baroka, zistíme, že objekt má rotundový pôdorys. Akoby bola na zem položená číslica 8. V hornej časti osmičky bolo presbytérium s oltárom, v spodnej širšej loď pre veriacich. Priemer presbytéria je 3,65 m, priemer lode je presne dvojnásobok 7,30 m.

Na okolí rotundy sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici bolo vykopaných do 150 hrobov staroslovanského cintorína neďaleko odtiaľ zatiaľ dva staroslovanské dvory, datované materiálovými nálezmi od IX. až XIII. Storočia. V roku 1973 bola veže kostola pokrytý medeným plechom a opatrená hromozvodom. Už vtedy sa ukázalo, že je najvyšší čas vymeniť pozinkovanú krytinu kostola.

Nitrianska diecéza bola založená pápežom Jánom VIII. roku 880 bulou Industriae tuae a územne bola reorganizovaná 14.2.2008 dekrétom Kongregácie pre biskupov (N. Nezabudnuteľnými ostanú slová pápeža svätého Jána Pavla II., ktoré povedal pri svojej návšteve Nitry 30.

Nitra je aktívna aj v oblasti športu. Medzi najvýznamnejšie kluby patria: Futbal - klub FC Nitra, Hokej - klub HK Nitra, Basketbal - klub EDYMAX SPU Nitra a Americký futbal - Klub Nitra Knights.

V Nitre sa nachádza jedna hlavná železničná stanica a 5 železničných zastávok (Dolné Krškany, Dražovce, Mlynárce a Nitra zastávka). Cez mesto prechádzajú dve európske hlavné cesty E58 a E571 a tri cesty prvej triedy 51, 64 a 65. V roku 2011 bol otvorený dlho očakávaný úsek rýchlostnej cesty R1 spolu s obchvatom Nitry, ktorá spojila Nitru s mestami ako Bratislava, Trnava, Zvolen či Banská Bystrica.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #biskupstvo #nitra