Rímskokatolícka cirkev v Česku je najväčšou organizovanou náboženskou skupinou v Česku. Podľa sčítania ľudu z roku 2011 sa k nej hlási 1 083 899 obyvateľov (10,26 %). Návštevnosť nedeľných bohoslužieb činí cca 4 %.
Vzhľadom na svoj masový charakter je rímskokatolícka cirkev jedinou cirkvou v Česku, ktorej štruktúra farností funkčne pokrýva územie celej krajiny a ktorá prevádzkuje (či už na úrovni celoštátnych, diecéznych či radových štruktúr) komplexný systém školských, charitatívnych a zdravotníckych zariadení. Česká katolícka charita je najväčšia charitatívna organizácia Česka. Rímskokatolícka cirkev či katolícke rády a kongregácie prevádzkujú celý rad materských, základných a stredných škôl a prípadne majú patronát a podiel na vedení troch teologických fakúlt štátnych univerzít.
Štruktúra Rímskokatolíckej cirkvi v Česku
Rímskokatolícka cirkev sa v Česku delí na 2 provincie, v čele každej z nich stojí arcibiskup-metropolita.
Diecézna mapa Českej republiky
- Česká cirkevná provincia pozostáva z:
- arcidiecézy pražskej (arcibiskup pražský je nielen metropolita český, v zmysle českej provincie - Čiech, ale i prímas český, v zmysle Česka)
- diecéz českobudějovickej
- královohradeckej
- litoměřickej
- plzeňskej
- Moravská provincia pozostáva z:
- arcidiecézy olomouckej
- diecézy brnianskej
- ostravsko-opavskej
Zvláštny status má tzv. vojenský vikariát, ktorý pôsobí pri jednotkách Armády Českej republiky po celom svete.
Financovanie Cirkvi a Majetkové Vyrovnanie
V roku 2012 český parlament schválil zákon, ktorým cirkvám a náboženských spoločnostiam vrátil pozemky a budovy zhabané komunistickým režimom. Okrem toho im štát postupne vyplatí 59 miliárd českých korún ako finančnú náhradu za pozemky, ktoré už nie je možné vrátiť, pretože sú napríklad v súkromnom vlastníctve. Podstatné je, že súčasťou tejto náhrady je aj príspevok na finančné osamostatnenie sa cirkví od štátu.
Cirkvi sa teraz s novou situáciou, ktorú si napokon samy so štátom vyrokovali, musia vyrovnať tak, aby získaný majetok neprehajdákali, ale rozumne ho využili na dosiahnutie ekonomickej sebestačnosti.
„Katolícka cirkev si sama neriadi investície v katolíckom fonde udržateľnosti, ale outsourcovala ich veľkým a dôveryhodným finančným inštitúciám - ČSOB, ktorá je súčasťou belgickej KBC Group (18.
Katolícky fond udržateľnosti má štyri podfondy: rastový, výnosový, realitný a slovenský, ktorý vznikol v roku 2018. „Je to podfond, do ktorého investuje Rímskokatolícka cirkev na Slovensku, teda neinvestujú doň české diecézy. „Slovenský podfond je určený slovenským investorom - cirkevným právnickým subjektom z radov slovenskej katolíckej cirkvi - za účelom dlhodobého investovania a diverzifikácie rizík,“ povedal pre Postoj hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara, podľa ktorého výška vkladov subjektov zo Slovenska mierne presahuje minimálnu hranicu stanovenú pre investovanie.
Začiatkom novembra pritom český ekonomický denník E15 prišiel s informáciou, že česká cirkev prišla na burzách o desiatky miliónov korún. „Domnievame sa, že výnosy katolíckeho fondu udržateľnosti sú na veľmi slušnej úrovni a zodpovedajú očakávaniam investorov (diecéz), a komentáre zo strany niektorých médií čo sa týka veľkých strát považujeme za zavadzajúce.
Investície Českobudějovickej Diecézy
Zaujímavý ekonomický príbeh sa odohráva aj v českobudějovickej diecéze, ktorá v októbri oznámila, že akvizíciou minoritného podielu v spoločnosti Artesa Capital vstupuje do najväčšieho českého sporiteľského družstva („kampeličky“) Artesa.
Artesa je spájaná s kontroverzným miliardárom Františkom Savovom, ktorý je obvinený z daňových únikov vo výške stoviek miliónov korún. Oficiálnym 75-percentným vlastníkom Artesy je však budějovický advokát a súdny znalec Bohumil Koutník. Práve od neho mala diecéza získať podiel v sporiteľskom družstve.
Českobudějovické biskupstvo podľa portálu ihned.cz patrí medzi tie diecézy, ktorým bol v rámci cirkevných reštitúcií vrátený najmenší majetok. Hlavným zdrojom príjmov sú tak pre ňu spomínané finančné náhrady, ktoré však s blížiacim sa rokom 2030 budú postupne klesať. Aj pre spolufinancovanie rôznych pamiatok, v ktorom je diecéza podľa info.cz veľmi aktívna, končí každý rok v niekoľkomiliónovej strate.
Diecéza tak má podľa portálu lidovky.cz stopercentný podiel v eseročkách Jihočeské katolické lesy, Kanovnická 18 (kúpa tovaru za účelom ďalšieho predaja, sprostredkovateľská činnosť), polovičný podiel v BeWooden IVS Dánsko (výroba a predaj drevených doplnkov) a nižšie podiely aj v ďalších spoločnostiach. V katolíckom fonde udržateľnosti zároveň vlastní 250-tisíc akcií. So skupinou RSBC založila aj spoločnú firmu RSBC Consortio, ktorá má investovať do nehnuteľností a realít.
Na plenárnom zasadnutí ČBK dokonca padlo rozhodnutie preveriť počínanie juhočeskej diecézy. „Bola poverená analytická skupina, aj na žiadosť Budějovíc, aby prešetrila súčasnú ekonomickú situáciu a aktivity českobudějovického biskupstva,“ citovali novinky.cz plzenského biskupa a predsedu ekonomicko-právnej komisie ČBK Tomáša Holuba.
Českobudějovický generálny vikár však odmieta, že by ČBK mala problém s ich aktivitami. „My sami sme požiadali o konzultáciu analytickú skupinu, ktorá pôsobí pri ČBK. Bolo to na naše prianie a v úplne inej záležitosti, vôbec to nesúvisí so žiadosťou o vstup do Artesy.
Štátne príspevky cirkvám na Slovensku
Na Slovensku je v súčasnosti registrovaných osemnásť cirkví a náboženských spoločností. V roku 2023 si medzi sebou rozdelili štátny príspevok v sume 57,6 milióna eur. Štyri z 18 sa nároku na štátne financovanie vzdali.
Najvyššiu sumu z rozpočtu dostáva rímskokatolícka cirkev s najpočetnejším číslom veriacich, tento rok ide o sumu vyše 39 miliónov eur. Vyše 90 percent príspevku zvyčajne ide na platy duchovných a laikov. Z týchto peňazí platia odvody. Zvyšok sumy sa používa na bohoslužobné a charitatívne aktivity, platby za energie či stravovanie. Cirkev pritom sama rozhoduje, na čo príspevok použije.
Odluka cirkví od štátu: Dokončime November 89
Miliónové príspevky štátu však cirkvám postačia iba na minimálne mzdy duchovných, vyplýva z výkazov náboženských inštitúcií. Napríklad priemerný plat farára Bratislavskej arcidiecézy katolíckej cirkvi sa vlani mal pohybovať okolo tisíc eur v hrubom. Laici mali dostavať o stovku viac.
„Priemerná mzda duchovných hradená zo štátneho príspevku bola vo výške 684 eur,” informovala náboženská organizácia v správe o hospodárení. Farári evanjelickej cirkvi vlani priemerne dostávali od štátu 700 eur mesačne.
Ako ukázala analýza Pravdy, slovenské cirkevné subjekty sú aktívne zapojene do podnikania, niektoré z nich dokážu úspešne hospodáriť so svojím rozsiahlym a rozmanitým majetkom.
Majetok a Hospodárenie Cirkví na Slovensku
Účtovné závierky troch najväčších cirkví na Slovensku naznačujú, že celková hodnota ich majetkov sa blíži k 800 miliónom eur a vlastné príjmy ročne presahujú sumu 13 miliónov. Získať informácie o celkovej hodnote cirkevných majetkov je takmer nemožné. Cirkvi totiž majú rozdrobenú vlastnícku štruktúru a takmer každá farnosť vedie vlastne účtovníctvo.
Na portáli Finstat, ktorý publikuje informácie o finančných výsledkoch firiem, je evidovaných vyše 3,7 tisíca cirkevných organizácií. Napríklad gréckokatolícka cirkev na Slovensku rozdeľuje štátny príspevok medzi tri podriadené organizácie, ktorými sú Bratislavská eparchia, Košická eparchia a arcibiskupstvo v Prešove.
Základ bohatstva cirkví tvoria nehnuteľné majetky, ku ktorým sa náboženské organizácie dostali po páde totality cez dva reštitučné zákony. Sú to sakrálne stavby a iné kultúrne pamiatky, takto nadobudli aj lesy a pôdu. Najefektívnejšie tieto aktíva spravuje práve najbohatšia katolícka cirkev.
Ročne z prenájmu vlastných majetkov vie zarobiť vyše sedem miliónov eur, ďalší necelý milión tvoria príjmy z poskytovania vlastných služieb, vyplýva z účtovných závierok jednotlivých biskupstiev. Gréckokatolíci tiež časť svojich majetkov využívajú na nájom, zarábajú však menej, vlani z nájmov dostali okolo milióna eur. Podnikali napríklad na vlastných lesných pozemkoch a mali príjmy nad 160-tisíc eur z predaja dreva.
Ďalším zdrojom financovania cirkví sú organizácie, ktoré boli nimi zriadené. Evanjelická a katolícka cirkev napríklad prevádzkujú niekoľko desiatok gymnázií a lýceí. Každá táto inštitúcia tiež samostatne zabezpečuje svoje financovanie, napríklad zbieraním príspevkov či dotáciami na chod škôl, ktoré si nárokujú od ministerstva školstva.
Gréckokatolícka cirkev prevádzkuje napríklad aj cestovnú kanceláriu, ktorá okrem pútnických zájazdov predáva aj all inclusive pobyty vo štvorhviezdičkových hoteloch vo vyhľadávaných gréckych letoviskách, ako je ostrov Rodos. Ďalším cirkevným biznisom je lekáreň v Prešove.
Analýza výdavkov troch najväčších cirkví naznačuje, že ich najväčšie položky v podstate platí štát. Hlavné náklady náboženských organizácií totiž tvoria mzdy a odvody duchovných, ktoré dotuje štátny rozpočet.
Významné investície na opravy a rekonštrukcie budov, či už náboženských, alebo iných, cirkvi často spolufinancujú prostriedkami z eurofondov. Cirkvám tak chýba motivácia na lepšie hospodárenie s majetkom, ktorý vlastnia.
Najprospešnejšie z tohto pohľadu je Nitrianske biskupstvo katolíckej cirkvi, ktoré má v správe druhý najväčší majetok v hodnote 180 miliónov eur. Vlani dokázalo zarobiť 3,5 milióna eur, primárne z prenájmu majetku, ďalších 135-tisíc na úrokoch. Okrem toho predalo cenné papiere v sume 2,6 milióna eur a ešte 4,7 milióna si pripísalo z predaja majetkov.
Na stole tak je otázka, či by cirkvi nemali hospodáriť efektívnejšie, čo by im umožnilo svoj chod financovať z vlastných príjmov.
Tento názor je medzi Slovákmi celkom populárny, odluku cirkví od štátu totiž podporuje nadpolovičná väčšina obyvateľov. Podľa januárového prieskumu NMS market research túto myšlienku podporili 61 percent respondentov, v augustovom prieskume agentúry AKO 55 percent opýtaných.
Rezort kultúry v roku 2012 pri tejto téme pre Pravdu vysvetľoval, že cirkvi bez ohľadu na ich veľkosť nemajú toľko majetku, ktorý by ich uživil, a mohli by fungovať bez štátnych dotácií.
Tabuľka: Štátne príspevky cirkvám na Slovensku v roku 2023
| Cirkev | Štátny príspevok (v eurách) |
|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 39 miliónov |
| Ostatné cirkvi a náboženské spoločnosti | 18,6 miliónov |
| Celkom | 57,6 miliónov |
Rakúska cirkev sa financuje zo špeciálnej dane, ktorú platia zamestnaní veriaci. Jej výška je jedno percento z mesačného príjmu a ak občan ju nechce platiť, musí z cirkvi vystúpiť. V Rakúsku zároveň sú prehľadne informácie o tom, ako cirkev s príjmami hospodári.
Podobný model od roku 2014 funguje aj v Poľsku, cirkev sa u severných susedov financuje z asignačnej dane so sadzbou 0,5 percenta. Daňovník teda môže pripísať túto časť z daní z príjmu niektorej cirkvi, inak štát danú sumu použije na sociálne alebo humanitárne účely, prípadne na podporu kultúry.
tags: #rimskokatolicka #cirkev #ceske #diecezy