Farnosť Beluša, zasvätená sv. Alžbete Uhorskej, sa nachádza v Žilinskej diecéze. Táto rozsiahla obec so šesťtisíc obyvateľmi, z ktorých sa približne 90 percent hlási k rímskokatolíckemu náboženstvu, sa môže pochváliť bohatou históriou a viacerými vzácnymi pamiatkami. Bez ohľadu na ročné obdobie, miestni obyvatelia všetkých vekových kategórií radi využívajú bicykel aj na cestu do kostola.
Kostol sv. Alžbety Uhorskej v Beluši
Kaplnka sv. Anny
Vedľa farského Kostola sv. Alžbety Uhorskej sa nachádza vzácna Kaplnka sv. Anny z 13. storočia. Kostolík postavili niekedy okolo roku 1300 ako jednoduchú a slohovo nevyhranenú stavbu s takmer štvorcovou loďou a polkruhovou apsidou. Zrejme v 14. storočí stratil svoju pôvodnú funkciu, keď hneď vedľa neho postavili nový Kostol sv. Alžbety Uhorskej (uvádza rok 1560, ale aj 14. storočie). S touto skutočnosťou môže súvisieť aj osadenie drevenej tribúny v lodi na zväčšenie kapacity malého priestoru približne v druhej polovici 17. storočia či začiatkom 18. storočia.
V rokoch 1688-1713 sa kostolík uvádza s patrocíniom sv. Fabiána a Sebastiána/sv. Kostolík sa často uvádza aj s patrocíniom sv. Anny, ktoré je doložené v roku 1766, teda neskôr ako sv. Od druhej polovice 18. storočia však stavba prestala slúžiť liturgickým účelom a zmenila sa na kostnicu. Status národnej kultúrnej pamiatky má objekt od roku 1963.
Kaplnka sv. Anny v Beluši
Rekonštrukcia a súčasný stav
Istý výskum sa tu uskutočnil v rámci rekonštrukcie stavby v roku 1968-69. Vo svätyni mali byť odkryté zvyšky pôvodnej oltárnej menzy. V rámci obnovy však došlo k viacerým nepremysleným zásahom. Boli odstránené takmer v celom rozsahu omietky v exteriéri i interiéri, čím boli zrejme zničené aj gotické fresky. Taktiež bola pri výmene strechy premurované koruny obvodových múrov, čo znemožnilo objasniť pôvodné riešenie strešnej konštrukcie.
- Objekt má netradične riešenú apsidu. Zvonku plynule nadväzuje na loď, nie je medzi nimi žiadne odsadenie.
- Rovnako tak zaklenutie apsidy nie je v podobe typickej konchy ale valenej klenby, ktorá ide v oblúku apsidy "do stratena".
V roku 2012 vytvoril vtedy ešte len stredoškolák Tomáš Hrebík z moravského Tíseku papierovú vystrihovačku kostolíka. Kaplnka patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod farnosť v Beluši. V súčasnosti sa už nevyužíva na liturgické účely, počas vianočných sviatkov v ňom býva vystavený betlehem.
Poloha
Obec sa nachádza na Považí, cca 6 km na juh od Púchova, hneď pri diaľnici Bratislava - Žilina. Kostolík stojí uprostred obce, neďaleko autobusovej zastávky Beluša, stred. Ako orientačný bod veľmi dobre poslúži vysoká veža renesančného kostola. Kostolík je možné si prezrieť aj zvnútra, najlepšie samozrejme po predchádzajúcom ohlásení sa na fare.
Farský život v Beluši
Katolícke noviny navštívili túto farnosť a o jej duchovných atribútoch porozprával farár farnosti Vladimír Štefánik (42). Farský kostol bol niekoľkokrát prestavaný, a to najmä evanjelikmi počas reformácie. Tí mali snahu postaviť si v Beluši vlastný kostol, povolenie naň však od Trenčianskej stolice nikdy nedostali. Preto bol počas reformácie v správe evanjelikov. Interiér je prevažne barokový, pôvodný obraz sv. Alžbety bol koncom 19. storočia nahradený novým od maliara Jozefa Božetecha Klemensa (1817 - 1883). Svojím vekom, rozsahom a zachovaním sú na Slovensku jedinečné. Podobná výzdoba je najbližšie v kaplnke Oravského hradu a v Sobášnom paláci v Bytči. Časovo aj finančne náročná rekonštrukcia fresiek trvala až do minulého roku. Na reštaurovanie zostávajú fresky pod rímsami stĺpov kostola. V kostole sa tiež nachádzajú relikvie sv. Šebastiána,“ objasňuje historické spojitosti farár Vladimír Štefánik.
V tomto roku 17. novembra uplynie 790 rokov od smrti sv. Alžbety Uhorskej (1207 - 1231). Aj o tom, akými duchovnými atribútmi sa od nej veriaci inšpirujú, nám pri sprevádzaní porozprával farár farnosti Vladimír Štefánik (42). V Beluši majú farské hody, počas ktorých sa po svätých omšiach symbolicky na znak štedrosti sv. Alžbety rozdávajú koláče. Počas celého roka v Beluši rezonujú formálne i neformálne farské tradície. V januári Belušania majú farský ples, na Veľký piatok sa modlia krížovú cestu ulicami obce. Z druhej strany sa k nim pripájajú farníci z Mojtína.
Aktivity farnosti
Vladimír Štefánik hovorí: „Našťastie sú moji farníci dosť aktívni na to, aby svoje spoločenstvá a rôzne projekty viedli do veľkej miery sami. Je tu spoločenstvo rodín, funguje niekoľko skupín modlitieb matiek, ružencové bratstvo, stretnutia nad Svätým písmom. Deň rodiny i farský deň nesú akcent spolupatričnosti.“
Aktivity pre deti a mládež
Cirkevným centrom voľného času sa nemôže pochváliť každá farnosť. To belušské sídli v budove bývalej starej fary. Počas pracovného týždňa funguje každý deň. Ponúka širokú paletu krúžkov, ktoré deti rady navštevujú.
„Sme radi, že deti prichádzajú. Centrum využívam pastoračne aj ja. Niekedy ich vezmem do kostola, aby som im chrám viac priblížil a poznávali ho aj inak, nielen pri nedeľných svätých omšiach. Teraz títo mladí zase robia animátorov menším deťom, a tak sa tie generácie postupne striedajú,“ hovorí farár.
Beluši mali tento rok farský tábor i deň rodiny. Je ale trochu od ruky, preto sme ho pred pár rokmi presunuli bližšie, konkrétne do areálu základnej školy v centre Beluše, aby mohlo prísť čo najviac rodín a užiť si pripravené atrakcie. Nemá to byť udalosť len pre úzku skupinu tých, ktorí sú aktívni vo farnosti, ale je otvorená pre všetkých.
Mladí vedia zareagovať, no detailne nedokážu objasniť výnimočnosť tejto svätice. Preto sa snažíme pripravovať pre nich program, ktorý bude zároveň korešpondovať so spirituálnymi atribútmi sv. Alžbety, ako je najmä charita, láska, služba, vedieť sa podeliť, obetovať sa.
Pozrime sa zblízka na farské spoločenstvo. Čo ponúka v tomto smere belušská farnosť, približuje farníčka Monika (35): „Vo farnosti som aktívna už vyše dvadsať rokov a za ten čas sa tu toho veľa premlelo. Čo sa mi páči teraz, je miera slobody a dôvery. Často upozorňujú na potreby vo farnosti, ale málokto sa odváži konať, všetci čakajú, že sa danej oblasti ujme niekto iný.
Charita a medziľudské vzťahy
V rámci farnosti funguje aj farská charita. Okrem toho sa zapájajú do spoločných aktivít Slovenskej katolíckej charity, napríklad pri zbierke potravín.
Vynára sa otázka, ako miestni vnímajú patrocínium farského chrámu a či cítiť živý vzťah k patrónke biednych, vdov a sirôt, chorých, prenasledovaných, núdznych, ale i pekárov, čipkárov a mnohých charitatívnych organizácií. Fungujú tu silné medziľudské vzťahy, nie je to anonymné ako v meste. Je tu viacero aktívnych modlitbových spoločenstiev, ľudia sú po vzore sv. Alžbety štedrí a ochotní pomáhať. Najvrúcnejší vzťah k sv.
Možno ešte viac to vnímam v praktizovaní sviatostného života. Mnoho ľudí príde, jednorazovo využije takpovediac sviatostný servis a už ich potom viac v chráme nevidno. Napriek všadeprítomnej sekularizácii, ktorá v dejinách viac či menej vždy bola, Pán Boh si stále nájde ľudí, ktorí pôjdu za ním. Obraz sv.
Farnosť disponuje mnohými ochotnými i aktívnymi ľuďmi a aj do budúcnosti si Vladimír Štefánik myslí, že zostane živá a veriaci budú prinášať posolstvo sv. „Sú pozitívne formovaní aj mojimi predchodcami, ktorí sa podieľali na rozvoji napríklad mariánskej družiny, i preto tu vidieť silnú mariánsku úctu.
Čo by farnosti a zvereným veriacim prial ich duchovný pastier Vladimír Štefánik? Aby ľudia nehľadali len vlastný prospech, ale spoločné dobro, ktoré nás vedie k jej Tvorcovi a zároveň je odpoveďou na evanjeliové výzvy.
Erb Rímskokatolíckej cirkvi, farnosti svätej Alžbety Uhorskej v Beluši
Heraldický register Slovenskej republiky sa oboznámil so žiadosťou Rímskokatolíckej cirkvi, farnosti svätej Alžbety Uhorskej v Beluši o zapísanie erbu tejto farnosti do Heraldického registra Slovenskej republiky.
Erb Rímskokatolíckej cirkvi, farnosti svätej Alžbety Uhorskej v Beluši, opísaný v tejto listine a farebne vyobrazený v jej strede bol dňa osemnásteho septembra roku dvetisícdvadsaťštyri zapísaný do Heraldického registra Slovenskej republiky pod signatúrou HR W-518/2024.
Popis erbu:
- V zelenom štíte červeným plameňom horiace a striebornou tŕňovou korunou ovinuté zlaté srdce prevýšené zlatou, perlami a rubínmi zdobenou korunou a zdola a po bokoch obkolesené siedmimi dvojitými, červeno-zlatými, striebrostredými a striebrokališnými ružami.
- Kráľovská koruna - farnosť je zasvätená pod ochranu sv. Alžbety Uhorskej.
- Šípové ruže - vo farnosti je Ružencové bratstvo, ruže sú spojené aj zo zázrakom premenenia chleba, ktorý niesla chudobným sv. Alžbeta.
Tento erb, či už vo farebnej, čiernobielej, či inej podobe Rímskokatolícka cirkev, farnosť svätej Alžbety Uhorskej v Beluši, môže podľa heraldických zvyklostí používať na svojom majetku hnuteľnom aj nehnuteľnom, najmä listoch, pečiatkach, procesiových zástavách, ex librisoch a pri všetkých iných vhodných príležitostiach.
Poriadok svätých omší
- Nedeľa: 07.45 hod., 09.30 hod.
- Pondelok, piatok, sobota: leto 18.00 hod., zimné obdobie 17.00 hod.
- Utorok, streda, štvrtok: 7.00 hod.
Zdroje
- Kočiš, J.: Beluša 1330 - 2002, pohľady do dejín.
- Zvarová, Z. - Matejka, M. - Oriško, Š. - Janura, T.: Kaplnka sv. Anny v Beluši. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2011, č. 2, str.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. 3. 6. 2011, upravené 9. 11. 2011, 23. 6. 2014 a 14. 9.
tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #belusa