Rímskokatolícka Cirkev, Farnosť Raslavice: História A Súčasnosť

Rímskokatolícka cirkev má na Slovensku bohatú históriu a významné postavenie. V nasledujúcom článku sa pozrieme na históriu a súčasnosť jednej z farností, a to farnosti Raslavice, s prepojením na okolité obce a historické súvislosti.

Bazilika sv. Egídia v Bardejove

História Farnosti Raslavice a Okolité Obce

Obec Hermanovce leží v údolí Hermanovského potoka, ktorý je severným prítokom Svinky v Šarišskej vrchovine vo výške asi 460 m.n.m. Písomná história obce siaha do roku 1320, kedy sa villa Hermani po prvý raz spomína v súvislosti s deľbou majetkov medzi príslušníkmi rodu pánov zo Svinnej. V stredoveku sa Hermanovce delili na dve časti, ktoré oddeľoval Hermanovský potok, každá časť mala vlastných zemepánov a pravdepodobne aj vlastného richtára. Do jednej obce sa pôvodné dediny zjednotili až vtedy, keď sa v 18. stor. Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2021 žije v obci 1658 obyvateľov.

Dominantné postavenie z pohľadu vierovyznania má v obci Rímskokatolícka cirkev. V súčasnosti sídli Rímskokatolícky farský úrad priamo v Hermanovciach, a tak miestni obyvatelia nemusia za vysluhovaním sviatostí dochádzať príliš ďaleko. Farnosť v obci vznikla na základe rozhodnutia jágerského biskupa, Karola Eszterházyho, dňa 11. júla 1772 (3). Farským kostolom sa stal Kostol sv. Alžbety Uhorskej, ktorý v roku 1717 prevzali miestni katolíci z rúk evanjelikov v zúboženom stave, a následne zásluhou miestnych zemepánov, manželov Ladislava Péchyho a Žofie de Usz, v r.

Prvým farárom v novozriadenej hermanovskej farnosti sa stal dôstojný pán Martin Javčák, emeritný farár zo Sabinova a dekan dekanátu Stredný Šariš. Ten začal bezprostredne po vzniku farnosti viesť knihu pokrstených, sobášených aj pochovaných. Matrika bola vedená dôsledne a zachytáva všetkých katolíkov západného obradu, ktorým boli od roku 1772 v Hermanovciach vyslúžené sviatosti.

Matriky a Filiálky

V 19. stor. si uhorské (arci) diecézy viedli tzv. schematizmy, v ktorých sa uvádzajú sídla jednotlivých farských úradov spolu s prislúchajúcimi filiálnymi obcami. Rímskokatolíci z územia Šariša boli do r. 1804 príslušní k Jágerskej arcidiecéze so sídlom v maďarskom meste Eger. Pre tamojších biskupov boli stolice dnešného severného Slovenska veľmi vzdialeným územím na beztak obrovskej ploche vtedajšej arcidiecézy.

Kanonickú vizitáciu šarišských farností z roku 1749 spracoval v prehľadnej publikácii prof. Peter Zubko (7). V publikácii sú abecedne zoradené všetky rímskokatolícke farnosti, ktoré v roku 1749 na území Šariša existovali, spolu so zoznamom jednotlivých filiálok, ktoré k farnosti prislúchali. Vďaka tomu sa dozvedáme, že Hermanovce boli v roku 1749 filiálkou farnosti v Jarovniciach: „Farnosť Jarovnice… Vo filiálnej obci Hermanovce stál murovaný benedikovaný kostol sv. Alžbety…“

Jarovnice

Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750 (8). Už samotný titulný zápis potvrdzuje závery kanonickej vizitácie, v titulnom texte totiž čítame: „Matrika cirkví v Jarovniciach, Hermanovciach, Daleticiach a Močidľanoch, v ktorej sú zaznamenaní pokrstení, zomrelí, tí, ktorí uzatvorili manželstvo od roku 1750 od 20. Vďaka hlbšiemu výskumu preto vieme, že obyvatelia Hermanoviec boli ešte pred vznikom farnosti zapisovaní v susedných Jarovniciach.

V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 - 1896. Schematizmus Košickej arcidiecézy z r. 1943 (4) nás informuje, že farnosť v Jarovniciach prekvitala už okolo roku 1334, kedy sa miestny farár, Ján, spomína ako jeden z kňazov, ktorý svojvoľne neodvádzal pápežský desiatok (9). Od nasledujúceho roku, 1701, sa podľa schematizmu v obci začala viesť aj farská matrika. Najstaršia katolícka matrika sa podľa Schematizmu ešte v roku 1943 nachádzala na farskom úrade v Jarovniciach.

Na farskom úrade sa podarilo nájsť II. zväzok matriky, ktorý obsahoval údaje o pokrstených, zosobášených a pochovaných z r. 1718 - 1750. V súčasnosti je možné preštudovať záznamy o pokrstených deťoch, zosobášených dospelých a zomrelých, ktorí žili v obci Hermanovce.

V čase Barkóczyho vizitácie existovalo na Šariši štyridsať šesť rímskokatolíckych farností. Hanušovce nad Topľou: Bystré, Ďurďoš, Hermanovce n. Chabžany: Budimír, Janovík, Seniakovce (od r. Lipany: kanonická vizitácia z obce Lipany sa nezachovala. (podľa matriky vedenej od r.

Prehľad Matrík vo Farnosciach Šariša

Nižšie priložená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade.

Súčasnosť Farnosti Raslavice

V súčasnosti je dôležité sledovať aktuálne oznamy a aktivity farnosti. Tu je prehľad niektorých z nich:

• V dňoch 15.09. - 24.10. prebieha 40-dňová reťaz pôstu a modlitieb za kňazov.
• Sestričky Božského Vykupiteľa oznamujú, že stretnutie laických členiek SDR sa uskutoční v kláštore 21.09.
• V stredu bude o 17:00 hod.
• V piatok 26.09 bude vo farskom kostole celodenná adorácia. Začne vyložením Najsvätejšej oltárnej sviatosti o 07:00 hod. a skončí eucharistickou pobožnosťou a požehnaním po večernej sv.
• V sobotu po rannej sv.
• Na budúcu nedeľu 07.09.
• V nedeľu 07.09. bude vo farskom kostole o 10:30 hod. odpustová slávnosť zo sviatku Narodenia preblahoslavenej Panny Márie.
• Prosíme rodičov detí, ktoré chcú ísť v tomto šk. roku na prvé sväté prijímanie (tretiaci, príp.
• O upratovanie kostola v piatok po sv.
• Chorých budeme tento týždeň spovedať v pondelok Tročany od 16:30 hod.
• V piatok bude k úcte a poklone vystavená Najsvätejšia Sviatosť v Raslaviciach od 12:00 do sv.
• V sobotu 06.09. po rannej sv.

Sväté Omše:

• Raslavice - sv. far. 25. † rod.
• Raslavice - sv. Sv. † MILKA DUCKÁ (1.
• Nedeľná sv.
• Raslavice - sv.
• Raslavice - sv. far. 22.
• Raslavice - sv. zBp a dary D.
• Raslavice - sv.
• Nedeľná sv.
• Raslavice - sv. zBp a pokoj rod.

Kňazi Pôsobiaci v Bardejove (spomínaní v kontexte farnosti Raslavice)

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad kňazov, ktorí pôsobili alebo pôsobia v Bardejove a majú spojitosť s farnosťou Raslavice:

Ďalšie Informácie o Cirkvách v Rastislaviciach

Prinášame vám aktuálne oznamy a pohľad do histórie katolíckej a evanjelickej cirkvi v obci Rastislavice.

História Založenia Katolíckej Farnosti v Rastislaviciach

Starý a Nový Degeš boli v minulosti súčasťou katolíckej farnosti v Komjaticiach (spolu s Ondrochovom a Černíkom). Keďže Komjatice boli od osady vzdialené až na 1 aj ¾ hodiny cesty, jej obyvatelia častejšie navštevovali katolícke kostoly v Mojmírovciach alebo Dolnom Jatove. V osade sa nachádzala iba malá drevená zvonica vybudovaná panstvom.

Územnosprávna reorganizácia katolíckej cirkevnej správy v dôsledku Viedenskej arbitráže v roku 1938, keď sa Degeš stal pohraničnou obcou, zasiahla aj do života tunajších katolíkov. Apoštolská administratíva v Trnave sa rozhodla už 1. apríla 1939 poveriť Jakuba Feketeho, kaplána v Mojmírovciach, výkonom duchovnej správy obcí Starý a Nový Degeš aj s ich majermi a obcou Poľný Kesov. Zároveň bol poverený skúmať možnosti zriadenia farnosti v Degeši a výstavbou kostola.

Pretože obyvateľstvo obce prevažne rímsko-katolíckeho vierovyznania nebolo obzvlášť majetné, bohoslužby sa začali spočiatku konať v budove štátnej ľudovej školy. Fekete navrhol použiť pre rímskokatolícky kostol budovu sýpky, ktorá patrila Roľníckemu družstevnému liehovaru. S prestavbou sýpky na kostol sa začalo už na jar roku 1941 pod vedením architekta Smita z Nitry. Celý projekt bol financovaný z peňazí miestnych farníkov, darov, príspevkov štátu i prezidenta republiky.

Dňa 19. marca 1942 bola v Degeši zriadená samostaná katolícka farnosť. Jej prvým správcom sa stal Jakub Fekete, rodák z Rače. Farský kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie vznikol v rokoch 1939-1941 prerobením a adaptáciou sýpky, kde bol zriadený aj farský úrad a byt pre farára a kultúrna miestnosť. Organistom sa stal miestny učiteľ Podešva a po ňom Ján Arpáš.

Kontakt: 31, 941 08 Rastislavice GPS súradnice: 48.136054° S 18.072498° V Správca farnosti: Mgr. Ing. Eduard Pecha, farár

História Založenia Evanjelickej Cirkvi a.v. v Rastislaviciach

Kolonizácia a založenie štátnej kolónie v Starom a Novom Degeši v roku 1928 výrazne zasiahla aj do náboženského života Rastislavíc. Medzi kolonistami bolo viacero rodín evanjelického a. v. vyznania, ktorí postupne v obci založili evanjelický cirkevný zbor.

Už v Pamätnom spise kolonistov z Degeša z 3. marca 1941 sa o pôvodnom zámere hovorilo: „Pri počiatočnom prevádzaní pozemkovej reformy boli robené kolónie nábožensky zmiešané. To sa však neosvedčilo, pretože ani jedna cirkev sa nemohla náležite starať o svojich veriacich. Preto bola snaha tvoriť kolónie nábožensky jednotné - katolícke zvlášť a evanjelické zvlášť. Degeš mala byť kolónia s evanjelickými kolonistami a tak sa aj stalo, že veľká väčšina kolonistov v Degeši sú evanjelici. Kým zase susedné kolónie Poľný kesov a Veľká Dolina sú čisto katolícke. Rímsko-katolíci, bývajúci v Degeši, boli pridružení ku Komjaticiam, evanjelici ku Novým Zámkom.“

Pôvodne sa služby Božie odbavovali v jednotlivých domácnostiach, neskôr v priestoroch štátnej jubilejnej školy (zriadenej v roku 1928) a v lete často na jej dvore. V ústrety im vyšli farári z cirkevného zboru Nové Zámky Juraj Holčík a od roku 1934 Matej Tásler, ktorí duchovne zaopatrovali degešských evanjelikov. Po pripojení Nových Zámkov k Maďarsku v dôsledku viedenskej arbitráže v roku 1938 sa Degeš začlenil do Cirkevného zboru v Svätoplukove, ktorý vtedy spravoval evanjelický farár Michal Cibulka. V tom čase sa však čoraz intenzívnejšie začalo medzi degešskými evanjelikmi uvažovať o stavbe vlastného kostola a vytvorení vlastného cirkevného zboru.

Definitívne sa o tom rozhodlo 21. decembra 1934 a následne sa vypracoval projekt kostola, ktorý vypracoval zdarma architekt Václav Ložek z Prahy (mimochodom syn degešského kolonistu rímskokatolíckej viery). K položeniu a posväteniu základného kameňa evanjelického kostola v Starom Degeši došlo 27. júna 1937. Dňa 4. septembra 1938 bol kostol vysvätený.

Vysvätenie kostola bolo významnou udalosťou v dejinách obce, aj keď sa už konala na prahu smutných jesenných udalostí, ktoré vyvrcholili Viedenskou arbitrážou v októbri 1938, keď sa Degeš stal hraničnou obcou. Vysviacky sa zúčastnilo aj veľa ľudí z materských zborov kolonistov, ako aj zástupcovia rôznych úradov, spolkov a korporácií. Podľa záznamov v cirkevnej kronike sa vysviacka podobala na protiarbitrážnu manifestáciu nielen samotných evanjelikov, ale južných krajov vôbec.

Zvlášť cennou bola prítomnosť biskupa evanjelickej cirkvi a. v. vyznania Dr. Samuela Štefana Osuského, ktorý vykonal posviacku kostola za asistencie seniorov a farárov z blízkeho a vzdialeného okolia. K osamostatneniu evanjelického cirkevného zboru v Starom a Novom Degeši došlo krátko po vysviacke kostola v roku 1939. Jeho prvým farárom sa stal Štefan Havlík (pôsobiaci v rokoch 1939-1942). Jeho nástupcom bol Ján Gajdoš, s ktorým boli osudy cirkevného zboru späté až do roku 1972. Pracoval veľmi aktívne, okrem duchovnej práce sa za jeho pobytu postavila moderná fara a zborový dom.

Celkový počet členov cirkevného zboru v Degeši sa pohyboval od 210 do 300 členov, čo nestačilo na komplexnú údržbu cirkevných budov aj plat farára z vlastných príspevkov. Pri výstavbe kostola a fary bolo nutné organizovať zbierky v iných cirkevných zboroch, najmä v materských zboroch kolonistov, ale využila sa aj pôžička z cirkevného ústredia a z nájomného za majetok odkúpený cirkevným zborom od pôvodných kolonistov.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #raslavice