Rímskokatolícka Cirkev a História Kostola sv. Mikuláša v Lendaku

Lendak, obec ležiaca približne 11 km severozápadne od Spišskej Belej, sa pýši bohatou históriou, ktorá je úzko spätá s Rímskokatolíckou cirkvou. Tento článok sa zameriava na dejiny rímskokatolíckej cirkvi v Lendaku, s dôrazom na Kostol sv. Mikuláša, ktorý je dominantou obce.

Obec Lendak vznikla pravdepodobne na začiatku 13. storočia a v roku 1290 bola už riadne rozvinutou obcou. Zo zachovaných listín možno určiť existenciu Lendaku z darovacej listiny uhorského kráľa Ladislava IV., ktorou daroval svojmu pažaťu Hermanovi Polanovi Berzeviczy dediny Strážky, Rakúsy a Lendak. Listina asi bola vydaná okolo roku 1290. O tom, že obec vznikla už pred týmto rokom, hovorí aj ďalší dôkaz. V žiadosti spišského župana grófa Balda z roku 1291 o lúku a mlyn na rieke Bialka, sa hovorí o mieste, pri ktorom leží mlyn, ako v osade s názvom Landeck (z nemčiny - kút alebo kraj zeme). Z označenia sa dá predpokladať, že Lendak pri vzniku ležal na okraji už obývaného územia. Po vpáde Tatárov, roku 1241, panovník Belo IV. realizoval dosídľovanie a zakladanie nových osád spojením s nemeckým dedinským právom. Podľa názvu Landeck sa dá súdiť, že dosídlenci obce boli Nemci s právom saským - tzv. jogabbioni - voľní roľníci.

Významná zmena sa udiala v roku 1313, keď Lendak získali do vlastníctva rehoľníci - Strážci Božieho hrobu výmenou za ich majetky v Šariši. S tým súvisela aj následná rozsiahla prestavba. Zmluva o výmene majetkov bola uzavretá na Spišskej Kapitule a uhorský kráľ Karol Róbert z rodu Anjou ju schválil po Veľkej noci roku 1313. Príchod rehole tzv. „božogrobcov“ mal pre Lendak veľký význam. Rehoľníci viedli duchovnú správu vo farnosti. Pravdepodobne namiesto zničeného dreveného kostola postavili murovaný. Kostol patril lendackému prepošstvu, preto sa nazýva aj prepoziturálný.

Kostol sv. Mikuláša pochádza zo začiatku 14. storočia.Kostolík slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Kostolík stojí v ohradenom ale prístupnom areáli pri hlavnej ceste vedúcej obcou.

Najstaršia románska časť kostola je pod vežou. Veža slúžila na obranu a boli v nej tri miestnosti. Okná majú pôvodnú kružbu zo 14. storoči, tzv. stavebný ornament z kameňa používaný v období gotiky, zdobiaci predovšetkým lomené oblúky okien. Loď mala najprv drevenú povalu, ktorú v 15.storočí nahradili terajšou dvojpoľnou gotickou krížovou klenbou opierajúcou sa o jediný stĺp. Svätyňa je ukončená rovno a má trojpoľnú krížovú klenbu s rebrami hruškovitého tvaru. Hlavný oltár pochádza z levočskej školy z rokov 1480-1520, tzv. skriňový oltár, čo je typické pre gotiku. Oltár je zasvätený sv. Mikulášovi, jeho socha však zaujíma miesto po pravici Panny Márie s dieťaťom Ježišom v ľavej ruke (Madona s dieťaťom), ktorá stojí uprostred archy. Po jej ľavom boku stojí socha sv. Jána Krstiťeľa - patróna Strážcov Božieho hrobu Jeruzalemského, ktorí od roku 1313 boli majitelia lendackého panstva a tiež Kostola sv. Mukuláša. Archa oltára sv. Mikuláša stojí na predele s menšími postavami polychromovaných drevorezieb 12 apoštolov. Na archu sú zavesené dva páry krídiel, predné pohyblivé, obojstranné maľovanými tabuľovými maľbami a zadné, pevné s jednostranne maľovanými obrazmi. Na otvorených krídlach vpredu je t cyklus mariánsky so znázornením štyroch epizód zo života Panny Márie: Zvestovanie, Narodenie Ježiša, Klaňanie sa troch Kráľov a Nanebovzatie Panny Márie. Po zatvorení týchto krídel vznikne obrazová plocha s ôsmimi výjavmi pašiového cyklu.

Interiér kostola tvoria ďalšie artefakty prevažne z gotického obdobia. Pieta z polovice 14 storočia umiestnená v bočnej kaplnke netradične do srdcovitého tvaru, drevorezba Zmrtvýchvstalého Krista z 15 stor., kamená krstiteľnica z 15 stor. Výšku gotického interiéru chrámu impozantne dotvára kalvarijná skupina 4 drevených sôch umiestnená v priestore na priečnom brvne pod trumfálnym oblúkom - plastika ukrižovaného, Panny Márie, Márie Magdalény a sv. Jána Evanjelistu. Interiér kostola tvoria dva bočné barokové oltáre. Je to v pravo stojací oltár sv. Kríža zo začiatku 18. storočia uprostred s obrazom ukrižovania. Na centrálnom stĺpe chrámovej lode je upevnená gotická Madona nazývaná aj Lendackou Madonou z roku okolo 1420 . V sakristie chrámu je inštalovaná vo výške steny sakristie kalvarijná skupina z umeleckej ľudovej tvorby z konca 19 stor. Tu sa uchovávajú aj 3 procesiové kríže ,vzácne sakrálne gotické predmety kalich z roku 1350, pacikál - kríž zo štyrmi znakmi evanjelistov bol pôvodné gotickým relikviárom. Dvere sakristie majú kovaný dekor zo železa z druhej polovice 14 storočia. Mriežka s kvetinovým motívom niekdajšieho svätostánku a jednoduché dvierka bez ozdôb na výklenku za oltárom sú z kovaného železa z dôb gotickej výstavby kostola. Najvzácnejšou pamiatku čo stredoveký chrám v Lendaku vo svojom inreriéri uchováva je ojedinelá plastika dokumentujúca mimoriadny význam lokality v priebehu včasných storočí jeho existencie Korunovaný ukrižovaný Ježiš na kríži prvej polovice tinásteho storočia (okolo roku 1235).

Husitské Vpády a Obnova Kostola

Za druhého vpádu husitov na Spiš r. 1433 bol kláštor zničený. Ani kostol neodolal náporu násilníkov. Pamiatka na dobývanie kostola ostala na dverách kostola doteraz. Krátko potom po roku 1453 organizované tlupy bratríkov plienili na Spiši. Nenechali na pokoji ani „križovníkov“ v Lendaku. Počas 14 nepokojov nemohol život v kláštore ani v dedine normálne prebiehať. Až po zlikvidovaní bratríkov uhorským vojskom mohol byť znovu vybudovaný a opravený kláštor i kostol. Z tohto obdobia je väčšina zariadenia v kostole. Kostol dostal nový hlavný oltár, ktorý pochádza z kežmarskej dielne okolo roku 1500, kalváriu vo Víťaznom oblúku a krsteľnicu.

Po roku 1540 nastávajú veľké spory medzi lendackými prepoštmi a vtedajším pánom nedžeckého zámku Jánom Horváthom de Palocs. Silou mocou chcel zaujať majetok lendackého prepošstva, krivo obviňoval predstaveného a ubližoval lendackým prislušníkom. Rehoľa rozmrzená mnohými nepríjemnosťami rozhodla sa zo súhlasom kardinála Andreja Batoryho a generálneho predstaveného predať kláštor i majetok. Roku 1593 ho odkúpil Juraj Horváth-Paločaj. Rehoľníci sa odsťahovali do poľského Miechowa ale nadaľej viedli duchovnú správu.

Po odchode rehole v 16. storočí zaniklo posledné stredisko kvitnúceho náboženského i kultúrneho života. Rehoľníci veľmi pomohli Lendačanom, ktorí v kláštore mohli získať vzdelanie bezplatne. Bol tu prístup ku knižnici. Ľudia sa mohli oboznámiť s liečiteľstvom. Rehoľníci naučili ľudí lepšie hospodáriť a gazdovať. Po odpredaji lendacký kláštor bol prebudovaný na pánsky kaštieľ. Na 21 rokov sa dostal do područia Luteránskej Thokolyovcov asi do roku 1683. Lendak sa stal vlastníctvom Paločayovcov-Horváthovcov.

V 2.pol. 17 stor, zemepánom v Lendaku sa stáva rodina Luzenských. Samuel Luženský s manželkou Júliou, rodenou Pongrácovou, sú pochovaní v kostole pred hlavným oltárom. Budovu bývalého kláštora dôkladne prebudoval v empírovom slohu v r.1812 - 1814 barón Andrej Horváth - Palocs. Po jeho sestre Kornélii sa majiteľmi Lendaku stali Alapiovci. R.1856 prešiel kaštieľ i s majetkom do rúk Salamoncov a r.1879 ho odkúpil Christián Hohenlohe (1848 -1926) - princ, generál pruskej armády, politik, poľovník. Bol jeden z najbohatších nemeckých šľachticov. Vlastnil Dunajecké panstvo - hrad Nedeca, kde patrila aj Javorina a Lendak. Lovil kamzíky a medvede v Tatrách. Na poľovačky pozýval bohatých aristokratov a preto na Potočnej ulici v Lendaku dal vybudovať skleníky, kde sa pestovala zelenina pre kniežacích hostí. Roku 1898 kaštieľ zhorel a viac nebol obnovený. Vyhorela takmer celá dedina, z kaštieľa ostali len ohorené múry, zhorela fara, škola, kostol. V obrovskej horúčave sa roztopili 3 gotické zvony (vyrobené boli v Spišskej Novej Vsi). Zo zvyškov (z múrov) dal knieža Christian Hohenlohe postaviť školu - bývala materská škola (dnes nový kostol).

Mapa obce Lendak

Obnova a Prestavby

Kanonická vizitácia z roku 1655 opisuje kostol ako zanedbaný a v zlom stave. Situácia sa zlepšila vďaka neskororenesančno-ranobarokovej obnove medzi rokmi 1672 - 1712, ktorá sa dotkla predovšetkým interiéru. Podľa všetkého boli odstránené staršie omietky a nahradené novými. Niekedy koncom 18. storočia pribudla v západnej časti drevená tribúna. Na začiatku 19. storočia sa spomína ohradový múr ako zváľaný, pričom bol zrejme v krátkom čase nahradený súčasným múrom.

Veľkou katastrofou pre obec i kostol bol požiar v auguste 1898, ktorý chrám i kláštorné budovy prestavané vtedy už na kaštieľ výrazne poškodil. Už krátko po požiari sa začalo s opravou, čo dosvedčuje dendrochronologické datovanie dreveného krovu kostola do obdobia rokoch 1898 - 1902. Počas prác bol kostol omietnutý zvonka a v interiéri vyzdobený gotizujúcimi maľbami. Významným zásahom do stredovekého objektu bola prestavba v roku 1925. Vtedy došlo k zvýšeniu veže o 11 metrov a výstavbe rozmernej kaplnky na severnej strane prepojenej s priestorom lode arkádovými oblúkmi vybúranými v gotickom múre. Pred južný vstup pribudla murovaná predsieň. Celý interiér chrámu bol novo vymaľovaný. Opravami prešla stavba i jej vnútorné zariadenie aj v roku 1953. V rokoch 1968 - 1974 vytvoril akad. maliar Ernest Zmeták rozsiahlu mozaiku na severnej stene presbytéria zobrazujúcu ukrižovanie Krista, útek sv. Rodiny do Egypta a sv. Mikuláša. Pred inštaláciou však bol obitá omietka až na kameň, spolu s nástennými maľbami apoštolov (podľa spomienok pamätníkov). V roku 1959 bola položená nová dlažba a v západnej časti postavili železobetónovú tribúnu. Od 80. rokov minulého storočia postupne realizovali opravy, ktoré často riešili nevhodné či menej vhodné zásahy do stavby z predchádzajúcich desaťročí. Takto boli odstránené pri reštaurovaní okien Zmetákove vitráže a v roku 1996 dali preč dlažbu aj s betónovou vrstvou. V rokoch 2020 - 2021 sa uskutočnil v súvislosti s komplexnou obnovou architektonicko-historický výskum, ktorý pomohol objasniť najstaršie dejiny kostola a jeho prestavbu po príchode božohrobcov.

Výstavba Nového Kostola

S výstavbou nového kostola sa začalo v roku 2013. Základný kameň kostola bol posvätený Sv.Otcom Jánom Pavlom II pri príležitosti návštevy Slovenska 3.7 1995 v Levoči. Realizácia stavby trvala 5 rokov. Dňa 3.júna 2018 bol kostol sv.Jána Krstiteľa konsekrovaný diecezným biskupom Otcom Štefanom Šečkom. V chráme je umiestnená dominantná vytráž. Je to kopia jednej z najstarších ikon Krista z kláštora sv. Kataríny pod Sinajom. Po bokoch vitráže sú umiestnené drevorezby Panny Márie, znázornenej v požehnanom stave a drevorezba sv. Jána Krstiteľa patróna kostola. Súčasťou kostola je adoračná kaplnka.

Erb obce Lendak

Zdroje:

• Janovská, M. - Olejník, V. - Suchý, Ľ.: Kostol sv. Mikuláša v Lendaku z pohľadu architektonicko-historického výskumu. In: Bischof, L. (ed.): Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste IV. Zborník Gotická cesta IV/2020. Gotická cesta, Rožňava 2024, str. 7-17.
• Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2.
• Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika.
• Glod, O. - Haviarová, M.: Kostol Nanebovzatia Panny Márie - Kostol božohrobcov v Hanušovciach nad Topľou.
• Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #lendak