Publikácia chronologicky mapuje dvetisíc rokov súžitia cirkvi a štátu, teda duchovnej a svetskej paternity v spoločnosti. Ide pritom o dejiny súhier i nenávistí, hľadaní i odmietaní, obdivov i opovrhnutí, vzostupov i pádov. Obidve autority rozumeli, čo je to majetok, politika, právo, myšlienka, ideál či investitúra a akú majú moc. Ale rozlične ich chápali cirkevní otcovia, pápeži, patriarchovia, biskupi, mnísi, laici, svätci, cisári a králi, ale aj Biblia. Dokonca občas si obidve strany vymenili role, silnel fundamentalizmus alebo ľahostajnosť. Tiež sa menili časy a ich každodenné potreby aj problémy. Vznikli jedinečné hodnoty myslenia, literatúry, architektúry, umenia, kresťanskej a európskej identity.
Hoci sa dejiny kresťanstva nekryjú iba s dejinami katolíckej cirkvi, podstatná časť kresťanskej histórie nesie pečať katolicizmu. Tento článok sa zameriava na históriu a súčasnosť rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku.
Úvod
V stredovekej Európe rímsko-katolícka cirkev vo veľkej miere riadila všetky záležitosti súvisiace s duchovným životom. Bolo to obdobie, kedy Biblia nebola dostupná bežným ľuďom ale len kňazom a vodcom tejto cirkvi.
R.C. Rímsko-katolícka cirkev sa určite od reformácie v 16. storočí zmenila. V duchu dnešného ekumenizmu vyzývajú mnohí evanjelikáli protestantskú cirkev, aby odsunula rozdiely, ktoré má s Rímom, a usilovala sa o jednotu s katolíckou cirkvou. Je to možné? Je rímsky katolicizmus jednoducho iným aspektom Kristovho tela, ktorý by mal byť pripojený so svojím protestantským náprotivkom? V pozadí snahy o ekuménu je túžba naplniť Ježišovo prikázanie o bratskej láske a svedectvo svetu (Ján 13:34-35).
Rok 2017 je rokom Martina Luthera alebo by aspoň mal byť. Pred približne 500 rokmi, 31. októbra 1517, pribil Luther 95 téz na dvere Wittenbergského kostola. Napriek tomu sa ešte v tejto chvíli Luther nestal plnohodnotným protestantom.
Ešte pred uverejnením kontroverznej encykliky o životnom prostredí, urobil pápež František v Dóme sv. Marty prehlásenie, ktoré poskytlo pre tento dokument teologický rámec.
Počiatky kresťanstva na Slovensku
Na území Slovenska obchodovali Slovania s Frankami i Byzantíncami. Christianizácie Slovanov sa začali už v období Veľkej Moravy. Počas nej vznikla Samova ríša (623-658), ktorá sa po jeho smrti rozpadla.
Cyril a Metod priniesli evanjeliá do staroslovienčiny. Pápež Hadrián II. vymenoval Metoda za arcibiskupa Veľkej Moravy. Ich činnosť mala významný vplyv na christianizáciu Slovanov.
Počas existencie Veľkej Moravy sa používala staroslovienčina ako liturgický jazyk. Zánik Veľkej Moravy v roku 907 znamenal katastrofu pre vnútorne oslabenú ríšu. Starí Maďari porazili spojené vojsko Veľkomoravanov a Bavorov a Veľká Morava zmizla z mapy Európy.
Územie Slovenska sa okolo roku 1000 stalo súčasťou nového Uhorského štátu. Pokresťančovanie Maďarov bolo pomalé a začalo až po porážke pri rieke Lech (955). Významnou osobnosťou pokresťančovania Uhorska bol jeho zakladateľ, panovník svätý Štefan.
Svätý Štefan, zakladateľ Uhorska a významná osobnosť pokresťančovania.
Stredovek
Postupne sa vykryštalizovalo viacero významných náboženských centier na Slovensku, napríklad Bratislava, Spiš, Trnava, Košice a ďalšie. Ostrihomský arcibiskup a jágerský biskup mali významný vplyv na náboženský život.
Tatársky vpád v roku 1241 postihol aj územie Slovenska, ale mnohí obyvatelia stihli včas utiecť do hôr.
Cirkev bola v stredoveku nositeľkou kultúry a vzdelania. Mnísi rôznych rádov, ako benediktíni a premonštráti, sa starali o náboženské potreby širokého okolia a vykonávali aj činnosti sociálnej pomoci.
Slováci husitskú vieru neprijali, ostávali verní katolicizmu.
Reformácia a protireformácia
V 16. storočí Uhorský panovník Ľudovít II. prehral bitku pri Moháči a Turci obsadili Uhorsko. Reformácia vyústila do ďalšieho rozkolu v Cirkvi, od ktorej sa oddelili luteráni, kalvíni a anglikáni. Turci útočili na Balkán a strednú Európu.
Tridentský koncil priniesol so sebou skutočnú katolícku reformu. Mikuláš Oláh a Peter Pázmaň boli významnými osobnosťami protireformácie. Vystúpenie Štefana Bočkaja výrazne oslabilo celé Uhorsko. Počas tureckých vojen sa viedli tvrdé boje, ktoré decimovali civilné obyvateľstvo. Mnohé územia sa dočasne od katolicizmu odtrhli.
Počas osmanskej okupácie sa dočasne od katolicizmu odtrhli územia Balkánu. Na prelome 17. a 18. storočia pokračovali v hrdinskom boji proti osmanskému nebezpečenstvu. Počas protireformácie sa na Slovensku reorganizovali farnosti a mestá sa stali náboženskými a kultúrnymi strediskami.
Na území Slovenska vykryštalizovalo viacero významných náboženských centier. Išlo o Bratislavu, Spiš, Trnavu, Košice a i.
Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Trnave, významné náboženské centrum.
Rakúsko-Uhorsko
Liberálna kritika Cirkvi silnela v každej oblasti. Počas Veľkej francúzskej revolúcie boli vo Francúzsku zabité desaťtisíce kresťanov.
Niektorí slovenskí národní buditelia boli katolícki kňazi, ktorí sa angažovali v presadzovaní záujmov slovenského národa. Pri formovaní slovenského národného života zohrali významnú úlohu banskobystrický biskup Štefan Mojzes, kňaz Andrej Radlinský a Andrej Kmeť.
Rozvoj slovenského národného života nepríjemne ukončilo rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1868. Začalo obdobie násilnej maďarizácie a potláčanie kultúrneho a národného života nemaďarských národov uhorskej monarchie.
Situácia v Uhorsku sa zhoršovala a v 19. storočí čoraz viac Slovákov začalo z Uhorska odchádzať do cudziny. Odhaduje sa, že z Uhorska odišlo takmer 1,5 milióna Slovákov. Mnohí z kňazov odchádzali najmä kvôli maďarskému prenasledovaniu. Kanadskí Slováci podporovali činnosť Matice Slovenskej i Spolku sv. Vojtecha.
Československo
Po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniklo množstvo národných štátov, vrátane Československa. V novom štáte existoval negatívny vzťah ku katolíckej Cirkvi.
Počas medzivojnového obdobia pôsobili významní katolícki politici a kňazi, ktorí sa venovali pastorácii a pomoci biednym obyvateľom. Juriga, biskupi Karol Kmeťka, Marián Blaha a Ján Vojtaššák.
V 30. rokoch sa v popredia v Nemecku dostal Adolf Hitler a jeho NSDAP. Mníchovské a Viedenské dohody zapríčinili koniec Československa. Nemecku a veľká časť Slovenska s maďarským obyvateľstvom pripadla Maďarsku.
Totalitné kladivo na cirkev
Komunizmus
Po druhej svetovej vojne sa Československo stalo súčasťou východného bloku. Komunistický režim prenasledoval katolícku cirkev a ponechal jej len kostoly a farské budovy. Cirkev bola úplne závislá od štátu. Mnohí kňazi a rehoľníci boli uväznení, napríklad biskup Michal Buzalka a gréckokatolícky biskup Pavol Gojdič.
Počas komunistického režimu sa veriaci angažovali v rôznych tajných spoločenstvách a objavujú sa tajne vysvätení kňazi. Vznikali mariánske hnutia a spoločenstvá ako Taizé. Pápež Ján Pavol II. sa prihováral Slovákom spoza hraníc.
V roku 1989 bola podpísaná zmluva medzi Svätou stolicou a ČSFR, ktorá znamenala zlepšenie vzťahov medzi štátom a cirkvou. Po páde komunizmu sa katolícka cirkev začala aktívne angažovať v politickom živote. Povolili sa aktivity veriacich a vznikli rôzne katolícke inštitúcie, napríklad rádiá a televízie.
Súčasnosť
V súčasnosti čelí katolícka cirkev výzvam spojeným s modernizmom a sekularizáciou, ale zároveň sa snaží reagovať na nové spoločenské a kultúrne javy.
V roku 2017, keď na zemi žilo 7408 miliónov ľudí, mali katolíci 17,7 percentný podiel na celosvetovom obyvateľstve. Katolícka cirkev je v súčasnosti tvorená dvadsiatimi štyrmi cirkvami sui iuris (svojho práva): ide o jednu západnú a dvadsaťtri východných katolíckych cirkví.
Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 má Rímskokatolícka cirkev 3 347 277 veriacich (= približne 62 % obyvateľov Slovenska).
Najvyššími predstaviteľmi Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku sú biskupi, ktorí sú združení v Konferencii biskupov Slovenska (KBS).
Cirkev na Slovensku má v spoločnosti čestné miesto už vyše 1100 rokov. Prvá diecéza bola zriadená v Nitre. Po niektorých misionárskych aktivitách pochádzajúcich najmä z franského územia a po príchode byzantskej misie pápež Ján VIII. v roku 880 na žiadosť kniežaťa Svätopluka zriadil v Nitre diecézu, ktorej biskup bol sufragánom (podriadený) arcibiskupa metropolitu Metoda.
Historiografické pohľady na dejiny katolíckej cirkvi
Pre vyváženosť je namieste spomenúť niektoré diela, ktoré sa zaoberajú dejinami kresťanstva a katolíckej cirkvi:
- Mircea Eliade: Dejiny náboženských predstáv a ideí
- Jozef Špirko: Cirkevné dejiny
- Paul Jahnson: Dejiny kresťanstva
- August Franzen: Malé cirkevní dějiny
- Hans Küng: Katolícka cirkev
Známy tübingenský teológ švajčiarskeho pôvodu a teologický poradca II. vatikánskeho koncilu Hans Küng je autorom knihy Katolícka cirkev. Stručné dejiny, ktorá na Slovensku vzbudila rozporuplné reakcie. Periodiká, ktoré sa k cirkevnej problematike zväčša vyjadrujú kriticky, knihu nadšene vítajú ako pokus o otvorenú komunikáciu cirkvi so spoločnosťou. Naopak, príspevky v katolíckych médiách, napríklad v rádiu Lumen a v slovenskom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu (11. 11. 2003) knihu a jej autora ostro kritizujú a spochybňujú užitočnosť jej vydania na Slovensku.
Küng je totiž teológ, ktorý má na jednej strane elitné teologické vzdelanie na rímskej Pápežskej gregoriánskej univerzite a parížskom Institute catholique, ako 32-ročný sa stal riadnym profesorom katolíckej teológie v Tübingene, bol oficiálnym teologickým poradcom II. vatikánskeho koncilu (1962 - 1965) a do roku 1979 viedol katedru dogmatickej a ekumenickej teológie. Pre svoje názory, predovšetkým pre svoju kritiku dogmy o neomylnosti pápeža, sa však dostal do sporu s centrálnymi vatikánskymi inštitúciami a v roku 1979 mu Vatikán vzal poverenie vyučovať katolícku teológiu. Odvtedy účinkuje na štátnom Inštitúte ekumenického výskumu, veľa publikuje, stále pôsobí ako katolícky kňaz a ako teológ spolupracuje s predstaviteľmi iných náboženstiev a nenáboženských inštitúcií.
Diskusia v katolíckej cirkvi sa často vedie v rovine prijateľnosti či zavrhovania Hansa Künga, pričom jedna skupina ho považuje za ďalšieho z veľkých teológov, nepochopených vo svojej dobe, a druhá mu nevie prísť na meno. Nebolo by dobré vstupovať do takto postavenej polemiky, naopak, o Küngovej knihe sa žiada predovšetkým vecná diskusia a argumentácia. Tá je zložitá, lebo prvoradým problémom knihy nie je predstavenie historických faktov (na nezrovnalosť niektorých upozorňujú spomínaní kritici knihy), ale otázka teologických princípov, na ktorých spočíva interpretácia historických udalostí.
Küng nie je typ historika, ktorý by chcel dejiny cirkvi opísať v udalostiach a dátumoch, ale je fundamentálnym a dogmatickým teológom, ktorý v dejinách hľadá súvislosti a vysvetľuje ich. Predkladaná kniha je na Slovensku neozvyčajná predovšetkým interpretáciou dejín cirkvi, jej východiskami, kritériami a tiež vnímaním perspektív cirkvi. Na Slovensku je vecná diskusia ťažšia aj preto, lebo teologické vedomie je vzdialené celkovému svetovému vývoju. Príčiny tohto stavu sú pochopiteľné - západná teológia zvládla počas 20. storočia a predovšetkým na koncile prechod od obrannej sterilnej novoscholastickej teológie ku komunikatívnej teológii, akceptujúcej moderný spoločenský kontext a súčasné myšlienkové východiská. Slovensko za ten čas zažívalo štyridsaťročnú nútenú izoláciu od vývoja v západných krajinách, čoho dôsledkom bolo teologické zaostávanie. Navyše - štatistická kresťanská väčšina v slovenskej spoločnosti nenúti k myšlienkovému vyrovnávaniu sa s moderným myslením tak, ako keď je kresťanstvo pod tlakom sekularizácie.
Vydanie Küngových stručných dejín katolíckej cirkvi je však jedným zo znakov, že cirkevno-spoločenská konfrontácia v demokratickej spoločnosti bude čoraz častejšie sprevádzaná aj intelektuálnou diskusiou. Keďže teológia nie je len súčasťou teoretickej prípravy budúcich kňazov, ale predstavuje kritickú intelektuálnu reflexiu kresťanskej viery, do tejto diskusie bude vstupovať čoraz viac veriacich i neveriacich.
tags: #rimskokatolicka #cirkev #na #slovensku