Rímskokatolícka farnosť v Bajerove má bohatú históriu, ktorá siaha až do konca 18. storočia. Jej vznik bol spojený s úsilím miestneho zemepána Michala Rolla a potrebou zabezpečiť duchovnú starostlivosť pre rímskokatolíckych veriacich v okolitých obciach.
Na zriadenie farnosti dal iste podnet tunajší zemepán Michal Roll. Do tohto úsilia zapojil aj predstaviteľov Šarišskej župy. V januári 1798 vznikla komisia, ktorá zisťovala vzdialenosti medzi obcami a stavy veriacich v jednotlivých obciach.
Z nej vyplýva nasledovné:
| Obec | Počet rímskokatolíkov |
|---|---|
| Bajerov | 203 |
| Rokycany | 234 |
| Žipov | 125 |
| Kvačany | 46 |
| Brežany | 50 |
Na základe posúdenia tejto komisie bol bol do Jágra (terajší Eger v Maďarsku) biskupovi Karolovi Esterházymu poslaný spis v ktorom bol požiadaný o zriadenie novej farnosti v Bajerove. Nová farnosť by tak mala v piatich obciach 658 rímskokatolíkov. Sídlom farnosti by mala byť obec Bajerov. Do každej filiálnej obce by tak farárovi cesta netrvala viac ako pol hodiny.
Michal Roll sa zaviazal, že sa osobne postará o byt pre farára, organistu a o postavenie školy. Na to vyčlenil aj svoje pozemky v okolí kostola. S touto žiadosťou v prvých dňoch mesiaca februára Michal Roll osobne odišiel do Jágra. Po rôznych procedurálnych úkonoch napokon ešte v tom istom roku bola zriadená nová Bajerovská farnosť s filiálnymi obcami Rokycany, Žipov, Brežany a Kvačany.
Rokycanskí rímskokatolícky veriaci spadali pod farnosť v Bajerove, ktorá bola zriadená 15. apríla 1798. Zo sedliackej farnosti vybrali Bajerov. Kvačany a Žipov, zo svinianskej Brežany a z radačovskej Rokycany.
Prvým farárom bol Michal Tomaškovič, ktorý sa 14. 4. 1798 ujal duchovnej služby.
Rímskokatolíci z obcí Bajerov, Kvačany a Žipov v tom čase patrili do farnosti Sedlice. Veriaci z Rokycian do Radačova a veriaci z Brežian do Svinnej.
Vývoj kostola v Rokycanoch
V 30. rokoch 14. storočia existovala v Rokycanoch fara. Pôsobil tu farár Ján. Rímskokatolícky kostol bol postavený koncom 14. storočia. Pri obnove dostal nové, polygonálne uzavreté presbytérium namiesto starej svätyne so štvorcovým pôdorysom. V roku 1756 bol kostol zaklenutý a okná pozmenené.
Jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom a drevenou vstavanou vežou je zaklenutá valenou klenbou. V presbytériu je zachované gotické pastofórium s hlavou Krista a neskorogotický portál, ale už bez pôvodných gotických drevených dvier.
Farári pôsobiaci vo farnosti
Pôsobilo tu veľa farárov. V rokoch 1974 až 1990 tu pôsobil aj P. Lukáš Ladislav Vrábeľ, OFM, pričom za jeho pastoračnej služby v roku 1975 bola na starých základoch postavená nová fara. Od roku 1990 pôsobil vo farnosti ThDr. V roku 2001 bola prevedená aj rekonštrukcia rímskokatolíckeho kostola, robila sa izolácia okolo kostola.
Zdroj: Porovnaj : Žipov a okolie, Peter Sedlák - Helena F. Sedláková, Magna, Čadca 2009, str. 7.
tags: #rimskokatolicka #farnost #bajerov