Poznáte dobre krásy východného Slovenska? Viete aké bohatstvá sa tu ukrývajú? Tušili ste, že miesta Prešovského kraja dýchajú vzácnou históriou v kolorite oku lahodiacej prírody?
Vydajte sa aj na sever k nám, kde neďaleko od Bardejova leží naše pútnické miesto pri obci Gaboltov. Gaboltov, ktorý leží 15 km severozápadne od Bardejova neďaleko poľských hraníc, je najvýznamnejším pútnickým miestom Košickej arcidiecézy. Obec Gaboltov leží v severovýchodnej časti Slovenska, neďaleko Bardejovských Kúpeľov v údolí potoka Kamenec pod pohorím Busov. Asi 3 km od obce prebieha slovensko - poľská štátna hranica.
Malebná obec Gaboltov je známa predovšetkým mariánskymi púťami, ktoré sa tu každoročne konajú pri príležitosti sviatku Panny Márie Karmelskej po 16. júli. Do Gaboltova pri tejto príležitosti prichádza mnoho pútnikov z celého Slovenska. Mnohí sem putujú pešo. Púte sa konajú niekoľko dní za sebou, zvyčajne ich sprevádza bohatý náboženský program. Súčasťou pútí sú i rôzne prednášky.
Od roku 1992 sa každú prvú augustovú nedeľu v Gaboltove stretávajú rómovia na svoju púť. Z rozhodnutia košického arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča, bol Gaboltov určený ako pútnické miesto pre Rómskych veriacich, ktorí majú svoju púť v prvú augustovú nedeľu.
Gaboltov je malá obec neďaleko okresného mesta Bardejov. Cez obec prechádza cesta 3485. Z Bardejova do Gaboltova je 16 kilometrov, čo nie je ďaleko. Z Bardejovských Kúpeľov pokračujte cez Bardejov po ceste číslo 77 na Molokruh, Rokytov. Je to nádherné pútnické miesto, ktoré odporúčam navštíviť. Konajú sa tam omše, v júli tam je odpustová slávnosť. Konajú sa tam vtedy púte.
Kostol sv. Vojtecha v Gaboltove Zdroj: Wikimedia, licencia CC / Ing. Mgr.
História obce Gaboltov
Obec Gaboltov vznikla na mieste staršieho sídliska, ktorého počiatky siahajú do dávnej minulosti. Gaboltov bol osídlený od 11. - 12. storočia. Prvá písomná zmienka je z roku 1247 a je zaznamenaná v liste uhorského kráľa Bélu IV., ktorý bol adresovaný členom rádu cisterciátov v Bardejove. Hovorí sa v ňom o pôsobení rytierskeho rádu križiakov zvaných „strážcovia Božieho hrobu v Jeruzaleme“, ktorí sa podpisovali ako „cruciferi de Gaboltho“. Materský kláštor mali v poľskom Miechove a na Slovensko prišli na pozvanie uhorských panovníkov.
Možno usudzovať, že ide o križiakov, ktorí mali svoj kláštor aj v Chmeľove. Historici tvrdia, že križiaci z Chmeľova už pred rokom 1212 získali majetok obce Gaboltov. Dá sa predpokladať, že následne nato v Gaboltove založili kláštor a postavili kostol zasvätený sv. Vojtechovi, biskupovi a mučeníkovi. Ich kláštor stál na krajnom južnom vrchu Busova a bol náboženským a kultúrnym centrom okolia. Lenže z neznámych dôvodov križiaci v druhej polovici 13. storočia z Gaboltova odišli.
Pôsobenie križiakov by nás mohlo priviesť na stopu k počiatkom úcty k sv. Vojtechovi, pretože patrí k hlavným patrónom Poľska. Na území Poľska ohlasoval evanjelium a tam sú uložené aj jeho relikvie. Úcta, akú sv. Vojtechovi preukazovali katolíci v Poľsku, sa aj prostredníctvom účinkovania poľských križiakov preniesla do Gaboltova.
Iná, veľmi stará tradícia hovorí, že sv. Vojtech na svojej misijnej ceste z Uhorska do Poľska prechádzal tzv. starodávnou soľnou cestou, ktorá viedla zo Šariša do Haliča cez Gaboltov a Kurovské sedlo. Svedčí o tom aj fakt, že v Gaboltove bola stanica, kde sa vyberalo mýto. Jestvovanie takejto stanice v Gaboltove bolo o niečo neskôr doložené dokumentom uhorského kráľa Ľudovíta I. z roku 1355.
So svojim malým sprievodom si tu odpočinul a napil sa vody zo studničky, ktorá sa nachádza blízko kostola sv. Vojtecha. Dnes je táto studnička ukrytá v kaplnke zasvätenej sv. Vojtechovi. Schematizmus Košického biskupstva z roku 1938 konštatuje, že táto kaplnka je starobylá. Z tohto možno usudzovať, že terajšia kaplnka pochádzajúca zo začiatku 19. storočia, pripomína miesto, ktoré svojou prítomnosťou posvätil sv. Vojtech.
V roku 1891 bola renovovaná. Vo vnútri tejto kaplnky je obraz, ktorý zobrazuje sv. Vojtecha ako sedí pod stromom a požehnáva prameň, s ktorého sa napil. Má na sebe biskupské insígnie. Na obraze sú tiež postavy dvoch mníchov, ktorí sv. Vojtecha na misijnej ceste sprevádzali. Jeden drží v ruke knihu a druhý džbánom naberá vodu.
Kostol sv. Vojtecha
Jeho dominantou je Kostol Sv.Vojtecha, ktorého vznik siaha až do 13.storočia. Uchvátia vás 4 oltáre a vzácny kazetový strop z 18.storočia, ale aj fragmenty gotického slohu, či barokové prvky. Božia energia tohto pútnického miesta sa dotkne priamo vášho srdca. Stíšte sa a dýchajte to čaro, je to zázrak. Objavte skutočný zmysel svojho života na výnimočných miestach Svätomariánskej púte, kde nie je núdza o pokoj Božieho Ducha.
Diecézna svätyňa, Kostol sv. Vojtecha, má svoje počiatky v období pôsobenia križiackeho rádu v Gaboltove v 13. storočí. Vznik terajšieho farského kostola sa datuje do roku 1370. Aj keď bol v priebehu stáročí niekoľkokrát prestavaný, stále v ňom badať mnohé prvky pôvodného gotického slohu. K barokovej úprave kostola došlo v roku 1715.
Kostol sv. Vojtecha prešiel renováciou a v súčasnosti patrí k národným kultúrnym pamiatkam. Svoje počiatky má pravdepodobne v období pôsobenia križiackeho rádu v Gaboltove, okolo roku 1247. Križiaci mali zároveň svoj podiel na zavedení svätovojtešskej tradície. Výstavba pútnického kostola v Gaboltove začala približne v druhej polovici 14. Prestavbou prešiel kostol v období baroka. Hlavný oltár pochádza z roku 1715. Ústrednou postavou oltára je sv. Vojtech.
Ľavobočný oltár je zasvätený Panne Márie Škapuliarskej z druhej polovice 18. Kostol sv. Vojtecha má vo svojom interiéri inštalované 4 oltáre - hlavný renesančno-barokový Oltár sv. Vojtecha z 2. polovice 17. storočia, ďalej barokové oltáre Panny Márie Škapuliarskej a Panny Márie Čenstochovskej z 1. polovice 18. storočia a ranobarokový Oltár sv. Rozálie z 2. polovice 17. storočia. V kostole nachádza aj vzácny drevený kazetový strop zo začiatku 18. storočia.
Gaboltovský kostol má gotickú hranolovú vežu, obdĺžnikovú loď, pôvodne zaklenutú gotickými klenbami (v súčasnosti má drevený kazetový strop), polygonálne ukončenú svätyňu, pristavenú sakristiu a barokovú kaplnku. V roku 1715 bol upravený v barokovom slohu (kazetový strop pochádza z tohto obdobia), neskôr v tomto slohu upravili aj vežu kostola (dostala charakteristickú cibuľovitú strechu). Gotický portál - umelecky stvárnený vchod - zostal nedotknutý.
Z pôvodnej gotickej architektúry sa zachovali tieto prvky: obvodové múry a klenba s typickými rebrami s figurálnymi konzolami vo svätyni kostola, okná, gotický portál medzi presbytériom a terajšou sakristiou, gotický lomený víťazný oblúk. V lodi kostola sa zachoval aj pôvodný gotický portál na južnej strane. Posledné generálne opravy pamiatkového kostola, oltárov a kazetového stropu sa konali v rokoch 1972 - 1974.
Dnešný hlavný oltár bol inštalovaný v čase renovácie v roku 1715. Tvorí ho stĺpová architektúra s bohato pozlátenou a farebnou ornamentikou. V strede oltára je socha patróna kostola biskupa sv. Vojtecha, ktorý drží v ľavej ruke dvojramenný kríž - symbol misijného arcibiskupstva a pravou rukou žehná veriacich. Všetky sochy oltára tvoria so sv. Vojtechom jeden myšlienkový celok. Symbolicky vyjadrujú činnosť sv. Vojtecha. Sochy sv. Petra a Pavla symbolizujú apoštolskú činnosť, sochy sv. Juraja a sv. Michala archanjela poukazujú na úlohu sv. Vojtecha pri obrane práv a cirkevných záujmov, sochy uhorských kráľov sv. Štefana a sv. Ladislava pripomínajú zásluhy sv. Vojtecha na zveľaďovaní a budovaní cirkevnej organizácie v Uhorskom kráľovstve.
Ľavý bočný oltár je barokový s manieristickými prvkami a je zasvätený Panne Márii Škapuliarskej. Pochádza z druhej polovice 18. storočia. Na oltári je dominantný obraz Panny Márie Škapuliarskej, ale na nástavci má tento oltár aj obraz sv. Jozefa, ženícha Panny Márie. Oltár bol postavený z iniciatívy členov Bratstva Panny Márie Škapuliarskej. Autor oltárneho obrazu, ktorý je namaľovaný na plátne, je neznámy. Pravdepodobne pre jeho vyhotovenie mu poslúžil iný, starší obraz. Centrálny obraz Panny Márie je vysoký 137 cm. Panna Mária na obraze drží vo svojich rukách malého Ježiša. Na hlave má striebornú korunu, ktorá je pozlátená, a okolo nej je dvanásť pozlátených hviezd. Pri nohách Panny Márie kľačí Šimon Stock, ktorý k nej vystiera ruku, aby prijal škapuliar.
Udalosť, ktorá je namaľovaná na obraze sa uskutočnila 16. júla v roku 1251, keď sa Šimonovi Stockovi (generálnemu predstavenému karmelitánskeho rádu) zjavila Panna Mária a podala mu škapuliar so slovami: „Milý syn môj, vezmi tento škapuliar svojho rádu, odznak môjho bratstva pre teba a pre všetkých karmelitánov ako mimoriadne znamenie milosti. Kto v ňom zomrie nezakúsi večný oheň. To je znamenie spásy, ochrana v nebezpečenstve, záruka pokoja a večnej zmluvy.“
Pravý bočný oltár je tiež postavený v barokovom štýle a je zasvätený Čenstochovskej Panne Márii. Postavili ho počas renovácie kostola v roku 1715. Dôvodom pre postavenie tohto oltára s týmto ideovým zameraním bol fakt, že kostol v ktorom bol postavený, je zasvätený svätcovi, ktorý patrí k hlavným patrónom Poľska. Preto je táto jednota zvýraznená aj na tomto bočnom oltári. Okrem obrazu Panny Márie tu znova nachádzame plastiku sv. Vojtecha. Je oblečený v omšovom rúchu, na hlave má mitru, v jednej ruke drží biskupskú palicu a v druhej knihu evanjelia.
Oltár sv. Rozálie je postavený v ranobarokovom slohu. Pochádza z druhej polovice 17. storočia. Jeho súčasťou je obraz sv. Antona Paduánskeho a obraz sv. Rozálie zo začiatku 19. storočia.
Interiér Kostola sv.
Kaplnky v Gaboltove
O náboženskom živote v Gaboltove svedčia aj viaceré kaplnky, ktoré sú výrazom viery tunajších ľudí.
- V roku 1925 bola neďaleko obce (v mariánskom potoku) postavená kaplnka Narodenia Panny Márie. Veriaci farnosti tam putujú na sviatok Narodenia Panny Márie a vtedy sa tam slávi aj svätá omša.
- V roku 1932 bola postavená veľká kaplnka nazvaná Capella Pacis zasvätená úcte Krista Kráľa. O výstavbe tejto kaplnky, ktorá je vlastne druhým kostolom v obci Gaboltov, sa uvažovalo už skôr. Na výstavbu kaplnky Kráľovnej pokoja prispela veriaca katolíčka z Ameriky Anna Ratti. Svojimi darmi na výstavbu tejto kaplnky prispeli aj veriaci z Gaboltova a pútnici. Kaplnka bola postavená na pamiatku padlých v čase prvej svetovej vojny. K renovácii tejto kaplnky došlo v roku 1986. Najnovšia renovácia sa uskutočnila v roku 2005. Vo všedné dni sa v nej slúžia sv. omše pre veriacich Gaboltova.
- V Gaboltove sa nachádzajú aj ďalšie kaplnky: kaplnka Sv. Jána Nepomuckého, kaplnka Sedembolestnej Panny Márie a kaplnka Svätého Kríža.
Farnosť Gaboltov
I keď sa dá predpokladať, že Gaboltov jestvoval ako samostatná farnosť už v čase pôsobenia križiakov, prvá historicky doložená správa o jestvovaní Gaboltova ako farnosti je až z obdobia katolíckej reformácie. Pravdepodobne v čase protestantskej reformácie, v 16. storočí, zanikla v Gaboltove katolícka fara, a jej miesto zaujali protestanti. Schematizmy Košickej diecézy uvádzajú rok 1660 ako rok zriadenia farnosti Gaboltov. Hoci dokumenty uvádzajú tento rok ako rok zriadenia farnosti, predsa už skôr v Gaboltove pôsobili katolícky kňazi v duchovnej správe.
V roku 1656 tu pôsobil P. Tibor Konaykovics (Konajkovič) z rehole františkánov.V 18. storočí sa v Gaboltove stabilizoval náboženský život v katolíckom duchu. O jeho kvalite a duchu sa dozvedáme predovšetkým z kanonických vizitácií farnosti. Podľa nich napríklad v druhej polovici 18.storočia boli púte integrálnou súčasťou duchovného života veriacich Gaboltova. Prichádzali sem pútnici z okolitých farností a veriaci z Gaboltova putovali zas do okolitých farností. V tomto čase nešlo o veľké púte, ako je tomu dnes. Bola to skôr záležitosť Gaboltovčanov a ľudí z blízkeho okolia.
Zo správy gaboltovského farára Mateja Harucha (okolo roku 1750) sa dozvedáme o Bratstve Panny Márie Škapuliarskej. Uvádza sa v nej, že bolo založené pred štyridsiatimi rokmi z iniciatívy vtedajšieho gaboltovského farára. Hlavnú zásluhu na jeho založení však mali bosí karmelitáni z Krakova. V podkladoch pre oficiálny dokument kánonickej vizitácie farnosti, ktorú vykonal jágerský biskup Karol Eszterházy dňa 11. júla 1775, o Bratstve Panny Márie Škapuliarskej nachádzame poznámku, že bolo založené v roku 1706. Gaboltovskému kostolu boli udelené aj úplné odpustky, ktoré povolil pápež Klement XI. (1700 - 1721). Odpustky sa vzťahovali aj na nečlenov Bratstva Panny Márie Škapuliarskej, ktorí navštívili v deň Panny Márie Karmelskej - 16. júla alebo nasledujúcu nedeľu kostol v Gaboltove a vykonali pobožnosť pred oltárom Panny Márie Škapuliarskej.
V štatútoch Bratstva Panny Márie Škapuliarskej sa uvádza, že jeho predstaveným je gaboltovský farár. Ten má právo prijímať do Bratstva Panny Márie Škapuliarskej nových členov. Táto tradícia sa zachováva až dodnes. Do Bratstva Panny Márie Škapuliarskej sa každoročne prijímajú noví členovia pri príležitosti púte ku Karmelskej Panne Márii.
Púte v Gaboltove sa v súčasnosti konajú vždy v nasledujúcu sobotu a nedeľu po sviatku Panny Márie Karmelskej - po 16. júli. Do Gaboltova z tejto príležitosti prichádza mnoho pútnikov takmer z celého Slovenska, z ktorých mnohí putujú peši. Gaboltovská púť je najväčšou púťou v Košickej arcidiecéze.
Pred príchodom pátrov redemptoristov tu veľmi požehnane účinkovali diecézni kňazi, ale pre množstvo pútnikov (len na hlavnú púť Panny Márie Škapuliarskej okolo 30000 ľudí), otec arcibiskup Mons. Alojz Tkáč dňa 1. júla 2001 pozval pátrov redemptoristov, aby toto pútnické miesto spravovali.
Zveľadiť toto pútnické miesto znamená, nadviazať na všetko, čo tam už bolo vybudované, a nájsť spôsob, ako dané miesto ďalej rozvíjať. Prejavom tohto zveľadenia je aj púť mužov, ktorá sa koná každý rok v polovici augusta (po púti Rómov). Gaboltov je totiž jediné pútnické miesto na Slovensku, kde je možné vidieť mužov, ako sa spolu modlia a chvália Pána, ako spolu prežívajú sv. omšu, ako sa navzájom povzbudzujú vo viere, ako sa v ich srdci zapaľuje láska ku Kristovi. Všetkých pútnikov srdečne pozývame na púte do Gaboltova, ktoré sú darom i pozvaním láskavého Boha, aby sme vstúpili do jeho prítomnosti a v nej aj zotrvávali. Zároveň veríme a o to sa aj modlíme, aby každý pútnik, ktorý príde do Gaboltova mohol vo svojom živote zrealizovať to známe - per Mariam ad Jesum (skrze Máriu k Ježišovi).
Na Slovensku sa nachádza až 80 pútnických miest. Slovenskom prechádza i tzv. Mariánska pútnická cesta, spájajúca významné mariánske pútnické miesta na Slovensku. Začína v Gaboltove a dvojicou trás smeruje k šaštínskej bazilike Sedembolestnej Panny Márie. Severná trasa vedie cez Vyšný Stavkov, Hrabušice, Oravskú Lesnú, Žilinu, Beckov, Trnavu do Šaštína.
Turistické zaujímavosti v okolí
Neďaleko Gaboltova sa nachádzajú obľúbené Bardejovské Kúpele. Od pútnického miesta sú vzdialené približne 15 km. Z Bardejovských Kúpeľov nevedie do Gaboltova žiadna turistická trasa. Ak by ste však mali záujem podniknúť vlastnú púť, je možné vydať sa po červenej turistickej trase cez sedlo Čerešňa až po Stebnícku Maguru. Odtiaľ môžete pokračovať po modrej turistickej trase cez Vyšný Tvarožec do neďalekej Cigeľky.
| Zaujímavosť | Vzdialenosť od Gaboltova | Popis |
|---|---|---|
| Bardejovské Kúpele | 15 km | Kúpeľné mesto s liečivými prameňmi. |
| Cyrilometodský kríž (Bardejov) | cca 16 km | Vyhľadávaná turistická atrakcia s výhľadom na Bardejov. |
| Drevený chrám Frička | cca 20 km | Drevený gréckokatolícky chrám sv. archanjela Michala. |
| Skanzen Bardejovské Kúpele | cca 15 km | Najstarší skanzen na Slovensku. |
tags: #rimskokatolicka #farnost #gaboltov