Počas adventu a vianočných sviatkov si kresťania po celom svete skrášľujú svoje domy vianočným osvetlením, stavajú a ozdobujú vianočné stromčeky, nakupujú, balia a nakoniec navzájom vymieňajú darčeky. Televízie a rádiá sú plné rolničiek a iných vianočných kolied a všetky obchody sú doslova v zajatí vianočnej výzdoby. Z každej strany číhajú vianočné postavičky, vianočné ozdoby od výmyslu sveta a všetky priestory sa lesknú, svietia či blikajú. Toto všetko je veľmi lákavé najmä pre malé deti, ktorým však, žiaľ, mnohokrát uniká podstata vianočných sviatkov.
Vianoce, čas radosti a veselosti, pokoja a dobrej vôle, lásky a svätosti sviatočných chvíľ. Všetky tieto „pekné pojmy“ sa pomaličky stávajú iba akýmsi vyhasínajúcim prežitkom sprevádzajúcim najkrajšie sviatky roka. Radosť a veselosť je vymieňaná za hnev a žiaľ, pokoj za stres, dobrá vôľa za závisť rovnako ako láska za hádky atď. Kresťanské ponímanie Vianoc pomaly ale isto slabne. Ako je to možné? Kde sa stala chyba? Za to predsa môže doba a nie my... A čo iné svetové náboženstvá? Ako vnímajú kresťanské vianočné sviatky takí moslimovia? Oslavujú tento sviatok či sú verní svojmu Ramadánu?
Nasledujúce riadky prinášajú pohľad na kresťanské vianočné sviatky očami moslimov.
NEW | Explained! Christmas and the Birth of Jesus - Mufti Menk
Ježišove narodeniny = dôvod na oslavu?
Niektoré moslimské rodiny, rovnako ako kresťania, dodržiavajú tradíciu v zdobení a vysvecovaní vianočných stromčekov a darovania darčekov. Robia tak preto, aby urobili svoje deti šťastné. Aký je však islamský postoj? Môžu vôbec sláviť Vianoce? Rodiny, ktoré to praktizujú to argumentujú tým, že Vianoce sú predsa narodeniny proroka Ježiša a nie je nič zlého sláviť tento deň pokiaľ to ich deťom robí radosť.
Moslimovia, ktorí Vianoce neoslavujú, pravdepodobne presadzujú svoju islamskú vieru silnejšie a oduševnenejšie. S názormi, že oslavovať Vianoce je pre nich skutočná hlúposť a zbytočnosť, zjavne potvrdzujú svoju oddanosť Alahovi. Moslimovia sa učia láske a úcte k Ježišovi, ktorého poznajú ako proroka, nie však ako Božieho syna. A v tom je podstatný rozdiel, ktorý je jedným z hlavných rozdielov medzi kresťanstvom a islamom.
Ako načasovaný festival
Pre moslimov je nepochopiteľná najmä dohoda o presnom dátume Vianoc. Katolícka cirkev je podľa nich načasovaná tak, aby nahradila pohanský festival zimného slnovratu. Väčšina kresťanov na Blízkom východe alebo v severnej Afrike totiž pozoruje začiatok uctievania vianočných sviatkov podľa iných kalendárov.
Podľa moslimov, výročie narodenia Ježiša (proroka Isa) padá na Ashur noc, čo predstavuje 10. noc z 1. mesiaca moslimského kalendára. Táto noc okrem narodenia Ježiša predstavuje výročie mnohých iných udalostí, ktoré sa stali v živote mnohých prorokov a tak je táto svätá noc sledovaná po celom svete.
Pohanská Amerika
Existujú názory, že Vianoce, ktoré sú oslavované v Amerike, údajne pochádzajú z pohanských praktík usilujúcich sa premôcť duchovno. Slúžili na to predmety ako vianočné stromčeky, imelo a vence.
Ďalší názor zas prezentuje fakt, že Santa Claus je roztomilá postavička transformujúca zvyšky folklóru do hlúpeho materializmu. Rovnako je Amerika považovaná za kolísku povrchných vianočných piesní, ktoré so svätosťou sviatkov nemajú nič spoločné. Napriek tomu, že moslimovia popierajú fakt, že Ježiš je Boží syn, sviatočné piesne by podľa nich mali oslavovať a vyzdvihovať Ježiša a Boha, od ktorého plynie všetko požehnanie a milosrdenstvo kresťanskej viery.
Sviatky prinášajú samé hriechy
Napriek svätosti tohto obdobia sú vianočné sviatky neslávne spojené s nadmernou konzumáciou alkoholu, častejším výskytom dopravných nehôd či zvýšeným počtom zatknutí z dôvodu jazdy pod vplyvom alkoholu.
Rovnako sa počas vianočného obdobia zvyšuje počet samovrážd a trestných činov. Taktiež možno čiastočne súhlasiť s tým, že mnohé rodiny „vďaka“ Vianociam vpadajú hlboko do dlhov, pretože sa nedokážu ubrániť komerčnému materializmu, ktorý je nemilosrdne servírovaný v médiách.
Vianočné prianie
Tie najúžasnejšie výhody vianočných sviatkov predstavuje sila lásky a mieru v kruhu svojej rodiny, blízkych a priateľov. Rovnaké dávky duchovnej radosti prežívajú moslimovia na celom svete počas svojich islamských svätých dní šťastia. Preto si poprajme navzájom, rovnako ako kresťanom, moslimom, tak aj všetkým ostatným ľudom akéhokoľvek vierovyznania, aby to boli dni plné lásky, šťastia, radosti a spokojnosti sviatočných dní.
Často sa môžeme stretnúť s názorom, že muslimovia by sa mali prispôsobiť západnej kultúre a oslavovať sviatky, ktoré slávia nemuslimovia. #Tak ako hinduisti neslávia kresťanské sviatky, kresťania neslávia islamské sviatky alebo budhisti hinduistické sviatky, tak ani muslimovia neslávia sviatky iných vierovyznaní.
Sviatky v islame
Z histórie vieme, že muslimovia za čias Proroka Muhammada neoslavovali žiadne iné sviatky, než 2 sviatky, ktoré sú opísané v Koráne a v hádisoch, a to sú:
- Eid al Fitr = sviatok ukončenia pôstu, počas ktorého sa slávi ukončenie pôstneho mesiaca Ramadánu. Eid al Fitr sa oslavuje spoločnou modlitbou, hostinou a darčekmi.
- Eid al Adhá = sviatok obety. Tento sviatok je pripomienkou obety proroka Abraháma, ktorý miesto svojho syna obetoval barančeka.
V Koráne ani v hádisoch nenájdeme zdroj, ktorý by nám povoľoval slávenie náboženských sviatkov iných vierovyznaní. Ak sa muslim pripája k sláveniu iných náboženských sviatkov, môže byť toto jeho konanie považované za inováciu náboženstva. Tento čin sa totiž netýka vecí, ktoré s vierou nesúvisia (napr. oslavy štátneho sviatku revolúcie..) ale týka sa priamo ústrednej časti náboženstva a jeho teológie.
Nie je teda pravdivé tvrdenie, že je neškodné pre muslima zaviesť si a oslavovať sviatok narodenia proroka Ježiša, alebo proroka Muhammada popri zvyšných islamských sviatkoch. Je to negatívna inovácia náboženstva.
Podľa islamských zdrojov sa Mesiáš Ježiš narodil v období dozrievania datlí, čo je v oblastí Palestíny približne prelom mesiacov: august-september:„Pôrodné bolesti ju (Máriu) priviedli ku kmeňu palmy. bezvýznamnou a zabudnutou. Zavolal na ňu spod nej: Nežiaľ! Pán tvoj učinil pred tebou potôčik. Zatras kmeň palmy smerom k sebe, spadnú na teba čerstvé plody (datlí). Jedz a pi a buď spokojná..“ (Korán, 19:22-25)
Toto obdobie opisuje i kresťanská tradícia Biblie ako letné alebo jesenné obdobie, kedy pastieri ešte spali na poliach spolu s ovcami. V jesenných mesiacoch (september-október) je v oblasti Palestíny nočná teplota okolo 20°C (približne do polovice októbra). V zimných mesiacoch (december-február) už však nie je možné prespávať vonku na poliach bez ujmy na zdraví, pretože vonkajšia nočná teplota klesá pod 10°C - zvyčajne sa pohybuje okolo 0°C-5°C
Boh nás v Koráne vystríha pred hriechom, ktorý je tým najväčším hriechom voči Bohu - pred širkom, pridružovaním k Bohu, polyteizmom, modloslužbou. Za tento hriech sa považuje to, ak niekto tvrdí, že Boh má spoločníka v panovaní nad svetom (či už ide o viacero bohov, alebo o dieťa, s ktorým sa delí o vládu nad svetom) alebo ak niekto tvrdí, že niekto iný má Božie vlastnosti (napr. Večnosť, Vševedúcnosť a iné).
Oslavy Vianoc silne odporujú základným princípom náboženstva islamu, pretože Boh nám v Koráne hovorí:„Ak by si k Bohu pridružil, tvoje skutky budú márne a budeš patriť medzi tých, ktorí prehrali“. (Korán, 39:65)
Niekedy dochádza k situáciám existencie zmiešaných rodín. Deje sa tak napríklad v prípade, kedy si muž - muslim vezme za manželku ženu - kresťanku. V takýchto prípadoch môže dochádzať k tlaku manželky na slávenie Vianoc. Dokiaľ tieto sviatky slávi iba kresťanská manželka, je to dajme tomu prehliadnuteľné. Muž by si mal byť však vedomý, že on je hlava rodiny a je za rodinu zodpovedný (Korán 2:228). Že on je v zmiešanej rodine jediný dospelý, ktorému sa dostalo milosti plného zjavenia náboženstva od Boha, a ktorý je teda zodpovedný za náboženské vedenie svojich detí k islamu. Preto by mal dohliadnúť na to, aby jeho deti neslávili vianoce v zmysle slávenia širku.
Je správne, keď sa rodičia zastanú svojich detí v školách, aby sa tie nemuseli zúčastňovať vianočných programov a besiedok.
Ako muslimovia máme vzdelávať svoje o islame a neohrozovať našu vieru kvôli kultúrnym vplyvom iných vierovyznaní. Môžeme žiť harmonicky s ostatnými vierovyznaniami v ich krajine a byť aj ich priateľmi bez toho, aby sme si pripomínali alebo slávili základný princíp inej viery. Môžeme súhlasiť s tým, že nesúhlasíme s neislamskou náukou, teológiou a praxou a vyhýbame sa tomu, aby sme túto prax ovplyvňovali alebo sa na nej podieľali.
Kresťania neslávia Eid al Fitr alebo Eid al Adha, budhisti neslávia židovské sviatky, tak prečo potom vzniká v Západnom svete akási nanútená potreba, aby muslimovia slávili Vianoce?
Je nevyhnutné aby sme ako muslimovia dôkladne študovali islam a jeho zdroje, a predali tak budúcim generáciám informácie o správnej náboženskej islamskej praxi, ktorú budeme sami dodržiavať.