Nitrianska Blatnica leží na úpätí Považského Inovca. Obec sa spomína už v roku 1185, vtedy bola majetkom Stojslava, ktorý ju poručil zoborskému kláštoru.
V XVI. storočí patrila Esterházyovcom a potom aj iným zemepánom, neskôr tiež nitrianskemu biskupstvu. V XIX. storočí prišli ako zemepáni Zerdahélyiovci, za nich sa vystavil terajší kostol. V XV. storočí stál v obci hradný kaštieľ, v roku 1715 mala vinice a 31 domácností. V roku 1787 mala 81 domov a 543 obyvateľov.
800 ročná história obce úzko súvisí s históriou troch kostolov Nitrianskej Blatnice. Sú to: románska rotunda sv. Juraja pod Marhátom, farský kostol sv. Mórica - mučeníka a dnešný kostol Povýšenia sv. Kríža.
Dňa 12.3.1973 poslal správca farnosti v Nitrianskej Blatnici František Jurík Slovenskému ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava list, v ktorom uviedol, že farský úrad spravuje kostolík sv. Juraja a plánuje jeho reštaurovanie, najmä zabezpečovacie práce. Žiadal o oznámenie pamiatkového zámeru a vyslanie pracovníkov na obhliadku objektu. O krátky čas na to prišli odborní pracovníci z Bratislavy, a jeden z nich Ing. Arch. R. Rejthar.
V niektorých obdobiach praveku a od IX. do XIII. storočia pomerne husto osídleného územia bolo pásmo na východných svahoch pohoria Považského Inovca v dnešnom topoľčianskom okrese, na ploche asi 11 km od katastra Radošiny až po Bojnú, v nadmorskej výške 300 - 500 m možno sledovať stopy dávnej prítomnosti a výrobnej činnosti človeka. Tieto zistenia postavili do nového svetla aj otázku pôvodu a funkcie pozoruhodnej historickej pamiatky, kostolíka sv. Juraja, ktorý stojí osamotený, ale veľmi dobre zachovaný na skalnatom ostrohu, v nadmorskej výške 466 m na východných svahoch masívu Marhát (769 m), vo vzdialenosti asi 5,5 km na severozápad od Nitrianskej Blatnice.
Kruhová loď a výrazná apsida kostolíka naznačujú na prvý pohľad sloh včasnostredovekej rotundy. Kostolík, ktorý v okolí nazývajú zdrobnelou formou „Jurko“ spomína sa viackrát v správach kanonických vizitátorov v minulých storočiach pri opise cirkevných nemovitostí v Nitrianskej Blatnici. Najstaršia doteraz známa taká správa je z roku 1559. vtedajší vizitátor uviedol: „Ibidem extitit etiam Capella sancto Georgio Martyri dicata a. 1530 per Mariam Thurzo erecta“.
Vizitátor neuvádza priamu motiváciu aktivity príslušníčky známeho feudálneho rodu, ktorý mal kontakty so zemepánskymi vlastníkmi Zerdahélyi, Dóczi, Dobó a Kalnay. Biskup Anton Révay vizitátor farnosti nitriansko-blatnickej z roku 1755 o kostole sv. Juraja uviedol: „v blízkych horách je kostol zasvätený sv. Jurajovi mučeníkovi. Každoročne, počnúc rokom 1530, na sviatok sv. Juraja slúži sa v ňom sv. omša spojená s odpustkami. V XVIII. Storočí žili pri tomto chráme pustovníci, posledný z nich Viktor Zimányi. V roku 1802 zanechal obnos 104 zlatých, aby sa slúžili v kostole sv. Juraja fundačné sväté omše okrem sviatku sv. Juraja.“
Od XIX. storočia mali pri kostole sv. Juraja svoje obydlie lesníci, zemepánskej rodiny Leonhardy, neskôr horári štátnych lesov. Výskumom bol poverený Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, konkrétne Dr. Alexander Ruttkay. A ten čoskoro zistil, že údaje o kostole sv. Juraja sú neúplné.
Nápadné bolo pomenovanie vrchu „Marhát“. Nejestvuje tu vari podobnosť medzi názvom vrchu a niekdajším názvom Veľkomoravanov - „Marharii“? I zasvätenie kostolíka sv. Jurajovi je starobylé. Tomuto svätcovi patrónovi bojovníkov, zasväcovali cirkevné objekty dávno v stredoveku. Nasledovali ďalšie zisťovania, ktoré priniesli tiež svoje prekvapenia. Kostol nebol teda pôvodne renesančný.
V tomto slohu bol upravený Máriou Thurzovou v roku 1530, teda v roku, ktorý sa uvádza v „Súpise pamiatok na Slovensku“ ako rok postavenia tohto sakrálneho objektu. Približne o sto rokov neskôr bol kostol barokizovaný. Pristavili k nemu vežu a miestnosť s ohniskom ako pustovňu pre pustovníka, ktorá sa staral o kostol. Architektonický prieskum objektu ukázal ďalšie zaujímavosti, ba smelo možno povedať prekvapenia. Kostol má oveľa staršie múry, ako sa dalo predpokladať. Nielen samotné základy, ale aj múry takmer do výšky 6,5 metra boli postavené najneskôr v XI. storočí, možno aj skôr. A taj sa zrazu zistilo, že ide o jeden z najstarších dodnes u nás stojacich objektov. Ale ani to ešte nie je všetko.
Keď si odmyslíme vežu a pustovňu, pristavenú ku kostolu v období baroka, zistíme, že objekt má rotundový pôdorys. Akoby bola na zem položená číslica 8. V hornej časti osmičky bolo presbytérium s oltárom, v spodnej širšej loď pre veriacich. Priemer presbytéria je 3,65 m, priemer lode je presne dvojnásobok 7,30 m. hrúbka múrov je 0,73 m. sú to násobky niekdajšej dĺžkovej miery, takzvanej longobardskej stopy, ktorá merala 36,5 cm. Také isté rozmery základov boli zistené aj na staroslovanskej rotunde v Ducovom (iba čosi vyše 6 km na západ, krížom cez hory), ale i na rotunde v Mikulčiciach na Morave. Je táto podobnosť troch známych rotúnd náhodná? Sotva, archeologický výskum to aj potvrdil.
Na okolí rotundy sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici bolo vykopaných do 150 hrobov staroslovanského cintorína neďaleko odtiaľ zatiaľ dva staroslovanské dvory, datované materiálovými nálezmi od IX. až XIII. storočia. Objavené dvory boli kedysi chránené pred nepriateľskými útokmi mohutnými palisádami. Aj ich zvyšky sú archeologicky dokázané. No archeológia súčasne dokázala, že dvory ich obyvateľstvo navždy opustilo niekedy v XIII. storočí. A to dobrovoľne. Nikde neboli zistené stopy po požiari ani po devastácii dvorov nepriateľmi.
K vysídleniu došlo pravdepodobne po vyčerpaní zásob rúd. Dvory postupne schátrali a rozpadli sa. Všetko rozhlodal nenásytný zub času, iba kostol nie. Ten udržiavali v použiteľnom stave zbožní pustovníci, a to až do obnovy v XVI. Storočí a potom zrejme ešte ďalej, posledný z nich Viktor Zymányi zomrel v roku 1802 a je pochovaný v Lipovníku. Po nich prevzali túto starostlivosť veriaci farnosti Nitrianskej Blatnice so svojimi duchovnými pastiermi.
Denník „Práca“ z 4.10.1980 uverejnil obsiahli článok o kostole sv. Juraja pod názvom: „Veľkomoravský pamätník sv. Juraja pod Marhátom“, v článku sa okrem iného píše, že v prípade sv. Juraja ide o veľkomoravský pamätník.
Že sa tento vzácny kostol zachoval, na prvom mieste je to zásluha fundačnej svätej omše, ktorá sa tu slúži na sviatok sv. Juraja. Kostol mal pôvodne šindľovú strechu.
V roku 1951 - 1956 bol správcom farnosti František Šimek, vtedy dostal kostol sv. Juraja novú strechu. V roku 1964 - 1969 spravoval blatnickú farnosť Michal Kozár, za neho sa kostol zreštauroval a vylíčil, zreštauroval sa oltárny obraz sv. Juraja. V roku 1969 prišli v auguste dvaja kňazi: P. František Jurík CSsR ako správca farnosti a P. Ján Kintler CSsR ako kaplán farnosti Krušovce, s pracovným zadelením do Nitrianskej Blatnice. Okrem reštauračných opatrení a zásahov najmä čo sa týka farských objektov jak v Nitrianskej Blatnici, tak aj na filiálnych kostoloch, pristúpilo sa aj k dôkladnejšiemu riešeniu opravy a údržby kostola sv. Juraja.
V roku 1973 bola veža kostola pokrytá medeným plechom a opatrená hromozvodom. Už vtedy sa ukázalo, že je najvyšší čas vymeniť pozinkovanú krytinu kostola. Klampiarske práce na veži previedol klampiar Valter Smyčka z Myjavy. V roku 1980 z iniciatívy okresnej pamiatkovej správy v Topoľčanoch a okresného dekana Dr. Ladislava Dorušáka, kostol sv. Juraja pod Marhátom dostal novú strechu z medenného plechu. V roku 1983 v apríli pred sviatkom sv. Juraja bola vyhotovená dlažba kostola, súhlas k tomu bol daný „Krajským strediskom pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody“, Hviezdoslavovo nám. 11, Bratislava.
V nasledujúcom roku 1984 sa uskutočnilo so súhlasom horeuvedeného úradu opatrenie na údržbu tejto vzácnej staviteľskej pamiatky. Pred sviatkom sv. Juraja 1984 boli vymenené kovové dvere na kostole a staré dvere na pustovni. Nové dvere zhotovil stolársky majster Emanuel Janiska z Moravian n/Váhom a osadili ich murársky majstri z Nitiranskej Blatnice - Jozef Stanček a Anton Frnčík. Na jeseň toho istého roku boli osadené nové dubové schody na chórus kostola. Schody pripravil a opracoval blatnický tesársky majster Jozef Hrádecký a tiež ich spolu s Jozefom Stančekom osadili, a v tom čase sa opravili aj vnútorné steny kostola poškodené pri výskumných prácach. A na jar pred sviatkom sv. Juraja boli natreté okná kostola.
Na upresnenie postupu výskumných prác na rotunde sv. Juraja ako aj ich výsledkov a nových objavov je potrebné uviesť niekoľko úradných záznamov kompetentných miest, ktoré boli zainteresované na výskum jedného ho z najstarších sakrálnych objektov na Slovensku. Tieto pojednania, žiadosti ako aj komisionálne záznamy o sv. Jurajovi.
Rímskokatolícky farský úrad v Nitrianskej Blatnici, okr. Titl. Vo svojej správe má tunajší rímskokatolícky farský úrad kostolík sv. Juraja v katastri obce Nitrianska Blatnica. V roku 1973 prípadne aj v najbližších rokoch mienime tento objekt zreštaurovať, najmä vykonať niektoré zabezpečovacie práce. Kostolík je evidovanou pamiatkou v štátnom zozname pamiatok a Odbor kultúry ONV v Topoľčanoch počíta pre rok 1973 na niektoré najnutnejšie práce, respektíve na prípravu celej generálnej opravy s čiastkou 25.000,- Kčs. Práce súvisiace s opravou by sme obstarali vo vlastnej kompetencii.
Odpoveď na tento list: Nitrianska Blatnica - rotunda sv. Juraja. Na základe Vašej žiadosti a udelenia štátneho súhlasu pre rímskokatolícky farský úrad v Nitrianskej Blatnici sme urobili obhliadku v náväznosti na ňu i zisťovací sondážny prieskum interiéru objektu kaplnky sv. Juraja. Na základe prehodnotenia pamiatkovej bonity predmetnému objektu je potrebné zabezpečiť uplatnenie metodiky pamiatkovej starostlivosti v plnom rozsahu, ako pri nutných údržbárskych prácach, tak predovšetkým v rámci predpokladanej komplexnej úpravy objektu a jeho areálu. Nakoľko prieskumné práce je možné kapacitne zabezpečiť až v priebehu roku 1974 (konzultované s Dr. A. Ruttkayom, AU SAV Nitra), odporúčame Vám, aby ste sa obrátili so svojou požiadavkou na túto vedeckú inštitúciu.
Vstupné dvere objektu sa opatria drevenými krídlami s jednoduchou profiláciou bez olejového náteru. Vzhľadom na charakter objektu je nutné použiť atypické kovanie a tmavšie morené dubové drevo, resp. Pretože definitívna úprava vnútorného priestoru v plnom rozsahu prichádza do úvahy až po prevedení archeologického a stavebno-historického prieskumu a jeho vyhodnotenia na vnútorných omietkach sa obmedzia úpravy v tomto roku iba na priestory, na ktoré sa uvedená požiadavka nevzťahuje. Nová tehelná dlažba na chóruse z ostropálených tehál, s prebrúsenou a napustenou (včelím voskom, resp. inou vhodnou hmotou) lícnou plochou.
V súvislosti s plánovaným archeologickým prieskumom bezprostredného okolia objektu budú prevedené i dielčie úpravy okolia. Jedná sa predovšetkým odstránenie sute, ktorá pri objekte zostala po asanácii bývalej horárne. Práce spojené s odvozom je však povinný hradiť užívateľ správca predmetných parciel, t.j. Štátne lesy, š.p. Topoľčianky.
Dňa 1.9.1974 tunajší farský úrad dostal pozvánku nasledovného znenia: Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava hrad, dovoľuje si Vás pozvať týmto na záverečnú komisiu archeologického výskumu kaplnky sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici, ktorý realizuje Archeologický ústav SAV Nitra. Komisia bude dňa 27.9.1974 (piatok) o 10.00 hod. zraz účastníkov na mieste výskumu. Podpísaný: Ing. Arch. Ján Lichmer CSc.
Zo záverečného stretnutia komisie k archeologickému SÚPSOP-u v Nitrianskej Blatnici za prítomnsoti: Doc. Dr. Peter Ratkoš, pracovník HU SAV Bratislava, Dr. Alojz Habovštiak, riaditeľ SU SNM Bratislava, Dr. Alexander Ruttkay, Dr. Igor Hrubec, Dr. Dušková pracovníci AU SAV Nitra, Františk Jurík, Nitrianska Blatnica, Ing. Arch. R. Rejthar, prom. historik Blanka Puškárová CSc a Dr. Vendelín Jankovič všetci pracovníci SÚPSOP-u Bratislava. Toto stretnutie bolo realizované Archeologickým ústavom SAV Nitra hrad pod vedením Dr. Alexandra Ruttkaya a konalo sa dňa 27.9.1974 od 10.00 hod.
Po privítaní pracovníka SUPSOP-u Vendelínom Jankovičom si účastníci komisie prezreli výskumné práce v teréne, kde im podal potrebné a obsiahle informácie vedúci výskumu Dr. Alexander Ruttkay. V Nitrianskej Blatnici sa podarilo okolo kaplnky sv. Juraja (chotárny názov Jurko) ležiacej 4 km od obce na úpätí hory zvanej Marhát, objaviť zaniknutú rannostredovekú osadu so sakrálnym objektom. 8 sond prevedených v tesnej blízkosti sakrálneho objektu prezradilo veľa i o situácii v okolí stavby i stavbe samej.
Okolo stavby sa nachádza cintorín v rozlohe 18 x 25 m. odkrytých 44 hrobov podľa situácie terénu sa nachádzalo 1 - 5 etážach. Nálezový materiál (2 mince kráľa Kolomana zo strednej vrstvy päťetážového horizontu, tordované prstene, esovité náušnice, 8 kamenných platní na pôvodnom i sekundárnom mieste, keramika (vzaté archeologicky ukazuje na druhú polovicu XI. storočia azda aj na X. Najmladšie nálezy sú zo XIV. storočia, takže možno predpokladať, že sa na cintoríne pochovávalo od X. do XIV. storočia. Sakrálna stavba je dvojpriestorová rotunda na dosť plytkých kamenných základoch, miestami dosadá priamo na rastlý terén s dvomi neskoršími prístavbami (veže zo XVI. storočia a takzvanej pustovne, azda z XVIII. storočia).
Rotunda sa dispozične podobá rotunde na Ducovom (z ktorej zostali iba základy) a je vzdialená od rotundy sv. Juraja pod Marhátom asi 5 km. Podľa nálezovej situácie v okolí veže (vrstva sutiny v profile terénu) možno sa domnievať, že stavba bola na čas pustá. Keďže však tradícia sakrálneho miesta trvala, došlo k obnove architektúry a k jej premene na stredisko pútnického miesta, ktoré až do XIX. Storočia (prvá polovica) opatrovali pustovníci (posledný z nich Viktor Zymanyi zomrel v roku 1802 a je pochovaný v Lipovníku). Zisťovací sondážny výskum strediska Bratislava v roku 1973 (Ing. Arch. R. Rejthar).
Už v zmysle nálezov z výskumnej sezóny v roku 1974 na objekte vychádza, že sa podarilo objaviť nesmierne dôležitú a významnú architektúru, ktorá sa priamo môže rovnať predrománskému kostolu v Kostolanoch pod Tríbečom. Je potešiteľné, že ide o stojacu kompletnú architektúru, na ktorej azda iba časť klenby je novšia. Je preto povinnosťou štátnej pamiatkovej správy, aby sa dokončil archeologický výskum, aby sa rozšíril výskumný program historický a architektonický. Na výskum sa podujal Doc. Dr. P. Ratkoš.
Rozšíriť výskum na širšie okolie rotundy horáreň a pustovňa, prípadne i vzhľadom k tomu, že sakrálny objekt mohol mať v rannom stredoveku funkciu farského kostola a že je faktický pravdepodobný nález zaniknutej osady respektívne osád. K umožneniu tohto výskumu sa žiada odstrániť v priestore bývalej horárne novú sutinu po nivelitu pôvodného terénu, ktorú určí vedúci archeologického výskumu Dr. Alexander Ruttkay. Vyhodnotiť na SÚPSOP - stredisko Bratislava zámer pamiatkovej úpravy do konca 2. Previesť cez SÚPSOP Bratislava - centrum súvislý plošný odkryv vnútorných omietok rotundy a na základe tohto odkryvu a ich výskumov vypracovať v roku 1975 návrh reštaurovania interiéru rotundy.
Rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici
kostolík sv. Juraja (Nitrianska Blatnica)
tags: #rimskokatolicka #farnost #moravany