Rímskokatolícka farnosť Sečovce má bohatú a dlhú históriu, ktorá sa prelína s dejinami regiónu Zemplín. V tomto článku sa pozrieme na jej vývoj, významné udalosti a architektonické pamiatky, ktoré s ňou súvisia.
História farnosti Zemplínska Teplica
Prvá písomná zmienka o obci, kde farnosť pôsobí, pochádza z roku 1305 pod názvom Kyrystur. Neskôr sa názov menil na Keresztúr, Szecskeresztúr, Križovany, Zemplínsky Svätý Kríž. Od roku 1955 nesie obec dnešný názov Zemplínska Teplica, ktorý je odvodený od prameňa teplej vody.
Mnohí obyvatelia Zemplínskej Teplice odchádzali za prácou do Ameriky a najmä do bývalej Juhoslávie. Tam si založili obec Ruský Kerestúr. Táto migrácia svedčí o silných sociálnych a ekonomických väzbách, ktoré formovali komunitu.
Farský Chrám svätého Kríža bol postavený v priebehu 11. - 12. storočia, aby slúžil veriacim okolitých obcí. Zmienka o farnosti je z roku 1700, kedy boli postavené: drevený chrám, farská budova a škola. Terajší murovaný chrám bol postavený v roku 1790 a je zasvätený Narodeniu Presvätej Bohorodičky. Patrocínium farnosti je Narodenie Presvätej Bohorodičky.
Duchovný správca: PaedDr. Mgr. Juraj Tomáš. Bohoslovcom vo farnosti bol Tomáš Miňo (2008 - ). Farská obec: Zemplínska Teplica (447) a filiálna obec: Veľké Ozorovce (101).
Chrám prešiel mnohými rekonštrukciami. Najvýznamnejšou rekonštrukciou bolo posilnenie základov v roku 1996 a vybudovanie nového ikonostasu v zrekonštruovanej svätyni.
Kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky v Zemplínskej Teplici
Rímskokatolícky kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa v Sečovciach
V obci sa nachádza aj rímskokatolícky kostol zasvätený narodeniu sv. Jána Krstiteľa. História Kostola nanebovzatia Panny Márie siaha až do začiatku 14. storočia. Chrám, ktorý stál na tomto mieste, bol zo 14. storočia a bol zasvätený Márii Magdaléne. Neskôr bola z južnej strany pristavená kaplnka zasvätená sv. Kataríne.
Do 16. storočia pôsobila v Sečovciach len rímskokatolícka cirkev. Po prieniku myšlienok reformácie v Sečovciach pribudli aj prívrženci evanjelickej cirkvi a v rokoch 1623 až 1718 sa dostáva sečovský kostol do rúk protestantov.
Po návrate kostol prešiel veľkou prestavbou v roku 1730. Získal barokové prvky, strecha dostala nový krov aj krytinu. Bola opravená zvonica, v ktorej boli nainštalované tri zvony, vežové hodiny aj organ. Kostol však 11. marca 1770 zasiahol veľký požiar. Hneď po živelnej pohrome začala ďalšia obnova kostola, pri ktorej bol do chrámu inštalovaný nový hlavný oltár zasvätený Panne Márii a dva bočné oltáre, ktoré boli zasvätené sv. Kataríne a Božiemu telu. Interiér obohatila nová kazateľnica a nástenné maľby.
V roku 1830 bol kostol poškodený zemetrasením a následne boli vykonané nutné opravy. Hlavná loď bola predĺžená a spojená s vežou, ktorá bola dovtedy samostatná. V roku 1905 veža dostala novú strechu v tvare lomeného ihlanu s vyčnievajúcimi vikierovými okienkami.
Kostol bol však zničený v druhej svetovej vojne v roku 1944. Zrútená veža poškodila východnú časť hlavnej lode kostola spolu s hlavným oltárom. Súčasnú podobu získal po prestavbe v roku 1952. Po vojne bol kostol opravený.
Západná časť chrámu je gotická a pochádza z roku 1494. Dostavbami bočných lodí a predĺžením hlavnej lode vznikol pomerne veľký chrám, ktorý bol v roku 1944 vážne poškodený.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Sečovciach
Interiér a pamiatky
V kostole sa nachádzajú tri vzácne oltáre z konca 19. storočia. Pôvodné oltáre boli zničené v roku 1944. Krásna je pôvodná kazateľnica, ktorá je datovaná do roku 1770. Organ je z roku 1887. Najstaršou pamiatkou je zvon vo veži, ktorý je z roku 1667. Nástenné maľby a súbor vitrážových okien pochádzajú z druhej polovice 20. storočia.
Kostol má bohatú históriu. Na východnej strane kostola stála samostatne stojaca veža, ktorá mala v tomto období aj obranný charakter, pretože poskytovala výhľad na všetky svetové strany.
tags: #rimskokatolicka #farnost #secovce