História Rímskokatolíckej farnosti Veľké Zálužie

História každej farnosti je neoddeliteľne spojená s jej kronikami a historickými záznamami. Tieto dokumenty sú cenným zdrojom informácií o živote a vývoji miestnej komunity, jej duchovnom a kultúrnom dedičstve. V nasledujúcom texte sa zameriame na niektoré zaujímavosti z histórie farnosti, s odkazom na archívne materiály a spomienky.

Kroniky obce Chynorany: Prvá kronika, tzv. „Protokol obce Chynorany“ pochádza z roku 1841. Je to objemná kniha 43 cm dlhá a 28 cm široká a 12 cm hrubá! Je viazaná celá v koži, opatrená na zväzovanie dvoma pármi šnúrok, označená je „N°XV“ podľa „Indexu“, ktorý bol urobený v roku 1866 za prítomnosti vtedajšieho richtára Jozefa Magdolena a prísažných.

Podľa zápiskov prof. Jána Beňadika, publicistu a kultúrneho pracovníka, bola táto richtárska truhlica nájdená v roku 1943 na povale obecného domu, ktorý neskôr slúžil ako budova Miestneho národného výboru. Bola tam už roky zapadnutá sadzami, prachom, vystavená nebezpečenstvu ohňa a škodlivým vplyvom počasia.

Ďalšie kroniky: Vznik druhej kroniky inicioval notár Valentín Beniak, ktorý v obci pôsobil 17 rokov. V roku 1944 predstavenstvo obce rozhodlo založiť tretiu kroniku, s nádejou, že sa do nej budú zaznamenávať všetky významné udalosti obce. Za kronikára bol určený Ignác Šmotlák, rodák a učiteľ.

V sprievodnom liste zo dňa 7. januára 1945, prof. Beňadik uvádza: „Ide o rôzne spisy a listiny, z ktorých 62 je zabalených v obaloch a štyri v drevenej skrinke, v ktorej chynorianski richtári uschovávali dôležité obecné dokumenty. Tieto uložte k ostatnému historickému materiálu, ktorý je v archíve na Notariáte. Najmä o mnou napísanú obecnú kroniku sa dobre postarajte, lebo je v nej toľko cenného materiálu, že hádam už nikto nikdy by to nezohnal. Veci, ktoré som mal ešte u seba posielam Vám preto, lebo ktovie, čo mňa v najbližších dňoch čaká a nerád by som bol, aby to tu vzalo skazu. Ako vidieť, urobil som, čo som mohol a predsa sa aj táto tretia kronika stratila i historický materiál k nej. Šťastie je, že odpis - kópiu tejto kroniky mám a mám aj všetky svoje poznámky, fotografie, poťažne filmy z obrázkov, ktoré boli v nej. Mám aj odpisy skoro všetkých kráľovských listín, listín ostrihomských arcibiskupov, ktoré som našiel vo zvláštnej drevenej schránke.

Profesor Ján Beňadik sa venoval literárnej a osvetovej práci. Zdramatizoval Ferienčikovu povesť „Jedľovský učiteľ“ a prispieval článkami o divadelníctve, zborovej recitácii a slovenskom jazyku do časopisov Svojeť, Slovenský učiteľ a iné.

Erb obce Chynorany

Kňazi pochádzajúci z Rajca a okolia:

V nasledujúcej tabuľke sú uvedení kňazi, ktorí pochádzali z Rajca a okolia. Títo kňazi zohrali významnú úlohu v duchovnom živote nielen svojich rodných obcí, ale aj širšieho regiónu. Ich pôsobenie bolo často spojené s budovaním a zveľaďovaním cirkevných inštitúcií, ako aj s kultúrnym a vzdelávacím rozvojom miestnych komunít.

MenoDátum narodeniaMiesto narodeniaDátum úmrtiaMiesto úmrtia
Huljak Peter od sv. Joz.22. januára 1778Rajec1. marca 1776Nováky, okr.
Val. Púchovský9. novembra 1789Rajec8. augusta 1843Nový Tekov, okr.
Štef.22. júla 1791Rajec12.
17.Rajec6.
15. mája 1872Rajec10.
1. marca 1807Rajec26.
4.Rajec
23. januára 1922Malá Čierna19.
13. augusta 1788Šuja?
Rajec18.
Rajec1. augusta 1801Báhoň, okr.
6. októbra 1804Rajec11.
8. augusta 1815Rajec
17. júna 1779Rajec5. júla 1829Turzovka, okr.
1752Rajec1.
1780Rajec21. októbra 1780Hokovce, okr.
Rajec4. februára 1763Hontianske Trsťany, okr.
30. mája 1802Rajec6.
23. februára 1894Rajec11. februára 1976Skačany, okr.
Rajec30. marca 1755Kaplná, okr.
24. novembra 1784Rajec20.
22. februára 1790Rajec27. apríla 1848Nadlice, okr.
18. januára 1905Rajec
1727Rajec
28. marca 1908Rajec
21. decembra 1890Rajec
Rajec
Rajec
Rajec

Tento článok bol pripravený s použitím materiálov z Chynorianskych novín č. 53 a príspevkov od: Eva Kecerová, Miro Kováčik, Marián Gajdoš, Ján Šuppa, Jozef Kákoš, Ľudovit Košík, Ing.

tags: #rimskokatolicka #farnost #velke #zaluzie