Rímskokatolícka farnosť Žemberovce, doložená už v roku 1332/1337, má bohatú a dlhú históriu. Farnosť Žemberovce sa spomína už v štatúte Ostrihomskej kapituly z roku 1397. Kedy a kým bola založená, však nevedno presne. Potom farnosť zanikla. Opäť bola zriadená v roku 1716, teda pred takmer 300 rokmi.
Kostol v Žemberovciach
Najstaršia História Obce
Prvá písomná zmienka o Žemberovciach, Horných Žemberovciach, v tvare Sember, pochádza z roku 1256. Žemberovce boli rodovým majetkom rodu Zsemberyovcov a ďalších zemianskych rodov z okolitých dedín, napr. z Demandíc, Krškán, Drženíc a i.
Staršie osídlenie lokality dokladajú nálezy neolitného sídliska a nálezy z doby rímskej. Najstaršie stopy po osídlení človekom sú doložené od neolitu (mladšia doba kamenná) cez mladšiu dobu bronzovú (nálezy lužickej kultúry) a dobu rímsku. Archeologický ústav SAV v roku 1956 vykonal povrchové obhliadky na polohe Hradisko (kóta 284), kde sa našli početné črepy pravdepodobne z 10.-12. storočia.
Vývoj Názvu Obce
Obec Dolné Žemberovce vznikla v chotári obce Horné Žemberovce a prvýkrát sa spomína v roku 1389 ako Alsousember (Dolné Žemberovce). Od 15. storočia sa v písomných prameňoch uvádzajú rôzne tvary názvov obcí, napr. 1483 Felsewsember (Horné Žemberovce), Kewzepsember (Stredné Žemberovce), 1773 Alsó Sember, Felsó Sember, 1920-1946 Dolné a Horné Žemberovce.
Kostol v Žemberovciach
Terajší kostol postavili v roku 1754 za miestneho farára Jána Lehotského. Rímskokatolícky kostol pochádza z r. 1754. Kostol, stojaci na upravenom, splanírovanom temeni vŕšku bol v roku 1916 generálne zrenovovaný. Je to baroková stavba. Dnešný kostol je jednoloďový, v polo-oblúkovito ukončenom sanktuáriu má typicky barokový hlavný oltár, stĺpovej architektúry z roku 1754, uprostred s obrazom Panny Márie. Na jednej strane oltára sa týčia sochy sv. Jána Krstiteľa a sv. Anny, na druhej sv. Jána a sv. Jozefa. Nad obrazom Panny Márie je uprostred lúčov symbol Ducha sv. holubica, a po boku sú plastiky anjelov.
Kostol evanjelickej a.v. cirkvi pochádza z r. 1886.
Žemberovce Podľa Historických Záznamov
Podľa tureckého daňového súpisu ostrihomského sandžaku z roku 1570 dedina Horné Žemberovce (uvádza sa jako Nagy Zsember) mala 22 domácností a dedina Dolné Žemberovce (Kis Zsember) mala 6 domácností. Podľa daňového súpisu novohradského ejáletu z roku 1664 Horné Žemberovce (Gorné Zenberofce) mali 69 poplatníkov, 49 domácností a platili daň 16 846 akče, Dolné Žemberovce (Dolné Zsemberofce) mali 41 poplatníkov, 32 domácností a daň 13 219 akče.
V 18. storočí vlastníkmi majetkov boli Borossovci, Szulyovskovci, v 19. storočí Benyovszkovci. V r. 1715 mali Horné Žemberovce štyri kúrie a 32 domácností, v r. 1828 mali 100 domov a 614 obyvateľov. Dolné Žemberovce mali v r. 1715 15 domácností, v r. 1828 41 domov a 249 obyvateľov.
Zmeny Po Prvej Svetovej Vojne
Po prvej svetovej vojne sa zmenili majetkové pomery v obci. Prvá pozemková reforma a príchod nových obyvateľov z Liptova, Oravy, Zvolena, Trenčianskej a Nitrianskej župy zmenili a ovplyvnili charakter obcí nielen po stránke stavebnej, keď vyrástla nová ulica - Kolónia v Dolných Žemberovciach, ale i po stránke náboženskej, národnej a spoločenskej. Noví obyvatelia Horných i Dolných Žemberoviec boli postupne prijímaní do zväzkov obcí, získali domovské právo a zapájali sa do ich verejného, spoločenského, hospodárskeho i kultúrneho života.
Tradičným zamestnaním obyvateľov bolo poľnohospodárstvo, vinohradníctvo, tkáčstvo, košikárstvo, zhotovovanie výrobkov z dreva.
Žemberovce Počas Druhej Svetovej Vojny
Počas 2. svetovej vojny sa občania aktívne zapojili do SNP materiálnou pomocou i účasťou v partizánskych oddieloch. V povstaní padli major Daniel Gonda, vojak Viktor Naď, partizán Mikuláš Krnáč. Žemberovce boli oslobodené 21.12.1944. JRD bolo založené v r. 1951.
Súčasná obec Žemberovce vznikla v roku 1946 zlúčením pôvodne samostatných obcí Dolné Žemberovce a Horné Žemberovce.
Biskupstvo Banská Bystrica
Územie terajšieho banskobystrického biskupstva bolo pôvodne súčasťou rozsiahleho ostrihomského arcibiskupstva. Vzhľadom na veľkosť tohoto arcibiskupstvo bolo viac pokusov o vyčlenenie menších biskupstiev. Úspešne boli zavŕšené v roku 1776 zásluhou cisárovnej Márie Terézie banskobystrické biskupstvo. Jeho utvorenie schválil spolu so spišským a rožňavským biskupstvom pápež Pius VI. 13. marca 1776 bulou Regalium principum.
Cisárovná Mária Terézia novovzniknutému biskupstvu dala do vena niekdajšie arcibiskupské panstvo s kaštieľom vo Svätom Kríži nad Hronom (terajší Žiar nad Hronom) a bývalý jezuitský kostol v Banskej Bystrici určila za jeho katedrálu. Patrón katedrálneho kostola sv. František Xaverský sa stal patrónom biskupstva.
Od 27. júla 2011 do 15. decembra 2012 bola diecéza v stave sede vacante z dôvodu smrti diecézneho biskupa Mons. Rudolfa Baláža. 28. júla 2011 Kolégium konzultorov zvolilo podľa noriem Kódexu kánonického práva za dočasného administrátora diecézy, generálneho vikára diecézy Mons.
Do dnešných dní sa na banskobystrickej biskupskej katedre vystriedalo 15 biskupov. Diecéznym biskupom je Marián Chovanec. Za biskupa Banskobystrickej diecézy ho vymenoval 20. novembra 2012 pápež Benedikt XVI.
Diecéza bola od svojho vzniku začlenená ako sufragánna diecéza pod Ostrihomskú arcidiecézu. Po rozpade Uhorska a vzniku I. ČSR v roku 1918 vzhľadom na napäté vzťahy medzi Svätou stolicou a vládou trvalo skoro dvadsať rokov, kým sa oficiálne upravilo sufragánne začlenenie diecézy. 2. septembra 1937 Svätá stolica vydala bulu Ad ecclesiastici regimis o vonkajšom ohraničení diecéz a vyňala všetky diecézy Slovenska spod príslušnosti pod Ostrihom a Jáger (maď.
V roku 1977 bola diecéza začlenená pod novovytvorenú Trnavskú arcidiecézu (od roku 1995 Bratislavsko-trnavská arcidiecéza). Od 14.
Farnosť Žemberovce a Biskupstvo Banská Bystrica sú neoddeliteľnou súčasťou histórie a kultúry Slovenska.
Gemerská gotická cesta - Ev. kostol v Koceľovciach
tags: #rimskokatolicka #farnost #zemberovce