Prvá písomná zmienka o meste Humenné sa vyskytuje na listine z roku 1317, avšak osada na tomto mieste bola už oveľa skôr. Niektorí archeológovia totiž pripúšťajú možnosť jej existencie už v dobe bronzovej a na začiatku doby železnej. Oblasť bola osídlená aj v období Rímskej ríše, Humenné sa totiž nachádza na starej obchodnej ceste z juhu na sever. Historik Richard Marsina kladie existenciu Humenného do polovice 13. storočia. Túto domnienku potvrdzuje aj existencia hradných panstiev Jasenov a Brekov.
Tieto panstvá patrili Petrovi Peteňovi, ktorý postavil do opozície voči novému Uhorskému kráľovi Karolovi Róbertovi z Anjou. Roku 1317 došlo k ozbrojenému stretnutiu dvoch nepriateľov pri obci Bačkov, z ktorého vyšiel víťazne Karol Róbert. Peteňove rozsiahle majetky kráľ daroval Drughetovcom.
Drughetovci po príchode do Humenného osadili na svojom panstve cirkevný rád františkánov, ktorí za prispenia svojho zemepána vybudovali gotický kostol, ktorý zasvätili Panne Márii a zo severnej strany pristavali poschodový trojkrídlový kláštor, ktorý spolu s kostolom uzatváral rajský dvor. Z roku 1456 máme priame dôkazy o existencii kláštornej školy. Roku 1531 františkánsky kláštor v Humennom načas zanikol. Hlavnou príčinou bol zdá sa veľký požiar, ktorého dôsledkom bol kostol a kláštor zničený.
Roku 1539 bol postavený farský kostol Všetkých svätých. V dôsledku šírenia reformácie bol však už na konci 16. storočia v rukách protestantov. Roku 1604 sa Valentín Drugeth, ktorý bol protestantom pridal k povstaniu Štefana Bočkaia. Po jeho smrti (zomrel 1609 v Užhorode), prevzal Humenské panstvo Juraj III Drugeth, ktorý bol katolíkom a snažil sa aj o zjednotenie pravoslávnych s Rímom podľa vzoru Brest-Litovskej únie. Zaujímal sa o účinkovanie jezuitov a neskôr sám požiadal o misionárov, ktorí by vykonávali misijnú činnosť v Humennom. Juraj Drugeth ich najprv umiestnil v humenskom kaštieli(vybudovaný 1610 na mieste kamenného hradu) a daroval im bývalý františkánsky kláštor i s kostolom, ktoré zreštaurovali a príjem z niekoľkých osád. Ich zásluhou sa mnoho obyvateľov Humenného a okolia vrátilo ku katolíckej viere.
Roku 1615 Juraj III založil jezuitské gymnázium, ktoré sa už od roku 1617 spomína ako jezuitské kolégium. Vyučovalo sa na ňom až do roku 1643, keď bolo prnesené do Užhorodu. Roku 1684 vymrel rod Drugethovcov po meči. Novými majiteľmi boli Csákyovci a Van Dernáthovci, v 19. stor. Andrássyovci.
Okrem rímskokatolíkov a gréckokatolíkov početnú komunitu tvorili aj židia. V roku 1778 ich žilo v Zemplínskej stolici 3390 (Humenné malo v tom čase 1914 obyvateľov). Keď v tomto roku vyhorel rímskokatolícky farský kostol, farským chrámom sa stal jezuitský chrám a fara sa presunula do kláštora, keďže jezuitský rád bol v tom čase zrušený. Kostol všetkých svätých sa už neobnovil a kamene požili židia na stavbu svojej synagógy (1795). Roku 1856 židovská náboženská obec založila trojtriednu verejnú ľudovú školu. V Humennom existovali teda už dve školy. V roku 1889 bola dokonca otvorená aj obchodná škola. Bola to prvá obchodná akadémia v Rakúsko-Uhorsku.
Roku 1890 bol postavený kalvínsky kostol a o rok neskôr neoklasicistický kostol na kalvárii. V roku 1921 (1930) bola konfesionálna štruktúra obyvateľstva takáto: Rímskokatolíci 45,3% (48,8%), gréckokatolíci 11,9% (12,7%), evanjelici a.v. 1,3% (1,2%), židia 39,5% (32,2%). Situácia sa zásadne zmenila počas druhej svetovej vojny. Do októbra 1942 bolo z Humenského okresu odsunutých 2600 židov. Dnes je pamätná tabuľa obetiam holokaustu na budove mestského úradu.
Farský chrám (bývalý františkánsky a jezuitský) prešiel opravou a maľbou a bol vysvätený 10.11.1940. Mesto sa zasa začalo po cirkevnej stránke rozvíjať až po roku 1989. Boli postavené dva nové rímskokatolícke, dva gréckokatolícke chrámy a jeden pravoslávny, zriadená bola cirkevná základná škola sv. Cyrila a Metoda, osemročné Gymnázium sv. Košických mučeníkov a gymnázium sv.
Druhé najväčšie mesto Zemplína zažívalo zlaté časy začiatkom 19. storočia, keď sa dostalo do rúk Andrássyovcov. V roku 1828 žilo v Humennom 2 666 obyvateľov, o sto rokov neskôr ich počet stúpol zhruba dvojnásobne. V súčasnosti v tomto okresnom meste žije vyše 33-tisíc ľudí. Najznámejšia dominanta mesta je renesančný kaštieľ, ktorý stojí na mieste, kde bol kedysi stredoveký vodný hrad. Spomienka na to, ako kedysi bývali Humenčania, je expozícia ľudovej architektúry a bývania, ktorá sa nachádza neďaleko kaštieľa.
Štátna kultúrna pamiatka, Kaštieľ v Humennom patrí medzi najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky nielen v meste, ale i v okrese. Z vonkajšej strany ho zabezpečovali mohutné štvorhranné nárožné veže. Kaštieľ bol viackrát prestavaný. Na južnej strane bol pribudovaný veľký rizalit so zvlnenou barokovou krivkou.
V tomto roku stál už v Humennom murovaný farský kostol, ktorý bol zasvätený sv. Petrovi (roku 1778 vyhorel). Môžeme povedať, že mariánska úcta bola v Humennom už od nepamäti. Františkáni, ktorí boli nútení odísť pred blížiacou sa reformáciou, zachránili ešte pred odchodom oltárny obraz Panny Márie. Keď sa františkáni v roku 1656 opäť vrátili do svojho kláštora, kostol síce nezasvätili Panne Márii, ale vybudovali za pomoci zemepánov v ohrade kostola kaplnku, ktorú zasvätili Panne Márii Loretánskej (Kráľovnej anjelov). Stala sa známym pútnickým miestom. Spomínaný obraz Panny Márie v Starej Vsi sa už nedostal naspäť do Humenného. Symbolizovali choré časti ich tela, ako napr. Martin Szentivany, SJ v roku 1696 vyhotovil zoznam významných pútnických miest v Uhorsku. Medzi mnohými miestami uvádza aj Humenné. Všetky práva vyhradené.
Expozícia bola slávnostne otvorená dňa 19. novembra 2009 za účasti predsedu Prešovského samosprávneho kraja Petra Chudíka, dekana rímskokatolíckeho farského úradu Mateja Babčáka a ďalších hostí v priestoroch renesančného kaštieľa v Humennom. Súčasťou otvorenia bol kultúrny program, slávnostné príhovory a samotná prehliadka expozície.
Kaplnka bola neodmysliteľnou súčasťou stavieb šľachtických sídiel od ranného stredoveku po 20. storočie. O existencii kaplnky v kaštieli sa dozvedáme až zo súpisu z roku 1654. Je v ňom opísaný jej inventár: oltár s obrazom Blahoslavenej Panny Márie s nápisom Patrona Hungariae, dva obrusy, dva drevené svietniky, dve konvičky a osem maľovaných stoličiek. Práve Panne Márii, patrónke Uhorska bola kaplnka v kaštieli zasvätená. Takého patrocínium nemal žiadny iný kostol na území Humenného. Ďalšia zmienka o kaplnke je z roku 1797. Prístup do kaplnky bol predmetom súdneho sporu medzi sestrami, grófkami Csákyovou a Van der Nátovou. Prvá z nich dala zamurovať vstup do chodby severného krídla a znemožnila tak sestre prístup do kaplnky.
Začiatkom 19. storočia je kaplnka v kaštieli označovaná ako kaplnka sv. Kríža používaná panstvom, okrem iného aj ako pohrebná kaplnka Csákyovcov a Vandernátovcov Dnešnú podobu i nové situovanie dostala kaplnka počas prestavby kaštieľa v roku 1874, ktorú iniciovali poslední majitelia Andrássyovci. Valená klenba miestnosti na prízemí severovýchodnej bašty bola vyzdobená štukovanými rebrami vytvárajúcimi nepravidelnú sieť a dosadajúcimi na polygonálne konzoly. Expozícia predstavuje umelecké diela prevažne z 18. a 19. storočia. Kaplnke dominuje obraz Posledná večera - olej na dreve, ktorý je z roku 1770 od neznámeho autora a pravdepodobne plnil funkciu oltárneho obrazu. Plastiky sv. Floriána, sv. Rocha a sv. Jána Nepomuckého pochádzajú z Jankoviec, plastika Jána Evangelistu je z oltára kostola v Lukačovciach. Medzi cenné zbierky Vihorlatského múzea patrí malá drevená plastika Kristus - Resurrexit (Zmŕtvychvstanie) z Lukačoviec.
Rímskokatolícky farský úrad v Humennom nám poskytol oltárne pokrývky, časti liturgického odevu - ornáty, ako aj „stolový“ kríž. Kríž - symbol Kristovej obete a víťazstva zároveň sa stal symbolom viery a najčastejšie používaným znamením kresťanstva vôbec. I v týchto priestoroch sa niekoľkokrát opakuje.
Okrem zbierok múzea v Humennom sú v expozícii prezentované zbierky Zemplínskeho múzea v Michalovciach. V kaplnke je to sv. Ján Krstiteľ, olej na plátne neznámeho maďarského maliara 19. storočia, v susednej miestnosti dielo I. Gubalského Svätý Michal z roku 1875 a Smrť sv. Jána Nepomuckého autora zvaného Ullspracher z roku 1795. Zaujímavým je návrh na fresku známeho zakarpatského maliara Jozefa Bokšaya. Pri liturgii používa kňaz a koncelebranti aj mnohé drobné predmety.
Farské Oznamy a Aktuality
Svätý Otec František vyhlásil Jubilejný alebo Svätý rok, ktorý sa slávi každých 25 rokov. Svätý rok 2025 bude zahájený otvorením Svätej brány baziliky svätého Petra vo Vatikáne 24. decembra 2024 a ukončený uzavretím tejto brány 6. januára 2026 pri slávnosti Zjavenia Pána. V nedeľu 29. decembra potom pápež otvorí Svätú bránu Lateránskej baziliky v Ríme. V ten istý deň bude vo všetkých katedrálach a konkatedrálach po celom svete slúžiť svätú omšu miestny biskup pri príležitosti otvorenia Jubilea - teda aj v Košiciach.
Na slávnosť Bohorodičky Panny Márie 1. januára 2025, otvorí pápež František Svätú bránu Baziliky Santa Maria Maggiore a Svätú bránu Baziliky sv. Pavla za hradbami v nedeľu 5. januára pri vigílii Zjavenia Pána. Významným obsahom svätých rokov je výzva k odpusteniu vo všetkých vzťahoch a na všetkých úrovniach, čo súvisí aj s možnosťou získania tzv.
Manželia, ktorí v roku 2025 oslavujete svoje výročie sobáša: 50.,55.,60. a viac a chcete si ho pripomenúť aj v Košickej katedrále s otcom arcibiskupom B. Boberom pri sv. omši, ktorá bude 12. októbra 2025 o 15:00 hod., príďte sa nahlásiť do sakristie do 15.9. - Sedembolestná P.
Prvá sv. omša detí, ktorí sa prihlásili na sv. Od dnešného dňa opäť sú prístupné v rámci sv. omší aj chodby kláštora. Od utorka (16.9.) začínajú vo farskom kostole už sv. omše aj o 12:00 hod. Na budúci týždeň v stredu, piatok a v sobotu sú jesenné kántrové dni. Záväzný je iba jeden deň. Dňa 4.10.2025 Vás pozývame na Diecéznu Fatimskú sobotu do Obišoviec, kde má náš dekanát službu. V rámci Jubilejného roka je to príležitosť získať plnomocné odpustky v jubilejnom chráme v Obišovciach. Záujemcovia, príďte sa zapísať do sakristie do budúcej nedele (21.9.), aby sme vedeli objednať prepravu. Začiatok Fatimskej soboty v Obišovciach bude o 15:30 hod., preto odchod autobusu by bol okolo 12:30 hod. Po ukončení sv.
Ako sme vás pred časom informovali, tohto roku budú opäť po 10 rokoch v termíne od 11.-19.10.2025 celomestské misie v Humennom. Misijné tímy otcov redemptoristov nás vyzvali, aby sme začali bezprostrednú prípravu na túto duchovnú udalosť v našom meste aj modlitbou, ktorá by nás pripravovala na tieto dni milosti. Preto od 1. augusta sa budeme v našich farnostiach v meste, po každej sv.
V pondelok (15.09.) je slávnosť Sedembolestnej P. Márie. Sv. omše budú ako v nedeľu, nakoľko je „deň pracovného pokoja“. V tento deň bude zbierka na Rádio Lumen.
V mesiacoch júl a august, sväté omše o 12:00 hod. nie sú. Ak je prikázaný sviatok v deň pracovného pokoja, sväté omše sú ako v nedeľu. Vyloženie Sviatosti Oltárnej je vo farskom kostole po rannej sv.
Prosíme rodičov, ktorí v školskom roku 2025/2026 chcú prihlásiť dieťa na 1. sv. prijímanie, v našej farnosti, aby si vyzdvihli prihlášku v sakristii kostola alebo na našej webstránke (nižšie) a vyplnenú ju odovzdali do 21. septembra v sakristii kostola. Sv. omše pre deti budú v piatky.
Tí, ktorí majú záujem v nasledujúcom školskom roku prihlásiť sa v našej farnosti na prípravu pred prijatím sviatosti birmovania (počnúc 1. ročníkom SŠ, aj dospelí), nech si vyzdvihnú prihlášku v sakristii alebo nech si ju stiahnu z farskej webstránky (nižšie) a vyplnenú donesú sakristie najneskôr do 21. Aktuálny rozpis sv.
Tým z vás, ktorí nám chcete pomôcť so „zvončekom“, ponúkame naše číslo účtu. Myšlienka Každý človek, ktorý v sebe zabil lásku, je schopný páchať zlo.Čas vôbec nie je istý spojenec - nikdy nevieme, pre koho pracuje. Rozumný človek nemiluje preto, že je to preň výhodné, ale preto, že v láske samej nachádza šťastie. Láska k Bohu a k blížnemu je predovšetkým darom milosti a iba potom prikázaním. (S dôrazom na cirkevné pomery)
Kaštieľ v Humennom
Ostatné mestá Zemplína
Michalovce: Prečo má toto mesto v názve meno Michal? Jednoznačné vysvetlenie tejto záhady údajne neexistuje. Niektorí historici sa prikláňajú k názoru, že je to kvôli duchovnému patrónovi kostola, iní predpokladajú, že mesto dostalo názov po šľachtickom vlastníkovi. V historickom centre dodnes možno nájsť stopy slávnej minulosti, napríklad zvyšky rotundy, najstaršej stavby v regióne Zemplín smerom k ukrajinským hraniciam. Milovníci pamiatok by si pri návšteve mesta mali pozrieť aj poštový palác, kaštieľ, stredoveký rímskokatolícky kostol, či storočnú budovu osvetového strediska.
Medzilaborce: Súčasných približne 12-tisíc obyvateľov Medzilaboriec si už ani len nevie predstaviť, ako asi ich mesto vyzeralo pred 200 rokmi, keď v ňom bola len stovka domov a niečo cez 700 obyvateľov. Ľuďom sa tu ani v dávnych časoch nežilo ľahko. Relatívne priaznivý rozvoj začiatkom 20. storočia prerušili vojnové udalosti a po prechode frontu v roku 1915 zostalo zničené mesto. Hoci počas prvej Československej republiky nastalo obdobie rozvoja, zakrátko prišla druhá svetová vojna a s ňou ďalšie ničenie pamiatok.
Trebišov: Históriu Trebišova nepozná veľa ľudí a pritom sa toto mestečko môže pýšiť tým, že ho kedysi navštívili rakúsko-uhorská cisárovná Alžbeta - známa Sissi a jej manžel, cisár František Jozef I. Za svoj niekdajší bývalý kultúrny a spoločenský rozmach vďačí predovšetkým rodine Andrássyovcov, ktorá tam žila a zanechala za sebou výraznú stopu. Okrem kaštieľa s mauzóleom si veľkú slávu dodnes zachoval historický park s rozlohou vyše 60 hektárov. Park vznikol koncom 18. storočia podľa anglického vzoru a patrí medzi najrozsiahlejšie a najcennejšie parky v strednej Európe. Bol pôvodne rozšírený z lužného zátopového lesa výsadbou najmä cudzokrajných drevín. K najcennejším drevinám patria sofora japonská, borievka čínska či borievka virgínska. Každú jar ho doslova zaplaví ohromné množstvo medvedieho cesnaku. Nájsť v ňom môžete aj historické pamiatky, okrem kaštieľa aj gotický kostol, Immaculatu a ruiny hradu Parič.
Bardejov: O tom, že Bardejov patrí medzi historické perly nielen Šariša, ale aj celého Slovenska, niet najmenších pochýb. Už menej známe je to, že Bardejov sa môže pochváliť obdivuhodnými portálmi, ktoré sú v centre, ale aj v nedostupných zákutiach mesta. Skvelo ich opísali aj Bardejovčania František Gutek a Martin Kutný vo svojej knihe. Do publikácie vybrali šesťdesiat najzaujímavejších portálov, ale v Bardejove ich je omnoho viac. Jeden z najkrajších portálov je renesančne zdobený vstup do meštiackeho domu č. 13. Je bohato zdobený a vo vlyse portálu sa zachoval rok výstavby, resp. prestavby - 1566 a nemecký nápis Kto Bohu dôveruje, ten si nebo buduje. Na jeho vrchole je meštiacky erb s monogramom HC, ktorý patril majiteľovi domu, bohatému bardejovskému obchodníkovi Jánovi (Hansovi) Czebnerovi.
Stropkov: Stropkov patrí medzi tie mestá, ktorých najstaršie dejiny sú až žalostne neprebádané. Archeológovia sa ho doposiaľ veľmi nedotkli a tak o jeho dávnych osudoch nie je veľa zmienok. Najvýznamnejší historický objekt je rímskokatolícky farský kostol zo 14. storočia. Mesto chce zachovať aj kaštieľ, kde bola do minulého roku reštaurácia. Plánujú v ňom zriadiť múzeum. Medzi národné kultúrne pamiatky patria aj Slúžnovský dom, Kláštor františkánov, božie muky, drevená kaplnka a staré sochy svätcov.
Svidník: Svidník, ako ho poznáme dnes, vznikol len v roku 1944 zlúčením obcí Vyšný a Nižný Svidník. Bohužiaľ, aj toto mesto muselo v priebehu rokov pretrpieť neľútostné vojenské boje. V novembri 1914 ustupujúce rakúsko-uhorské jednotky podpálili Nižný Svidník aj s dreveným mostom cez Ondavu a tak odrezali cestu nielen postupujúcim ruským vojskám, ale aj utekajúcim obyvateľom, ktorých maďarskí poľní žandári nútili evakuovať. Zúbožení Svidníčania sa rozložili na lúke poniže vtedajšieho Vyšného Svidníka a s hrôzou hľadeli na svoje horiace príbytky. Počas Karpatsko-duklianskej operácie v roku 1944 bola obec znovu silne poškodená. Druhýkrát v priebehu 30 rokov. A mnohí ľudia počas svojho života po druhý raz prišli o svoje príbytky.
Vranov nad Topľou: Vo Vranove nad Topľou sa ešte začiatkom 20. storočia nachádzalo množstvo cenných historických pamiatok - kaštieľ, židovská synagóga i ďalšie objekty v centre mesta. Komunistickí pohlavári ich však dali zrovnať so zemou a dnes sú len minulosťou. Nájsť ich možno iba na historických záberoch. V priebehu šesťdesiatych, sedemdesiatych a osemdesiatych rokov doslova padala jedna krásna budova za druhou. Napríklad ortodoxná židovská synagóga, ktorá patrila k dominantám starého Vranova papalášom vraj prekážala preto, lebo pri vstupe do mesta bola prvou dominantou, čo pútala pozornosť. Tak ju dali začiatkom osemdesiatych rokov zbúrať. A tak už len dobové fotky tak ukazujú súčasníkom, aký bol historický Vranov.
Vedeli ste? Z celkového počtu zničených obytných budov na Slovensku na okresy východného a hlavne severovýchodného Slovenska (Bardejov, Humenné, Stará Ľubovňa, Medzilaborce, Sabinov, Snina, Stropkov a Svidník) pripadalo až 54,5 % z celkových strát. Napríklad v okrese Svidník bolo k 27. Situácia bola kritická. Ľudia boli prinútení žiť v bunkroch, pivniciach a zemľankách.
tags: #rimskokatolicky #farsky #kostol #humenne