Obec Jaklovce sa nachádza približne 3 km juhozápadne od Margecian, v nadmorskej výške 325 m n. m. Z pamiatok sa v obci nachádza barokový kaštieľ rodiny Csáky z 18. storočia, pôvodne gotický kostol sv. Antona Pustovníka z poslednej tretiny 13. storočia s prestavbami a prístavbami z roku 1897 a 1912 a v ňom známa gotická Madona z Jakloviec, kaplnka z roku 1772 a klasicistická kúria rodiny Jekelfaluši (Jekelfallusy) z prvej polovice 19. storočia. Spomínané objekty predstavujú typickú ľudovú architektúru sedliackych domov z konca 19. storočia až zo začiatku 20. storočia. V obci začína zelená turistická trasa, ktorá vedie na vrch Šľuchta (781 m n.m.) so štyrmi vyhliadkami (Kolovrat, Lada, Dživa.
História obce a kostola
Prvá písomná zmienka o Jaklovciach (do roku 1927 slov. Jakľovce, pôvodne nem. Jeckelsdorf, maď. Jekelfalu) je z 31. mája 1328 pod názvom villa sancti Anthony (dedina sv. Antona), podľa patróna miestneho kostola. V roku 1282 dostal gelnický mešťan komes Jekul za verné služby kráľovi Ladislavovi IV. do dedičnej držby rozsiahly opustený les, nachádzajúci sa smerom na východ od Gelnice. Centrom tejto domény sa stalo miesto na sútoku Hnilca a Kojšovského potoka, kde dal Jekul ešte v 13. storočí postaviť kostol a neskôr aj mlyn na rieke Hnilec. Neskôr sa meno dediny ustálilo v podobe villa Jekel alebo Jekelfalva, prípadne miernych obmenách. Na rozsiahlej doméne pánov z Jakloviec vznikli v priebehu 14. storočia ďalšie sídla.
Založenie kostola
Kostolík postavili niekedy koncom 13. storočia ako typickú stavbu tých čias v podobe jednolodia s kvadratickou svätyňou. V listinách sa prvýkrát spomína už v roku 1297. Staviteľom bol gelnický mešťan, komes Jekul/Hekkul, ktorý tu v rokoch 1282 a 1284 získal od kráľa Ladislava IV. v tej dobe ešte neosídlené územie. Kostolík slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Nachádza sa na severnom okraji obce neďaleko hlavnej cesty a železničnej trate. Stojí v ohradenom ale prístupnom areáli.
Vývoj a prestavby
- Okolo roku 1400 pristavali zo severnej strany presbytéria sakristiu.
- Zrejme v prvej polovici 15. storočia dostal kostolík freskovú výzdobu a prešiel aj vrcholnegotickou úpravou.
- Farnosť v Jaklovciach sa stala koncom stredoveku súčasťou v tom čase vytvoreného Bratstva mestečiek baníkov, ktoré spadalo pod právomoc prepošta Kostola sv.
- V čase reformácie prešiel kostolík do rúk protestantov, aj z dôvodu, že v regióne malo významné zastúpenie obyvateľstvo nemeckého pôvodu.
- Úpravami prešiel kostolík aj v roku 1872, kedy dostal novú strechu, a v roku 1897.
- V 20. storočí sa opravy realizovali v rokoch 1912 (kedy mali byť zatreté maľby v presbytériu a osadený kazetový strop v lodi), 1957 (oprava vežičky) a rozsiahlejšia pamiatková obnova v rokoch 1973 - 75.
Architektúra a interiér
Rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka je jednoloďová gotická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou z konca 13. storočia. Bol upravovaný v 15. storočí a v rokoch 1872, 1897 a 1912. Presbytérium je zaklenuté krížovou klenbou.
Kostol sv. Antona Pustovníka sa v listinách prvýkrát spomína v roku 1297. Kedysi bol menší, pôvodná stavba v ranogotickom štýle tvorí sakristiu súčasného chrámu. Prístavba južnej predsiene je renesančná a severnej kaplnky novodobá. Presbytérium má gotickú krížovú klenbu a gotický víťazný oblúk. V obdĺžnikovej lodi bol drevený kazetový strop. Pri triumfálnom oblúku bola gotická krstiteľnica z konca 13. storočia.
Na stenách chrámovej lode sú maľby patrónov bývalých filiálok jaklovskej farnosti: sv. Katarína - Rolová Huta, sv. Margita - Margecany a sv. Michal archanjel - patrón súčasnej filiálky Veľký Folkmar. V minulosti k filiálkam jaklovskej farnosti patrili aj Orlovec a Kojšov.
Gotické okná, ktoré boli kedysi čiastočne zamurované a pozmenené, po rekonštrukcii opäť obnové, majú dnes novú sklenenú výzdobu - vitráž zobrazujúcu vzkrieseného Krista, svätú Trojicu, sv. Petra a Pavla, sv. Antona, sv. Cyrila a Metoda.
Umelecké prvky
- Vzácnosťou je gotická socha Madony z 15. storočia, ktorá bola v období baroka upravená. Zariadenie kostola je zo začiatku 20. storočia.
- Od konca 19. storočia bola odbornej verejnosti známa krstiteľnica s osembokou kupou datovaná do 13. storočia, na ktorej mali byť použité ešte románske prvky v podobe oblúčikového vlysu.
- V kostolíku sú zdokumentované dnes už zatreté nástenné maľby datované zbežne do prvej polovice 15. storočia. Nachádzali sa v sakristii po celom obvode jej stien a sčasti aj v presbytériu.
- V kostolíku sa nachádza aj gotická socha známa ako "Madona z Jakloviec" z 1. polovice 15. storočia.
Súčasnosť
Stav kostola je veľmi dobrý a slúži svojmu účelu. Je prístupný v ohradenom areáli neďaleko hlavnej cesty.
tags: #rimskokatolicky #kostol #jaklvce