Rímskokatolícky kostol v Podunajských Biskupiciach: Prehľad histórie a architektúry

Rímskokatolícky kostol v Podunajských Biskupiciach je významnou historickou pamiatkou, ktorej história siaha až do 12. storočia. Nachádza sa v mestskej časti Bratislavy, Podunajských Biskupiciach, v centre obce pri tamojšej nemocnici v oplotenom a zvyčajne neprístupnom areáli. Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi.

Kostol je možné navštíviť v rámci pravidelných bohoslužieb alebo si dohodnúť návštevu na fare.

Patrocínium kostola je zasvätené svätcovi.

Podunajské Biskupice sú mestskou časťou Bratislavy a nachádzajú sa na jej východnom okraji.

Rímskokatolícky farský kostol na Vetvárskej ulici je najstarším vysväteným kostolom v Bratislave.

Kostol sv. Mikuláša je trojloďový románsko-gotický kostol, ktorý bol v priebehu existencie viackrát prestavaný, naposledy v roku 1938.

Vznik a vývoj kostola

Kostol v obci, ktorá bola majetkom ostrihomského arcibiskupstva, postavili niekedy okolo polovice 12. storočia na mieste staršieho chrámu z 11. storočia. Počas archeologického výskumu boli pri kostole odkryté hroby datovateľné do obdobia 10. - 11. storočia. Pri výskume sa podarilo zachytiť časť svetlosivej maltovej podlahy datovanej v súčasnosti do 11. storočia, ako aj fragmenty muriva s omietkou sekundárne použité pri výstavbe ranogotického presbytéria. Tieto nálezy dokladajú existenciu zrejme prvého kostolíka (10. - 11. storočia).

Na mieste tejto stavby bol niekedy v 11. storočí postavený nový chrám, ktorý mohol mať na základe analógie s najstaršou fázou šamorínskeho kostola podobu jednolodia s polkruhovou apsidou. V tej dobe už tento kostolík zrejme kapacitne nestačil a tak bolo k nemu zo západnej strany pripojené dodnes zachované románske trojlodie s vežou. Na základe nedávneho výskumu boli loď a veža súčasného chrámu datované už do polovice 12. storočia. Tým získalo hlavné mesto oficiálne prvý zachovaný chrám z románskeho obdobia.

Tento sloh bol až doteraz zastúpený len zvyškami stavieb odkrytých archeologickým výskumom. Datovanie potvrdila analýza dreva objaveného v murive lode a veže, pričom dva kusy boli datované už do obdobia r. 1128+.

Na základe analógií potom zrejme pôvodná loď slúžila ako svätyňa zväčšeného chrámu. V západnej časti lode sa zrejme nachádzala drevená empora. Odborníci ale nevylučujú ani možnosť, že kostolík z 11. storočia.

Išlo o pomerne veľkú a teda i významnú stavbu s loďou, ktorá je 18,5 m dlhá a 14,5 m široká. Jej predpokladaná halová dispozícia s troma loďami rovnakej výšky predstavuje na Slovensku v románskom období zrejme unikátne riešenie.

Trojloďová dispozícia sa predpokladá aj na základe značných rozmerov lode, keďže jej šírka je rovnaká ako napríklad pri románskej bazilike v Hronskom Beňadiku.

Z architektonických detailov boli odkryté tri románske okná - dve vo východnej stene trojlodia a jedno na zachovanom západnom úseku muriva južnej steny trojlodia. Podoba objavených okien sa na našom území viaže predovšetkým k neskororománskemu štýlu okolo polovice 13. storočia a neskoršie, preto datovanie do polovice 12. storočia.

Najneskôr v druhej polovici 13. storočia sa začalo s výstavbou súčasného polygonálneho presbytéria, pri výstavbe ktorého využili aj základové murivo staršej stavby. Z tohto dôvodu tak severná stena dnešnej svätyne nie je rovnobežná s južnou stenou a smeruje viac na severovýchod. Zrejme predlžujúca sa dostavba nového presbytéria viedla na prelome 13. a 14. storočia k rozhodnutiu zbúrať pôvodnú sakristiu a nahradiť ju novou.

Nové presbytérium bolo dokončené niekedy v 40. rokoch 14. storočia, pričom bola zaklenuté rebrovou klenbou na konzolách, ktoré osadili ešte v druhej polovici 13. storočia. Podobnú klenbu dostala aj loď, pričom boli využité pôvodné románske stĺpy kruhového prierezu.

Obdobie gotiky zastupuje polygonálne presbytérium z druhej polovice 13. storočia, ktoré bolo dokončené a zaklenuté do 40. rokov 14. storočia troma poliami rebrovej klenby so svorníkmi. Viaceré z konzol klenby nesú stredovekú reliéfnu výzdobu.

Niekedy koncom 16. alebo začiatkom 17. storočia sa pravdepodobne zrútila gotická klenba i so stĺpmi a musela byť nahradená novou - krížovou hrebienkovou - nesenou štyrmi stĺpmi. Tie boli vymurované s využitím novoosadených pätiek starších stĺpov i zväzkov dolných častí rebier gotickej klenby.

V prvej polovici 18. storočia bola táto empora rozšírená smerom do lode o prestor pre organ, pričom ho podopierajú hranolové piliere pristavané k západnej dvojici stĺpov klenby. V poslednej tretine 18. storočia bol priestor kostola rozšírený o oratórium (1770) a južnú kaplnku (1794). V tejto podobe kostol existoval až do 30. rokov 20. storočia. V rokoch 1937 - 38 boli pri obnove objektu nahradené barokové prístavby novými bočnými loďami v modernom štýle, ktoré významne narúšajú stredovekú podobu stavby.

V južnom obvodovom múre pôvodného trojlodia je sekundárne osadený gotický portál, ktorý sa pôvodne nachádzal na severnej strane. Na súčasné miesto bol premiestnený v súvislosti s výstavbou bočných lodí v roku 1937.

Pôvodnú podobu z čias okolo roku 1300 si najlepšie zachovala severná sakristia. Nájdeme tu dve polia krížovej rebrovej klenby so svorníkmi zdobenými reliéfom Ježiša Krista a baránka Božieho.

V sakristii sa zachovali aj nástenné maľby, ktoré spolu s bohatou kamenárskou výzdobou podporujú teóriu, že tento priestor sa v 14. storočí.

Nástenné maľby v sakristii pochádzajú z obdobia okolo roku 1350. Na klenbách nájdeme tradičné zobrazenia štyroch evanjelistov a ďalšie výjavy namaľované na štylizovanej oblohe s hviezdami. Na južnej stene sa nachádzajú obrazy z legendy o sv.

Kostol je výnimočný aj tým, že tu nájdeme symboly evanjelistov z čias gotiky hneď na dvoch miestach - na klenbe presbytéria i na klenbe sakristie. Kým v presbytériu ide o typické stvárnenie v podobe okrídlených zvierat a človeka, v sakristii ide o zriedkavú podobu ľudských postáv so zvieracími hlavami.

Krov nad presbytériom bol datovaný na koniec 15. storočia.

V roku 2015 sa začal výskum kostola, ktorý pomohol objasniť stavebný vývoj kostola a priniesol tiež objav nástenných malieb v presbytériu a viacerých románskych architektonických prvkov. Následne sa uskutočnila aj obnova stavby.

V roku 2018 bolo ukončené reštaurovanie novoobjavených gotických fresiek v presbytériu datované do 14. storočia. V centrálnej polohe na klenbe polygonálneho záveru nájdeme postavu Boha. Na ďalších plochách ho dopĺňajú postavy viacerých svätcov a svätíc, ako aj symboly evanjelistov.

Pri poslednej obnove boli na stenách presbytéria objavené vyryté nápisy zo 17. storočia.

Pri kostole stojí budova fary, v ktorej bolo v roku 2018 identifikované stredoveké murivo s portálmi datované do obdobia konca 13. storočia.

Je v pomerne dobrom stave po obnove interiéru stredovekej časti. Koncom februára 2020 bola ukončená výmena strešnej krytiny a poškodených častí krovu.

Zaujímavosťou je, že v kostole nie je žiadna freska alebo iná nástenná maľba sv. Mikuláša - patróna tohto kostola, zato tu však bolo nájdené rímske murivo z 3. storočia.

Chronologický prehľad stavebných úprav

Kostol sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach

tags: #rimskokatolicky #kostol #podunajske #biskupice