Obec Priechod sa môže pochváliť bohatou históriou. Prvá písomná zmienka o obci sa datuje do roku 1340, pôvodní obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, pastierstvom a drevorubačstvom. V 16.- 19. storočí okrem spomínaných činností obyvatelia obce pracovali aj pre banskú komoru na výrobe drevených žľabov a na píle, ktorú banskobystrický mediarsky podnik zriadil medzi Priechodom a Balážami.
Po zrušení poddanstva nastáva rozmach chovu oviec a salašníctva, ktorým bola a je obec dlhé roky známa. Po vzniku Československej republiky ženy Priechoďanky chodili predávať oštiepky a parenice po celej republike, dostali sa až do Prahy či Karlovych Varov.
V súčasnosti má obec 920 obyvateľov, z ktorých väčšina dochádza za prácou do Banskej Bystrice, či Slovenskej Ľupče. Obec leží 10 km severovýchodne od Banskej Bystrice a jej kataster má rozlohu 11,2 km2. Pre svoju výhodnú polohu má obec dobré predpoklady pre ďalší rozvoj, pretože si zachováva svoj dedinský kolorit a rozvojom infraštruktúry poskytuje dobré podmienky pre pekné bývanie v zdravom prostredí.
K zaujímavostiam patrí aj to, že rímskokatolícky kostol tu postavili z totality v roku 1971, čo bolo dosť výnimočné. V obci sa za totality v roku 1971 postavil rímsko-katolícky kostol a v roku 1995 farská budova, v ktorej je v súčasnosti kláštor rehoľného spoločenstva Bosých karmelitánov, ktorí spravujú farnosť.
O zachovanie bohatých folklórnych tradícií obce sa stará folklórna skupina Priechoďan, ktorá už pol storočia prezentuje pôvodný, autentický folklór. Od roku 1998 organizujú spolu s obecným úradom, folklórne popoludnie“ Čô sa staô v tom Priechode“ a pri výročných príležitostiach aj folklórne slávnosti, ktoré sa konali aj vlani.
História vzniku folklórnej skupiny spadá do roku 1968, kedy nastúpil na miesto riaditeľa školy v Priechode Ján Repka. Nakoľko mal už určité skúsenosti s prácou v oblasti folklóru, začal sa o tento úsek kultúry zaujímať aj v Priechode. Za pomoci miestnych občanov založil základy folklórnej skupiny, ktorá bez prerušenia existuje dodnes. V obci pôsobí aj ochotnícke divadlo.
Architektúra a Interiér Kostola
Najstaršou zachovalou budovou v obci je rímsko-katolícky kostol z XIII.-XIV. storočia. Presný rok stavby sa nezistil. Kostol i faru dali pravdepodobne postaviť prví majitelia hričovského hradu. Kostol nesie znaky románskeho aj gotického slohu.
Pôvodný kazetový strop bol v neskorších rokoch požiarom poškodený a nahradený klenbou. Kazetový strop bol vyšší ako terajšia klenba. Dôkazom sú zvyšky vnútorných malieb ktoré sa zachovali nad klenbou na povale. Maľby boli čiastočne zreštaurované v roku 1964. Podľa odborníkov tieto maľby pochádzajú zo XIV. storočia.
Sú to fragmenty väčších kompozičných celkov, veľkých obrazov, ako: Posledná večera, Nanebevstúpenie Krista, Kristus na Mangorle, a pod. Zachovali sa iba horné časti fragmentov. Ostatné časti boli zakryté neskoršími nátermi.
Okolo kostola sa pochovávalo, pod podlahou kostola bola hrobka, v nej pochovávali hradné panstvo. Stopy po hrobke boli nájdené pri oprave kostola v rokoch 1947-48. Vchod do hrobky bol zamurovaný. Na vonkajších múroch kostola sú vyryté kratšie latinské texty, maľované dvojkruhy s krížom, v medzikruží sú mená zomretých, ktorí boli popri kostole pochovaní.
V XIX. storočí prechádza kostolná budova niekoľkými zmenami. V r. 1827 dostáva kostol kamennú obkládku na rohoch. Jej časti sa zachovali dodnes. V r. 1820 sa porušuje predtým renesančná úprava kostola prístavbou bočnej lode do kríža.
Najpozoruhodnejšou pamiatkou, ktorá sa dosiaľ v kostole zachovala, je gotická klenba nad hlavným oltárom. Veža kostola je v pôvodnom tvare, postavená v románskom slohu. Pri opravách v rokoch 1960-62 bol obnovený románsky oltár oproti hlavnému oltáru. Na pôvodnom oltári bol nápis z roku 1576. Kostol je zasvätený pamiatke sv. Michala. Z príležitosti vysviacky sa dosiaľ zachovala pamiatka: každoročné Michalské hody.
Je to jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria, zaklenutý jedným polom českej placky. Polkruhový víťazný oblúk tvorí priechod do lode, ktorá má rovný strop s iluzívnou nástennou malbou. Zachoval sa obraz sv. Floriána, aj klasicistická krstitelnica nad ktorou je socha Piety a to všetko z obdobia okolo roku 1800. V kostole sa nachádzajú daľšie sochy, ktoré sú novšie - socha Ježišovho srdca, Panny Márie kráľovnej, sv. Alojza a na chóre je plastika sv. Terézie a sv. Imricha. Obrazy sv. Pavla, sv. Kataríny a sv. Dominika sú z polovice 19.stroročia. 14 obrazov zastavení Krížovej cesty pochádza zo začiatku 20. storočia a sú vo vyrezávaných drevených rámoch.
Kostol bol dvakrát rekonštruovaný.
Druhou najstaršou budovou je bývalý kaštieľ, postavený v XVI. storočí. Budovu dali postaviť hričovskí hradní páni, ktorí vyberali i mýto od furmanov a kupcov. Postavil ju staviteľ talianskeho pôvodu Ján KILIÁN, ktorý postavil aj Bytčiansky zámok. Bol zreštaurovaný. Slúžil verejnému záujmu (MNV, osvetová beseda, a pod.)
Súhrn Pamiatok v Obci a Blízko Obce Dolný Hričov:
- Zrúcanina Hričovského hradu (z XIII. storočia)
- Rímsko-katolícky kostol z prelomu XIII. a XIV. Storočia, má znaky románskeho a gotického štýlu. Dali ho postaviť majitelia hradu;
- Zachované časti výzdoby chrámu: gotické maľby (Posledná večera, Nanebevstúpenie Krista). Klenba nad hlavným vchodom je najvýznamnejšou pamiatkou v celom areáli. Kostol prešiel zmenami, v roku 1820 bola narušená jeho románska podoba bočnou loďou do kríža;
- Vnútorné maľby na stenách boli zreštaurované významným slovenským výtvarníkom Vincentom Hložníkom a dnes maj nevyčísliteľnú hodnotu;
- Cintorín okolo kostola a krypta, kde sú pochovaní hradní páni patrí k významným pamiatkam nielen v obci;
- Kostol je zasvätený svätému Michalovi;
- Kaštieľ z roku 1556 je druhá najstaršia budova obce. Jedno poschodie pod kláštorom je priechodom; tu sa vyberalo mýto. V bašte kláštora sídlil mýtnik a ozbrojená stráž. Začiatkom XX. Storočia od majiteľa baróna Poppera odkúpilo budovu urbárne spoločenstvo. Upravili ju, aj opravili ju. Neskôr budova slúžila ako kino, kancelárie, agitačné stredisko. V súčasnosti ( až do výstavby kultúrneho domu( v nej bolo umiestnené obecné kultúre stredisko, ústredňa slovenských telekomunikácií. Urbárne spoločenstvo. Priechod cez budovu bol zrušený už na začiatku XIX. storočia. Historická podoba tejto budovy - jej podoba sa nachádza na maľbe Pavla Midulu na stene obecnej knižnice. Budova bývalého kláštora je zaradená medzi celonárodné kultúrne pamiatky.
- Hričovská skalná ihla neďaleko obce je chráneným prírodným útvarom;
- Hrad Súľov Súľovské skaly.
O obci Priechod môžete získať mnoho informácií z knižnej publikácie „ PRIECHOD - Od najstarších dejín po prah 3. tisícročia“, ktorá je dostupná na obecnom úrade v Priechode .
Počas 2. svetovej vojny bola obec 16. februára 1945 za významnú pomoc obyvateľstva partizánom vypálená fašistami ako prvá z okolitých obcí. Po vojne sa obec rozvíjala do dnešnej podoby po všetkých stránkach, pričom prioritou bol okrem iného rozvoj orientovaný na vieru a duchovné hodnoty.
V obci majú ešte aj historické námestíčko pri úrade. „Chceme, aby boli iba tieto priestory vnímané ako prirodzené centrum obce,“ doplnil starosta.
Vybudovanie vonkajších spevnených plôch, parku, prvkov drobnej architektúry a sadových úprav - to sú hlavné súčasti rekonštrukcie horného námestia pri kostole v obci Priechod. Námestie už bolo v nevyhovujúcom stave a jeho obnovou vznikne v obci ďalší centrálny priestor pre stretávanie obyvateľov všetkých vekových kategórií.
Starosta obce Stanislav Chaban hovorí, že prevažnú časť prác už ukončili, na jar ich ešte čakajú sadovnícke úpravy a osadenie herných prvkov detského ihriska. „Deti tu budú mať vytvorenú samostatnú a bezpečnú časť, zároveň to však bude priestor pre stretávanie sa všetkých vekových kategórií,“ dodal.
Mníšek nad Popradom - obec kopaničiarskeho typu sa nachádza na východe Slovenska v Prešovskom kraji v severnej časti Ľubovnianskej vrchoviny v doline potoka Hraničná a ľavom brehu rieky Poprad, ktorá tvorí hranicu s Poľskou republikou. Celková dĺžka hranice Mníška s PR je 17 km. Významné postavenie má hraničný priechod, ktorý bol obnovený v roku 1971, predovšetkým pre osobné motorové vozidlá. Najbližšie mesto nachádzajúce sa za hranicou, je mestečko Piwniczna, ktoré je od hraničného priechodu vzdialené 5 km. Mníšek nad Popradom je od okresného mesta Stará Ľubovňa vzdialená 15 km.
Obec leží v najnižšej nadmorskej výške 382 m, ktorý sa nachádza pod kostolom, v mieste, kde rieka Poprad opúšťa územie Slovenskej republiky, tento bod je aj najnižší bod v okrese. Najvyššie položeným miestom v obci je trz. Petríkov vrch - 931,6 m.n.m. Priemerná ročná teplota je vyše 6 ºC.
Prvá zachovaná písomná zmienka o obci pochádza z roku 1323, keď tu sídlili pustovníci (locus heremitoris). V blízkosti pustovne, ktorá ležala na ceste do Poľska, vznikla začiatku 14. Osada patrila k ľubovnianskemu panstvu, ktoré bolo v rokoch 1412 - 1722 zalohované spolu s ďalšími 13 spišskými mestami poľskému kráľovi Ladislavovi II. Jagielonskemu. V čase jej odovzdania do poľského zálohu v roku 1412 tu stála len prícestná krčma. Po návrate zo zálohu panstvo spravoval štát.
Kostol Povýšenia sv. K významným pamiatkam, ktoré môžete v Mníšku nad Popradom obdivovať je rímsko-katolícky kostol, postavený koncom 80. rokov 18. storočia. Chrám je zasvätený sviatku Povýšenia sv. Kríža, ktorý sa slávi 14. Je trojloďový pseudobazilikálny, postavený v pseudorománskom slohu s klasicistickými prvkami. Kostol bol počas veľkej povodne v roku 1813 zničený.
Ozdobou interiéru kostola je obraz Ružencovej Panny Márie od J. Hanulu z roku 1883, ktorý je maľovaný olejom na plátne. Ďalším skvostom je obraz Povýšenia sv. Kríža z roku 1869 od viedenského maliara F.Staudingera, ktorý je taktiež olejomaľba na plátne. V kostole sa tiež nachádza súsošie Kalvária v barokovoklasicistickom slohu z konca 18. storočia. Je to polychrómová drevorezba.
Na pomerne malé množstvo obyvateľov v našej obci bolo v tomto kostole doposiaľ vysvätených až 12 kňazov a 11 rehoľných sestier. Medzi známejších patria Mons. Andrej Imrich, rímskokatolícky pomocný biskup (Spišskej diecézy), generálny vikár a Mons. Peter Fidermák, farár, v tejto chvíli žijúci v Rusku, na Slovensku sa zapísal ako staviteľ kostolov, napr. Kostol vo Svite, Kanade.
Pre tvorbu obecného erbu bolo dôležité nájsť k osadám, ktoré v súčasnosti tvoria obec, historické obrazové pečate. Je zaujímavé, že Mníšek žiadnu obrazovú pečať nepoužíval. Našla sa iba nápisová zo začiatku 20. storočia s maďarským textom „POPRÁD REMETE SZEPES VÁRMEGEY*1906*“, ktorej autorom bol známi rytec Ignác Felsenfeld. V roku 1885 si však dal rímskokatolícky farský úrad v Mníšku nad Popradom vyhotoviť pečiatku, v ktorej strede sa nachádzal kríž s vyžarujúcimi lúčmi. Upozorňovalo sa tým na patrocínium miestneho chrámu.
Vlastnú obecnú pečať mali Kače a Pilhov. Pečať Kačeho má v strede pečatného poľa postavu mnícha nesúceho v pravej ruke strom zakončený miesto koreňov guľovito, resp. kyjakovito. Nevedno čo nesie v ľavej ruke. Stojí na pažití, z ktorej v ľavo od neho vyrastajú kríky. V kruhopise voskovej pečate je uvedené: „SIGILVM:KAZEGO:ANNO:1787“. Túto pečať obec používala ešte v druhej polovici 19.
Pečať Pilhova obsahuje motív vyskytujúci sa pomerne často na našom území - Sv. Juraj bojujúci s kopijou proti drakovi. Vľavo nad ním ho sprevádzajú štyri hviezdy. Koncom 19. storočia svoje dokumenty overoval aj s oválnou nápisovou pečiatkou s textom: „PILHÓ KOZSÉG PECSÉTJE“.
tags: #rimskokatolicky #kostol #priechod