Poloha a charakteristika obce
Obec Ruskov leží 21 km od Košíc na západnom úpätí Slanských vrchov v ich južnej časti, lokalizovaná v Olšavskej doline, v nadmorskej výške 223 metrov východne od riečky Olšava v údolí Bystrého potoka. Najnižší bod katastra má nadmorskú výšku 208 m v údolí Olšavy, najvyšší dosahuje 608 m nad morom na severovýchodnom okraji katastra. Hraničí s katastrálnymi územiami obcí Ďurkov, Olšovany, Vyšný Čaj, Blažice a Slančík.Obec vznikla splynutím pôvodne 2 samostatných dedín Ruskov a Regeta na konci 17. storočia. Dnešná obec Ruskov vznikla splynutím pôvodne 2 samostatných dedín Ruskov a Regeta na konci 17. Ing. Starosta obce pán Ing. Prednosta obecného úradu : Milan VargaHlavný kontrolór : František HorňákDokumentyPolohaObec Ruskov leží v nadmorskej výške 223 m.n.m. , na výcodnom okrali Košickej kotliny vo vzdialenosti 21 km východojuhovýchodne od Košíc. Katastrálne územie má výmeru 2021 ha. Z toho poľnohospodárska pôda má výmeru 721 ha.V súčasnosti má 1 307 obyvateľov a 392 domov. Má dve samoty Regetu a Dilkoš.
História obce Ruskov
Prvá písomná zmienka o obci Ruskov pochádza z roku 1220. Je veľmi kuriózna, pretože kráľ Ladislav, ktorý vládol v rokoch 1077 až 1095, ako prvý z uhorských kráľov presne stanovil hranice svojho panstva. Aj 135 rokov po jeho smrti však svoj cieľ nedosiahol, vojenské jednotky nemohli k vytýčeným hraniciam ani prísť. Týmto do dejín Uhorska vstúpil práve Ruskov, ktorý v danom čase obývali ruskí strážcovia. Títo po celý tento čas bránili Uhrom v postupe na sever. Listina totiž konštatuje, že sa nepodarilo obsadiť a brániť hranice práve kvôli nim. V 1303 patril Ruskov do slanského panstva. Historik Branislav Varsik uvádza, že korene dediny Ruskov siahajú až do 11. - 12. storočia, keď tu vznikla osada spomínaných ruských strážcov. Títo sa venovali obrane dôležitej cesty, ktorá viedla z údolia Torysy a Olšavy cez Slanské vrchy do Zemplína. Podľa prijatého názvu dedina vznikla ešte v časoch vytvárania obraných hraníc Uhorska v 11. - 12. storočí.
V obci ako dôležitom strategickom bode na ceste z Pohornádia do Zemplína boli usadení asi na rozhraní 11. a 12. storočia ruskí strážcovia. Obec sa spomína prvý raz roku 1220 (pod názvom Vruzca). Keďže pred r. 1332 - 1337 bola tu katolícka farnosť, možno usudzovať že pôvodní obyvatelia boli zamenení inými. V roku 1427 mala 52 port patriacich trom zemepánom. V 18. storočí splynula so susednou obcou Regete, ktorá bola rovnako stará ( prvá správa z r.1298).
Podľa všetkého to bola obec ruských strážcov, ktorých tam umiestnili arpádovskí králi v 11. storočí, aby chránili v uhorskom pohraničí sa nachádzajúce krajinské cesty, smerujúce k Dargovskému priesmyku v Slanských vrchoch. Ruskí strážcovia hraníc boli pravdepodobne usadení v slovenskom okolí, ktorého obyvatelia pomenovali túto dedinu týmto adekvátnym názvom. Nezachovali sa však žiadne údaje o tom, dokedy vo Veľkom Ruskove ruskí strážcovia hraníc žili, prípadne kam odišli. Nemožno vylúčiť ani ďalšiu možnosť, že postupne splynuli s okolitým slovenským obyvateľstvom. Asimilácia tohoto obyvateľstva sa musela uskutočniť v priebehu 12. a 13. storočia, lebo v 14. storočí sa Ruskovčania výraznejšie jazykovo ani etnicky neodlišovali od dedín vo svojom okolí.
Genéza názvu obce:- 1220 - Vruzca
- 1303 - poss. Rupka, Ruzka
- 1329 - poss. Ruzka, in comitatu Abawyuar
- 1330 - Ruzka
- 1332 - 1335 - Ruska
- 1400 - Ruzka
- 1427 - Ruzka
- 1603 - Regete Ruska
- 1686 - poss. Regete Ruszka
- 1773 - slovensky: Ruskow, maďarsky: Regethe Ruszka
- 1806 - slovensky: Ruskow, maďarsky: Regethe Ruszka
- 1906 - slovensky: Ruksoù
Slanský hrad a rod Forgáčovcov
Ruskov prislúchal zemi Slanec a bol majetkom Slanského hradu, takmer jedno celé tisícročie. Rozsiahle slanské panstvo vyše 400 rokov patrilo najvýznamnejšiemu šľachtickému rodu Forgáčovcov. Slanec bol sídlom vysokých štátnych úradníkov a feudálnych pánov. Tí sídlili na slanskom hrade - kým existoval. Po jeho zbúraní si vybudovali pod hradom kaštieľ. Významným aristokratickým rodom v histórii Slanca bol rod Forgáčovcov. Jednému z nich, Žigmundovi patril začiatkom 17. storočia aj Slanský hrad. Posledným veľkostatkárom tu bol gróf Štefan Forgáč (1854 - 1916).
O blízkom vzťahu Forgáčovcov k Ruskovu svedčí aj skutočnosť, že pri jednej z prestavieb kostola bola pod kostolom vybudovaná hrobka v ktorej sú pochovaní traja z rodu Forgáčovcov. V kostole bol v roku 1916 pohreb posledného majiteľa slanského panstva grófa Štefana Forgáča narodeného v roku 1854. Podľa jeho želania bol pochovaný pri loveckom zámku Kerekhegy v Slanských vrchoch, kam ho z ruskovského kostola vyprevadil početný sprievod obyvateľov to všetkých obcí panstva. Truhlu viezol záprah s niekoľkými pármi anglických čistokrvných koní, na chov ktorých sa gróf špecializoval. Bol konštruktérom a projektantom rôznych technických zariadení na panstve. Výstavbu železnice do Čiernej nad Tisou, ktorá viedla cez jeho panstvo podporil sumou pol milióna zlatých a drevnou surovinou.Patrí tiež medzi poľovnícke legendy, nelen počtom ulovenej zveri, ale aj starostlivosťou o zver so svojimi veľkými teoretickými aj praktickými skúsenosťami.
Rímskokatolícky kostol Mena Panny Márie
Katolícky kostol Mena Panny Márie, bol postavený po prvej svetovej vojne na mieste starého románskeho kostolíka, ktorý pochádzal z roku 1204 a bol niekoľkokrát prestavaný a v roku 1894 bol obnovený. Na jeho priečelí vidno forgáčovský erb, v tamojšej krypte našli miesto posledného odpočinku štyria členovia tohto rodu. V areáli kostola stojí aj opravený náhrobok grófa Štefana Forgáča, ktorého podľa jeho poslednej vôle pochovali na neďalekom Okrúhlom vrchu.
V obci existoval rímsko-katolícky kostol už v r. 1204. Dávno utíchla tlmená vrava ruských stráží, čas odvial povinnosti mýtnika a vrstvy stáročí prikryli starú Regetu. Dávna cesta lovcov, kupcov, pútnikov, vojakov, sluhov i kráľov ostáva. Je to dobrá cesta, vinie sa vekmi a vedie ľudí k ľudom. Ich príbehy ševelí vetrík v korunách starých dubov šepkúc, že ľudia vždy snívali, vždy túžili, vášnivo milovali a ešte vášnivejšie nenávideli, plakali od bolesti i šťastia, vedeli podať ruku ale aj vraziť meč do srdca. Nič nové pod slnkom, ľudia prichádzajú a odchádzajú, ich život je ako hviezda, zažiari preletiac oblohou a zmizne vo večnosti. Cesta priesmykom vypovedá príbehy ľudí, čo ňou prešli a história obce o ľuďoch, čo ju tvorili.
V roku 1967 bol v kostole inštalovaný organ, ktorý bol pôvodne majetkom grófa Štefana Forgáča a rozmiestnený bol v niekoľkých miestnostiach Slanského kaštieľa. Po zbúraní kaštieľa bol odpredaný Rímsko- katolíckej cirkvi v Ruskove. Po niekoľkoročnom uskladnení v kostole ho inštalovala Remesloslužba Košice. Posviacka sa uskutočnila 14.05.1967. Po nej bol organový koncert kde účinkoval majster Ivan Sokol.
Podľa Kaspera Jansena, kurátora Pianola Museum of Amsterdam, ide o americký aeolianský píšťalový organ nevyčísliteľnej hodnoty. Gróf Štefan Forgáč ho kúpil v Berlíne v roku 1912 od firmy Choralian Company. Pri zakúpení mal 16 radov píšťal s takmer tisíckou organových píšťal a harfou s dvoma klaviatúrami a pedálom. Mal klasický elektro-pneumatický ovládací systém so 16 tónovým hracím automatickým systémom. Automatickú hru umožňovali perforované valčeky v ktorých bola hudba naprogramovaná.
Výnimočnosť tohto amerického aelianského píšťalového organu spočíva v tom, že pochádza z čias, kedy výrobcovia nástrojov skúšali spojiť chrámovú hudbu a džez. Experiment sa neujal a dodnes sa údajne zachovali iba dva takéto historické organy, pričom jeden bol zakúpený a prevezený do Japonska a druhý je v Ruskove.
Najstarší organ na svete Rysum 1442
Počas rekonštrukcie v 60-tych rokoch sa na iniciatívu vtedajšieho kňaza Štefana Harčara pristúpilo k rekonštrukcii nášho organa, ktorý sa musel nanovo montovať a prispôsobiť novým, cirkevným priestorom. Nakoľko sa však do ruskovského kostola nezmestil celý, ostala tu z neho iba polovica, kým druhá polovica sa úplne nachádza v obci Kokošovce pri Prešove. Faktom je, že nanovo nainštalovaný organ svojmu novému poslaniu začal slúžiť od 14. mája 1967, kedy ho slávnostne posvätili a z tejto príležitosti usporiadali aj veľkolepý koncert. Podľa pamätníkov tu hral vtedy Ivan Sokol, legenda nášho organového umenia, ale aj kompletný orchester z košického divadla.
Z hľadiska zvukových, umeleckých možností máme dočinenia s organom, ktorý vysoko prevažuje priemer ostatných nástrojov východného Slovenska, najmä na východ od Košíc.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1220 | Prvá písomná zmienka o obci Ruskov |
| 1303 | Ruskov patrí do slanského panstva |
| 1332-1335 | Ruskovský farár odvádza desiatky |
| 1912 | Gróf Štefan Forgáč kupuje organ |
| 1916 | Pohreb grófa Štefana Forgáča v Ruskove |
| 1967 | Inštalácia organu v kostole v Ruskove |
tags: #rimskokatolicky #kostol #ruskov