Rímskokatolícky Kostol v Sielnici: História a Architektúra

Obec Sielnica sa v písomných prameňoch prvýkrát spomína v roku 1250. V roku 1288 ju uhorský kráľ Ladislav IV. Kumánsky daroval premonštrátskej prepozitúre Panny Márie v Kláštore pod Znievom. Farnosť Sielnica založil veľmi pravdepodobne už koncom 13. storočia premonštrátsky prepošt, aby sa postaral o duchovné potreby svojich poddaných.

V tom období bol v Sielnici, na mieste terajšieho kostola postavený ranogotický kostol zasvätený Všetkým svätým. Pôvodný sielnický farský kostol bol jednoduchá jednoloďová stavba so štvorcovým presbytériom a obdĺžnikovou loďou. Presbytérium bolo zaklenuté ranogotickou klenbou, loď mala iba rovnú drevenú povalu. Začiatkom 16. storočia bola z južnej strany kostola pribudovaná gotická bočná kaplnka, ktorej okná sa zachovali v presbytériu terajšieho kostola.

Poloha Sielnice na mape Slovenska

Z pôvodného kostola sa tiež zachovala časť gotického portálu, ktorá bola vložená do severnej steny nového kostola pri vstupe na vežu. Okolo kostola bol cintorín, od 17. storočia je opevnenie, ktorého zvyšky sa zachovali do našich čias. Pôvodný kostol bol orientovaný na východ a mal predstavanú vežu s barokovým zakončením, ktorá je súčasťou aj terajšieho kostola.

Duchovnú správu farnosti zabezpečovali až do 16. storočia premonštráti z Kláštora pod Znievom, neskôr tu mali misiu aj členovia Spoločnosti Ježišovej (jezuiti). Počas rušných časov reformácie si farnosť uchovala katolícku vieru a ostala tak jedinou čisto katolíckou obcou okolo Zvolena. V roku 1728 za vtedajšieho farára Ondreja Fabryho bola farnosť spojená so susednou farnosťou Badín.

Až do roku 1942 stal v obci gotický kostolík z poslednej tretiny 13. storočia. Keďže už nestačil potrebám miestnych veriacich a pripomínal im skôr pivnicu ako kostol, rozhodli sa ho zbúrať a postaviť nový. Už na prelome 13. a 14. storočia sa uskutočnilo prvé rozšírenie kostolíka prístavbou severnej lode. Pri tom bola o niečo skrátená severná sakristia. Zrejme len o pár desaťročí neskôr bola pôvodná svätyňa nahradená novou väčšou, kvadratického pôdorysu. Dôvodom tohto kroku mohli byť statické problémy staršej svätyne.

Stretávame sa tak s výnimočným prípadom, keď tvaroslovne vyspelejší polygonálny tvar (u nás sa presadzuje v širšom meradle až niekedy na prelome 13. a 14. K južnej strane lode v tomto období pripojili menšiu prístavbu, ktorej základy boli odkryté pri výskume. Poslednou stredovekou etapou bola rozsiahla neskorogotická prestavba na prelome 15. a 16. storočia. Vtedy pristavali k lodi pomerne veľkú južnú kaplnku zasvätenú sv. Kataríne, pričom jej výstavbu financoval známy mecenáš, banskobystrický mešťan Michal Königsberger.

V roku 1630 postavili okolo kostola ohradný múr. Pred rokom 1657 a v 18. storočí upravovali západnú vežu kostola. V 18. storočí bola ku kostolu z južnej strany pristavaná menšia kaplnka s oblým ukončením. V prvej polovici 20. storočia už starý kostol nestačil potrebám a predstavám veriacich, a preto sa rozhodli vybudovať nový chrám. V rámci výstavby zbúrali starší kostol až na vežu, ktorú zakomponovali do nového objektu, ktorý bol posunutý západným smerom od miesta pôvodného chrámu. Zo západnej veže sa tak stala východná.

Polkruhový tvar základov svätyne (predovšetkým v exteriéri) viedol k prvotnému záveru, že stredoveký kostol vznikol ešte v románskom období a jeho svätyňa mala podobu polkruhovej apsidy. Základy kostola boli prezentované v dlažbe odlišnou farbou. Zo stredovekej stavby sa okrem spomínanej veže zachoval ešte gotický portál, osadený do severnej steny novej lode, ako aj kamenná kružba dvoch okien osadená do nových okenných otvorov na južnej strane novej svätyne. Pri výskume bolo objavených tiež niekoľko starších náhrobných kameňov.

Terajší farský kostol Ducha Svätého bol postavený v rokoch 1941-1942 zásluhou obetavosti sielnických veriacich za badínskeho farára Antona Zárevúckeho. Priestranný farský kostol Ducha Svätého je postavený v historizujúcom pseudorománskom slohu. Je jednoloďový, so štvorcovým presbytériom a železobetónovým organovým chórom. Kostol je 29m dlhý, 10,3 m široký a 8,5 m vysoký.

Vnútorné zariadenie kostola pochádza z rokov 1941-1942. Ústredný oltár nesie reliéfne znázornenie zostúpenia Ducha Svätého na Pannu Máriu a jedenástich apoštolov. Bočné oltáre sú zasvätené Božskému Srdcu a Panne Márii. V chráme sa tiež nachádzajú sochy sv. Cyrila, sv. Metoda, sv. Jozefa, sv. Alojza, sv. Anny a sv. Vendelína. Kostol bol slávnostne konsekrovaný banskobystrickým biskupom Dr. Andrejom Škrábikom 14.6.1943.

Interiér kostola bol postupne obnovený v pokoncilovom duchu v rokoch 1998, 2012 (nové liturgické zariadenie) a 2014 (nové lavice, spovedné miestnosti, podlaha a organ). Nový fixný oltár konsekroval 12.2.2012 spišský pomocný biskup Mons. Symbolika nového liturgického zariadenia. Návrh nového zariadenia pochádza od Ing. arch. Mgr. art. Romana Mušku. Kombinuje svetlý mramor (Brecia sadra) s dvoma druhmi povrchovej úpravy antikoru - s chrómovo lesklým a matným.

Centrom liturgického priestoru je oltár, pozostávajúci z troch kusov kameňa a troch kusov kovu (symbolika Najsvätejšej Trojice a troch božských cností). Na čelnej doske sú znázornené grécke písmená X (chí) a P (ró) - prvé písmená slova Christos, čím je zdôraznené starokresťanské chápanie oltára ako znaku Krista. Pri oltári stojí zostava štyroch procesiových svietnikov a procesiového kríža. Hlava Krista na kríži je umiestnená v otvorenom priestore štvorca, obklopeného lúčmi. Kristus je tak znázornený zároveň ako ukrižovaný i vzkriesený.

Ambona, miesto čítania Božieho slova, nesie symboliku meča, v zmysle textu Listu Hebrejom: „Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč“ (4,12). Pulpit ambony pripomína otvorenú knihu, ako aj holubicu - symbol Ducha Svätého, prvotného autora Svätého Písma. Sedes predstavuje predsednícke miesto celebranta. Počíta aj s prítomnosťou dvoch diakonov, alebo koncelebrantov.

Nová podlaha svätyne svojimi lúčmi, vychádzajúcimi spod bohostánku, myšlienkovo nadväzuje na ústredné lúče starého oltára, ktoré sa nachádzajú na mieste kedysi určenom na vystavovanie Sviatosti oltárnej.

Príklad interiéru kostola

1.7.1994 banskobystrický biskup Mons. V r. 1969 − 1975 vodná priehrada Liptovská Mara zatopila 13 obcí, medzi nimi aj Liptovskú Sielnicu. Zostala len veža kostola a rímskokatolícka fara. Novovybudovanej obci chýbal evanjelický kostol, a tak si ho Sielničania postavili.

Nová obec je postavená asi 2 km severne od pôvodnej Liptovskej Sielnice. Medzi významných evanjelických rodákov z Liptovskej Sielnice patrí napr.

V rokoch 1991 až 1997 sa postavil v Liptovskej Sielnici nový kostol. Posvätil ho biskup František Tondra a patrónmi sa stali svätí Cyril a Metod. Sielničania dnes majú jeden z najnovších kostolov v Liptove. 5. júla si pripomíname príchod slovanských vierozvestcov svätých Cyrila a Metoda na naše územie, ktorí priniesli vieru, zostavili slovanské písmo a preložili do staroslovienčiny liturgické a biblické texty.

Pane, odmeň dobrodincov a ich rodiny. Farárom farnosti od roku 1991 do 04.07.2022 bol Marcel Šiškovič, ktorý odišiel za výpomocného duchovného do obce Žaškov, okres Dolný Kubín. Od 04.07.2022 štafetu prebral administrátor farnosti Mgr. Michal Pásztor.

Vďaka dobrým vzťahom sielnického organistu a vtedajšieho kaplána v Novoti na Orave dostali Sielničania vzácny dar, historický píšťalový organ. Ten slúžil pôvodne veriacim v Zákamenom a po viac ako 40 rokoch poctivej služby ho darovali do susednej Novoti. Tamojšia farnosť získala nový zvukovo bohatší organ. Keďže ten starý tiež dostali do daru, farnosť ho rovnako darovala ďalej, na nové pôsobisko na Liptov. Organ vyrobili v roku 1897 v Budapešti majster Ország Sandor so synom.

Historický organ sa do moderného sielnického kostola nehodil a okrem generálnej opravy ho bolo potrebné prestavať. Z tohto dôvodu Sielničania spustili projekt adopcie organových píšťal. Dobrodinci si mohli vybrať píšťalu a prispieť na jej opravu ľubovoľnou sumou. Tým štedrejším nechali vygravírovať na píšťalu aj ich meno, či meno rodiny alebo firmy. Pre projekt adopcie organa vytvorili atraktívnu a prehľadnú internetovú stránku, kde si mohli ľudia priamo vybrať svoju píšťalu. Každý darca potom dostal certifikát o adopcii a ich kópie budú zviazané do knihy, ktorú uložia k organu. Sielničania si tak môžu z kostola odnášať vďaka novému píšťalovému organu ešte hlbší a bohatší zážitok. Okrem dobrého pocitu sa ľudia môžu zapájať aj konkrétnym skutkom do stavby kostola a nechať v ňom nezmazateľnú stopu.

Cirkevný zbor ECAV na Slovensku, Liptovská Sielnica č. 7, sa s prosbou obracia o finančnú pomoc na zakúpenie elektrického organu na širokú verejnosť. Náš malý cirkevný zbor zápasí, ako dnes skoro každí, s finančnými problémami. Z vlastných zdrojov nie sme schopní zakúpiť elektrický organ, ktorý už pomaličky dosluhuje. Nový stojí cca 8.000,- €. Toto formou s bratskou láskou oslovujeme ochotných darcov alebo prispievateľom akýmkoľvek príspevkom do zbierky.

Tabuľka: Kontakty na farnosť Liptovská Sielnica

tags: #rimskokatolicky #kostol #sielnica