Obec Veľká Tŕňa, ležiaca v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, asi 20 kilometrov južne od Trebišova, sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Okrem iných pamiatok, ako je reformovaný kostol z 13. storočia a gréckokatolícky kostol, sa v obci nachádza aj novopostavený rímskokatolícky kostol.
Reformovaný kostol vo Veľkej Tŕni
Založenie a Výstavba Rímskokatolíckeho Kostola
S výstavbou rímskokatolíckeho kostola vo Veľkej Tŕni sa začalo v roku 1991 a ukončená bola v roku 1994. Obec poskytla aj materiálnu pomoc pri výstavbe rímskokatolíckeho kostola.
Reformovaný Kostol: Starobylá Pamiatka
Okrem novšieho rímskokatolíckeho kostola sa vo Veľkej Tŕni nachádza aj starobylý reformovaný kostol. Kostolík stojí na svahu na východnom okraji obce pri cintoríne. Z veľkej časti ho zakrývajú stromy a budova fary, spoza ktorých vidno len vežičku.
Tehlový kostolík postavili vo vyvýšenej polohe nad obcou niekedy koncom 12. storočia, prípadne v prvej štvrtine 13. storočia. Pôvodne išlo o jednoloďovú stavbu s polkruhovou apsidou a západnou emporou, na ktorú nadväzuje vstavaná veža, ktorá mierne predstupuje pred západné priečelie.
Rekonštrukcia kostola vo Veľkej Tŕni
História a Úpravy Reformovaného Kostola
- Okolo roku 1500 apsidu zbúrali a nahradili ju dlhým neskorogotickým presbytériom s polygonálnym záverom, ktoré malo rovnakú šírku ako románska loď.
- Zaklenuté bolo troma poliami rebrovej klenby so svorníkmi.
- V južnej stene lode taktiež prerazili nové vysoké gotické okno, ktoré nahradilo dve zamurované románske okná.
- Zo severnej a južnej strany pristavali celkovo osem oporných pilierov.
- V období reformácie začali kostolík využívať kalvíni, ktorý v priebehu 17. storočia realizovali menšie úpravy.
- V 70. rokoch 18. storočia chceli kalvínski veriaci osekať maľbu Blahoslavenej Panny Márie v interiéri.
- V roku 1834 sa realizovali práce na kostolíku, ktorých dôkazom je predovšetkým letopočet na klenáku západného vstupu do lode.
- V roku 1936 sa uskutočnila rozsiahla obnova kostola, v rámci ktorej bolo zbúrané celé gotické presbytérium a na jeho základoch postavené nové, rovnakého pôdorysu.
- Taktiež boli odkryté viaceré románske ozdobné prvky fasád, zvyšky zamurovaných okien na južnej strane lode i južný portál s románskou freskou Panny Márie.
- Prvý archeologický výskum, ktorý objasnil pôvodnú podobu svätyne, sa uskutočnil až v rokoch 2003 - 2004.
- Následne sa realizovala rozsiahla obnova, pri ktorej bolo odkrytých a rekonštruovaných viacero architektonických a ozdobných prvkov.
- Okrem iného bola odstránená predsieň pred južným portálom.
Kostolík mal pôvodne dva románske portály. Okrem spomínaného južného sa sčasti zachoval aj vstup v strede západného priečelia, do ktorého je vsadený novší, dnes používaný portál barokového štýlu s letopočtom 1834.
V strede lode pod emporou bol objavený veľký náhrobný kameň s dĺžkou až 192 cm, ktorý mohol patriť Jurajovi Daróczimu.
Články gotickej klenby presbytéria boli sekundárne zamurované do predsiene postavenej pred južný portál do lode v roku 1936. Patril medzi ne aj svorník klenby s erbom.
Podľa tradovanej legendy kostol patril ku kláštoru paulínov, ktorý mali vypáliť Tatári v roku 1241.
Kostolík patrí do skupiny tehlových sakrálnych stavieb, ktoré sa v románskom období (od konca 12. storočia až po vpád Tatárov) stavali na juhovýchodnom Slovensku a priľahlých regiónoch terajšieho Maďarska a Ukrajiny.
Kostolík patrí miestnemu zboru Reformovanej kresťanskej cirkvi a stále slúži na liturgické účely. V rokoch 2003 - 2010 sa tu realizoval archeologický i umelecko-historický výskum a následná obnova financovaný aj z programu MK SR Obnovme si svoj dom. Výskum priniesol dôležité poznatky o vývoji stavby, vrátane podoby pôvodnej svätyne - apsidy, ktorej pôdorys je teraz naznačený v dlažbe presbytéria.
Stredoveké kostolíky nájdeme v okolitých obciach Malá Bara, Zemplínskej Jastrabie a Novosad.
Interiér kostola vo Veľkej Tŕni
Architektonické Prvky a Výzdoba
- Exteriér stavby je bohato zdobený rozličnými ozdobnými prvkami, ktoré je možné vytvoriť z tehál.
- Na veži sa nachádzajú združené okná v dvoch úrovniach.
- Veža je zo všetkých strán zdobená pílovým vlysom vytvoreným z tehál opakovaním motívu Ʌ, ktoré oddeľujú úrovne okien a pod strechou veže je tento vlys zdvojený. Výnimkou je východná stena veže, kde je pod oknom v hornej úrovni použitý zuborez v dvoch pásoch nad sebou.
- Fasády lode sú zdobené tehlovou obdobou oblúčikového vlysu, ktorý má hranaté tvary.
- Unikátnym prvkom v rámci celého Slovenska je použitie zuborezu v troch odlišných formách. Na južnej fasáde lode nájdeme zuborez v typickej podobe tvoriaci jeden pás. Na západnom priečelí lode a na východnej strane veže sa nachádza zuborez v dvoch pásoch nad sebou, pričom rytmus tehál je oproti sebe posunutý.
- Na západnej strane lode sa zachovala asi najkrajšia románska empora na Slovensku. Tvorí súvislý múr od dlážky až po strop v celej šírke lode. V prízemí sa do priestoru lode otvára troma arkádovými oblúkmi, ktoré strede podopierajú dva mohutné valcové stĺpy. Tie sú členené naznačenou hlavicou a pätkou. Arkádové oblúky majú jeden ústupok. Priestor empory je tu zaklenutý pôvodnou valenou klenbou. Na poschodí s rovným stropom nájdeme taktiež tri arkádové oblúky, ktoré však miesto stĺpov podopierajú v strede piliere štvorcového prierezu, ktoré sú v horizontálnej i vertikálnej rovine členené dvojitými ústupkami.
- Stredovekú maľbu však nájdeme na tympanóne sčasti zamurovaného južného portálu. Zobrazuje polfigúru Panny Márie s dieťaťom a anjelmi a datujeme ju do obdobia po polovici 13. storočia. Maľba na tympanóne bola lacnejšou alternatívou reliéfnej výzdoby a bola využitá napríklad aj na románskych portáloch v Hrabušiciach a Šiveticiach.
Gréckokatolícka Cirkev vo Veľkej Tŕni
Súčasťou obce Veľká Tŕňa sú aj veriaci gréckokatolíckej cirkvi patriaci do farnosti Veľká Tŕňa. Pôvodne podľa historicky doložených sčítaní ľudu tvorili väčšinu obyvateľstva.
Vplyvom prisťahovania sa väčšieho počtu rímskokatolíckych rodín v druhej polovici 20. storočia a politickým zákazom gréckokatolíckej cirkvi od roku 1951 - 1968, sa tento stav zmenil v prospech rímskokatolíckych veriacich. Súčasný počet gréckokatolíkov je podľa sčítania 257 veriacich.
V roku 19- sa miestna komunita gréckokatolíkov rozhodla odkúpiť starý rodinný domček a prestavať ho, aby vyhovoval ako chrám pre bohoslužby. Nastalo obdobie rekonštrukcie. Vybrali sa niektoré priečky, steny sa obložili drevom, zabezpečil sa inventár a mohlo sa slúžiť.
Ďalšie menšie, či väčšie opravy sa robia priebežne dodnes, podľa finančnej situácie a potreby. Zároveň s aktivitami v chráme prebieha aj úprava okolia chrámu. Obecný úrad dal zrekonštruovať susediace starobylé studne prepojené novými chodnikmi. V súčasnosti vrcholí prístavba sakristie.
Naša zvonica, pôvodne drevená a dnes zo železnej konštrukcie, stojí neďaleko chrámu. Sú v nej umiestnené tri zvony. Najmenší zvon má váhu 50 kg a je na ňom nápis: Öntötte és felsekelte HTURY FERENCZ BUDAPESTEN 1906 - Ulial a spracoval Htury František v Budapešti 1906. Druhý váži 100 kg a má nápis: TUSSA SUM EPERIESINY PER 1 ON LECHNERERET PUUSCHNITZA 1802. EXPSIS GR/EC ET R CATH N TORONIE MS/S. Tretí zvon váži 150 kg. Uliali a spracovali ho bratia BUCHEROVCI v Košiciach v roku 1925 a je na ňom nápis: ŽERTVOVALI AMERIKANSKIE A ČERGOVSKIE VIRNIKY.
Zoznam Gréckokatolíckych Kňazov
Zoznam gréckokatolíckych kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti:- Végh Jozef (1828 - 1836)
- Michaela adm. a bat. (1836 - 1837)
- Demko Alexander (1837 - 1848)
- Festóry Štefan (1848 - 1851)
- Ortutay Ján (1851 - 1856)
- Bovankovič Jozef (1856 - 1864)
- Michálovits Daniel (1864 - 1873)
- Demjanovič Viktor (1873 - 1883)
- Fedák Andrej (1883 - 1894)
- Fenčík Andrej (1894 - 1904)
- Matyaczko Georgius adm.
Ďalšie Udalosti v Obci
Obec Veľká Tŕňa bola oslobodená 2. decembra 1944. Po oslobodení obce bol vytvorený miestny národný výbor, ktorý mal charakter revolučného ľudového orgánu, jeho prvým predsedom bol Ján Turínsky. V roku 1945 bol skonfiškovaný majetok grófa Szechenyiho a pozemky boli rozdelené medzi občanov.
Významným dňom pre obec bol 20. júl 1947, kedy bola zriadená prvá autobusová linka Trebišov - Zemplínske Jastrabie - Cejkov - Čerhov - Tŕňa. V tomto roku ako celú republiku aj našu obec postihlo veľké sucho.
Naša obec, vtedy Veľká Toroňa, patrila do roku 1948 do Obvodného národného výboru v Čerhove. V roku 1991 zanikli miestne národné výbory a vznikli obecné úrady. 29.06.1991 sa konali mimoriadne voľby starostu obce, v ktorých bol zvolený Štefan Horník.
Pri sčítaní ľudu v roku 1991 žilo v obci 575 obyvateľov. Tunajší obyvatelia sa popri hlavnom zamestnaní venujú vinohradníctvu, dorába sa tu tokajské víno. 96% občanov je slovenskej národnosti, 3% maďarskej a 0.3% českej.
Materská škola so sídlom v Malej Tŕni, slúži pre obidve obce. Zdravotnícku starostlivosť zabezpečuje v značnej miere Obvodné zdravotnícke stredisko v Michaľanoch a Nemocnica s poliklinikou v Trebišove.
Kultúrny dom, ktorý je už v súčastnosti dobre zrenovovaný, slúži rozvoju v obci a tiež na usporiadanie svadobných hostín a rôznych podujatí. Obchodná sieť v obci pozostáva z jednej predajne potravín a rozličného tovaru a jednej súkromnej predajne drogistického tovaru.
Obec sa postupne modernizuje. Obyvatelia bývajú v rodinných domoch, z ktorých väčšina má sociálne zariadenie a ústredné kúrenie.
Prehľad Dôležitých Udalostí a Faktov
| Udalosť/Fakt | Dátum/Informácia |
|---|---|
| Začiatok výstavby rímskokatolíckeho kostola | 1991 |
| Ukončenie výstavby rímskokatolíckeho kostola | 1994 |
| Oslobodenie obce | 2. december 1944 |
| Zriadenie prvej autobusovej linky Trebišov - Tŕňa | 20. júl 1947 |
| Mimoriadne voľby starostu obce | 29. jún 1991 |
| Sčítanie ľudu | 1991 (575 obyvateľov) |
Použitá Literatúra
- Gašaj, D. - Tajkov, P.: Výskum kostola reformovanej kresťanskej cirkvi vo Veľkej Tŕni. In: AVANS 2004, 2006, s.
- Tajkov, P.: Sakrálna architektúra 11. - 13. storočia na juhovýchodnom Slovensku.
- Krcho, J.: Výskum kostola reformovanej cirkvi vo Veľkej Tŕni. In: Monumentorum tutela, roč. 2010, č. 22, PÚ SR, Bratislava 2010, str.
- Gomboš, P.: Reštaurátorský výskum a reštaurovanie kostola reformovanej cirkvi vo Veľkej Tŕni. In: Monumentorum tutela, roč. 2010, č. 22, PÚ SR, Bratislava 2010, str.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
tags: #rimskokatolicky #kostol #velka #trna