Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých Humenné: História a Architektúra

Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v Humennom je významnou sakrálnou stavbou, ktorá sa nachádza v centre mesta Humenné a je národnou kultúrnou pamiatkou. Bývalý františkánsky kláštor, dnes farský rímskokatolícky kostol, je najvýchodnejšie položená gotická stavba v Európe mimo tehlovej gotiky.

Kostol Všetkých svätých je gotická sakrálna stavba situovaná v severozápadnej časti mesta Humenné, ktorý bol v čase svojho vzniku na okraji mesta. Ide o najvýchodnejšie situovaný gotický kostol na Slovensku. Staviteľmi kostola i kláštora boli františkáni.

Prvá písomná zmienka o meste Humenné sa vyskytuje na listine z roku 1317, avšak osada na tomto mieste bola už oveľa skôr. Z historických dokumentov sa dozvedáme, že už v prvej polovici 14. storočia odvádzal pápežský desiatok farár kostola sv. Petra v Humennom (de Humunna). Tento záznam je prvým písomným doložením Humenného s kostolom sv. Petra, ktorý spoľahlivo poukazuje aj na existenciu Humenného ešte pred 13. storočím. Archívne dokumenty nepriamo posúvajú existenciu rímskokatolíckej farnosti pred rok 1322.

Kostol a fara v Humennom však neboli situované v priestoroch dnešného kostola. Vtedy stred Humenného tvorilo obdĺžnikové námestie, z ktorého vychádzali malé ulice. Na námestí stál i farský kostol sv. Petra s farou. Nevieme či ho dali postaviť Petenovci (šľachtický rod Zemplínskej stolice z 13. storočia), alebo vznikol až po roku 1317.

História

Náboženský život v Humennom prehĺbilo aj účinkovanie františkánov, ktorí prišli do Humenného v 14. storočí na podnet Drugethovcov. Žobravá rehoľa sv. Františka z Assisi stavala kostoly a kláštory spravidla pri mestských hradbách a tam, kde ich nebolo (prípad Humenného), postavila kostol a kláštor mimo centra, mimo námestia. Vybudovali ho v 14. a 15. storočí. Humenskí františkáni zasvätili kostol a kláštor Panne Márii. Dá sa povedať, že mariánska úcta, ktorá tu bola od nepamäti, sa ešte prehĺbila.

Z roku 1456 máme priame dôkazy o existencii kláštornej školy.

Roku 1531 františkánsky kláštor v Humennom načas zanikol. Zdá sa, že hlavnou príčinou odchodu františkánov z Humenného bol veľký požiar, ktorý vyčíňal v mestečku v roku 1529. Za obeť požiaru padol kostol Panny Márie i priľahlý františkánsky kláštor, ktorý úplné vyhorel. Františkáni boli nútení odísť z Humenného pre blížiacu sa reformáciu, ale stihli ešte zachrániť oltárny obraz Panny Márie. Obraz sa dostal do kláštora v Starej Vsi v Poľsku.

Kostol v roku 1529 vyhorel a bol opravený. Roku 1539 bol postavený farský kostol Všetkých svätých. V dôsledku šírenia reformácie bol však už na konci 16. storočia v rukách protestantov.

Kláštor bol obnovený až po príchode jezuitov do Humenného. Ako kostol, tak aj kláštor v roku 1529 úplne vyhorel a opravili ho až po príchode jezuitov začiatkom 17. storočia. Dobudovaný bol v roku 1651, keď ho opäť vrátili františkánom. V roku 1642 k nemu pristavili južnú kaplnku ku kostolu. Kláštor už v roku 1676 opäť vyhorel po zničení vojskami Imricha Tököliho, bol opravený však až koncom 1. tretiny 18. storočia.

V roku 1765 bola zaklenutá loď a postavený organový chór, dokončenie opravných prác datuje letopočet nad vstupným portálom (1765). Ako už bolo spomenuté, v roku 1787 starobylý farský kostol úplne vyhorel a bol zbúraný. Písomnosti o založení farnosti sa stratili akiste pri požiari v r. 1787. Keď v tomto roku vyhorel rímskokatolícky farský kostol, farským chrámom sa stal jezuitský chrám a fara sa presunula do kláštora, keďže jezuitský rád bol v tom čase zrušený. Kostol všetkých svätých sa už neobnovil a kamene požili židia na stavbu svojej synagógy (1795).

Bežné opravné práce boli uskutočnené v roku 1816, 1906 a 1911 sa zväčša týkali len interiérových úprav. Pri poslednej oprave roku 1911 boli vymenené pôvodne trojlistové a plamienkové kružby gotických okien za verné kópie a bol upravený štít vstupného priečelia na spôsob štítov zo 14. storočia s ustupujúcimi hrotito zakončenými vertikálnymi výplňami.

Významné dátumy a udalosti

• 13. storočie: Existencia kostola a fary v Humennom.
• 1317: Prvá písomná zmienka o Humennom.
• 14. storočie: Príchod františkánov do Humenného.
• 15. storočie: Vybudovanie františkánskeho kostola a kláštora.
• 1529: Požiar kostola a kláštora.
• 1531: Dočasný zánik františkánskeho kláštora.
• 1642: Pristavenie južnej kaplnky ku kostolu.
• 1676: Opätovný požiar kláštora.
• 1765: Zaklenutie lode a postavenie organového chóru.
• 1911: Výmena kružieb gotických okien a úprava štítu priečelia.

Architektúra a Exteriér

Františkánsky kostol Panny Márie v Humennom predstavoval pomerne veľkú jednoloďovú stavbu s polygonálne ukončeným presbytériom. Išlo o gotický sakrálny objekt, ktorý v priebehu storočí prešiel viacerými stavebnými úpravami. Jednotlivé architektonické prvky, ako napr. klenba v presbytériu a kružby v oknách datujú kostol do prvej polovice 15. storočia. Klenba v kostolnej lodi je už renesančná a vznikla v 17.

Vstup do kostola je na západnej strane, hneď vedľa kláštora. Západné priečelie tvorí trojuholníkový hladký štít s vypadlinami, ukončený krížom. V predsunutej predsieni je vstupný portál so slepím tympanónom a dvoma slepými oknami, ktoré sú ukončené lomenými oblúkmi, sú tu zachované aj gotické nábehy lomeného oblúka portálu.

Strecha je v priečelí ukončená krížovou kyticou. Na priečelí chrámu sa nachádzajú dve lomené okná, jedno je zdobené kružbou v tvare trojlistu, zatiaľ čo druhá kružba je v tvare dvojplamienku, pod každou kružbou sú dve mníšky oddelené jedným prútom. Spoločnú sedlovú strechu má hlavná loď s presbytériom, ktoré je ukončené polygonálnym uzáverom. Na tejto streche si môžeme povšimnúť vežičku sanktusník. Ďalšou dominantou je zvonicová veža, ktorá má po obvode lomené okná s kružbami. Na južnej strane sa nachádza jedna bočná kaplnka so sedlovou strechou a polygonálnym uzáverom. Po obvode kostola môžeme vidieť oporné piliere so strieškou, jedenkrát členené.

Gotické okná majú lomený oblúk, ich kružba je v tvare trojlístku alebo dvojplamienku, pod nimi sa nachádzajú dve mníšky oddelené jedným prútom, celé okná sú zdobené vitrážou. Severná stena kostola a trojkrídlová stavba kláštora vytvárajú ústredný dvor - rajskú záhradu.

Exteriér Kostola Všetkých svätých

Interiér

Samostatný kostol je jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončenou svätyňou - presbytérium a zachované architektonické prvky ju datujú do 15. storočia. Neskorogotická sieťová klenba na vyžliabkovaných štíhlych rebrách je pri styčných bodoch opatrená drobnými kruhovými svorníčkami. V lodi sú barokové krížové klenby na nástenných pilieroch a klenba kaplnky je dokladom barokovej pseudogotickej klenby so štukovými rebrami, tvoriacimi gotické hviezdice. V západnej časti lodi sa nachádza baroková kruchta s varhanmi.

Dvojpodlažná budova kláštora zachováva vo svojom pôdoryse a interiéroch staršie architektonické prvky zo 17. a 18. storočia. Vnútorné zariadenie v pseudogotickom prevedení je z prelomu 19. a 20. storočia.

Hlavný oltár je v sanktuáriu nad troma schodmi. Na štyroch stĺpcoch z červeného mramoru spočíva ťažká kamenná menza. Na menze spočíval novogotický z dreva krásne vypracovaný oltár, zhotovený Jozefom Riffeserom Altábauer. St. Ulrich grodan Tirol (Rakúsko) rok 1900. Celý oltár zobrazuje uhorských sv. patrónov, ako Panne Márii vzdávajú hold: sv. Štefan, kráľ, sv. Ladislav, kráľ, sv. Imrich, kráľ, sv. Alžbeta, kráľovná a Blah. Margita z rodu Arpádovcov. Po bokoch sú sv. Gerard a sv. Asrik. Oni doniesli z Ríma Svätoštefanskú korunu a korunovali svätého Štefana za prvého kráľa Uhorska. V strede oltára je dvojité tabernákulum pre monštranciu a pre cibórium separátne.

Oltár Panny Márie Karmelskej bol zhotovený v Tirolsku v roku 1900. Celý je z kameňa a umelej kameniny v novogotickom slohu a je v kostolnej lodi na pravom boku. V strede oltára je umiestnená kamenná socha Panny Márie Karmelskej. Po bokoch sú: sv. Anna a sv. Terezka, ktoré spočívajú na stĺpcoch z červeného mramoru.

Oltár sv. Jána Nepomuckého, ktorý je umiestnený v kostolnej lodi na ľavom boku, je celý z kameňa a umelej kameniny v novogotickom slohu. Vrchnú časť spájajú osem stĺpcov z červeného mramoru. V strede oltára je socha sv. Jána Nepomuckého. Napravo od nej sa nachádza socha sv. Antona Paduanského a socha sv. Bonifáca naľavo. Všetky sú z bieleho kameňa. Pod menzou sú uložené relikvie sv.

Oltár sv. Kríža je novogotický, zhotovený z kameňa v Tirolsku v roku 1900. Zobrazuje sv. Kríž, na kríži bez korpusu je prevesené plátno po sňatí Ježiša. Pod krížom je pieta, po bokoch dvaja adorujúci anjeli, a pod menzou Boží hrob. Celý oltár je umiestnený v separátnej gotickej kaplnke, spojenej s kostolnou loďou. Pod klenbou sa nachádza plastický erb s dátumom 1734 Ren. Po boku oltára sa nachádza jedna mramorová čierna doska s dlhším latinským popisom a dvoma rebami a druhá drevená tabuľa s nápisom: „Fundatum Sacrum Menstruale pro defunctis Comitibus Drugeth hm.

Kazateľnica bola zhotovená v Tirolsku roku 1900. Spodná časť je z kameňa a umelej kameniny, celá v novogotickom slohu. Vrchná časť baldachýnu je z dreva. Je to jemná rezbárska a kamenná práca s piatimi plastickými obrazmi.

Vitráže okien sú dielom akad. maliara Mikuláša Klimčáka.

Farský chrám (bývalý františkánsky a jezuitský) prešiel opravou a maľbou a bol vysvätený 10.11.1940.

Súčasnosť

HUMENNÉ - Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých - národná kultúrna pamiatka je významnou sakrálnou stavbou, ktorá sa nachádza v centre mesta Humenné. Bývalý františkánsky kláštor, dnes farský rímskokatolícky kostol, je najvýchodnejšie položená gotická stavba v Európe mimo tehlovej gotiky.

Kostol Všetkých svätých v Humennom je gotická sakrálna stavba situovaná v severozápadnej časti mesta, ktorý bol v čase svojho vzniku na okraji mesta. Ide o najvýchodnejšie situovaný gotický kostol na Slovensku.

Kostol Všetkých svätých prešiel v poslednom čase rozsiahlou rekonštrukciou. Chrám sa okrem funkčných vylepšení dočkal aj estetického vynovenia. Generálna oprava priniesla podlahové kúrenie, nové osvetlenie, nový kamerový systém a internetové rozvody. Chrám dostal nový šat aj vnútorným vymaľovaním. Celá rekonštrukcia prebehla s úzkou súčinnosťou s Krajským pamiatkovým úradom v Prešove.

Svätú omšu s posvätením kostola a oltára slúžil košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober. V homílii pripomenul viac ako 600-ročnú históriu kostola a vyzdvihol i radosť, ktorú toto spoločenstvo cíti po ukončení prác.

Podľa slov dekana - farára Františka Mariňáka, pri obnove boli veľmi nápomocní všetci veriaci farnosti. „Veriaci sa naozaj promptne zapojili do všetkého, čo sa tu dialo, cez tisícky hodín brigád, ktoré tu odpracovali naši chlapi, cez mnohé obety a finančné dary.

Humenský Kostol Všetkých svätých volajú domáci i ľudia z okolia „starý kostol“. František Mariňák hovorí, že na tomto gotickom chráme sa mu páči najmä to, že je to sakrálny priestor. Počas dlhých storočí, čo humenský kostol stojí, sa v jeho vnútri slávili tisícky bohoslužieb. Atmosféru premodlených múrov potvrdzuje aj humenský dekan: „Je to nielen o mne, že ja to cítim, lebo tu žijem, bývam, dýcham, ale aj ľudia, ktorí sú z iných častí mesta alebo z neďalekých obcí, sem prichádzajú, lebo sa narodili v Humennom, tu boli pokrstení a pre nich je toto ,ich kostol´.

Humenskí veriaci si chrám opravili pre seba - ja ako kňaz tu o rok už nemusím byť, ale oni tu zostanú; a je to ich kostol, ich miesto na slávenie Eucharistie.

František Mariňák prezrádza, že plánujú doriešiť ešte jeden veľmi dôležitý detail. „V presbytériu sa nachádzal veľmi veľký obetný stôl. Najvzácnejšia na tomto obetnom stole z pohľadu pamiatkarov bola stredná časť, ktorú sme aplikovali pod oltár. Teraz však máme iba ,prechodný´ obetný stôl aj s ambónou, takže v týchto dňoch oslovujem architektov, aby navrhli riešenie obetného stola a ambóny, ktoré by sa hodili do tohto gotického chrámu. Potom ich návrhy bude posudzovať liturgická komisia a pamiatkový úrad.

Na otázku, ako hodnotí obdobie rekonštrukcie, humenský dekan úprimne odpovedá: „Tie tri mesiace boli ozaj ťažké. Povedal som to aj v záverečnom príhovore na odpustovej slávnosti Všetkých svätých. Zaspával som aj vstával s myšlienkou na rekonštrukciu. Viac som bol robotníkom či účtovníkom a všetkým možným než kňazom, aj keď som sa usiloval pastoračné povinnosti nezanedbávať.

Kňazi z farnosti Všetkých svätých už niekoľko mesiacov pred rekonštrukciou pozývali a prosili veriacich, aby toto dielo podporili modlitbami, obetami, finančne i osobne - fyzicky a manuálne.

Veriaci reagujú na zrekonštruovaný chrám nadmieru pozitívne. A bez ich pomoci - bez ich iniciatívy, modlitieb, ale ani bez ich finančnej či brigádnickej pomoci - veď tí chlapi tu dokopy dobrovoľne ...

tags: #rimskokatolicky #kostol #vsetkych #svatych #humenne #zaujimavosti