Rímski bohovia: Kto boli a aký bol ich význam?

Rímska mytológia bola prevzatá od iných národov, vznikla hlavne zo základu gréckej a etruskej mytológie. Hlavnými bohmi boli hlavne pôvodne grécki bohovia, ktorí boli neskôr len premenovaní.

Rímske náboženstvo sa v priebehu vývoja Ríma (resp. Rímskej ríše) menilo a prispôsobovalo potrebám ľudí. Rimania uctievali nielen bohov (Dei / Dii), ktorí stáli na prvom mieste, ale aj rôznych duchov, ochrancov človeka alebo posvätné predmety či zvieratá. Verili, že ich priazeň si môžu nakloniť stavaním chrámov, modlitbami a bohoslužbami.

Sprostredkovateľmi medzi ľuďmi a bohmi sa stali kňazi (pontifikovia - slovo pontifex doslova znamená „staviteľ mosta“ = pons + facere) a kňažky (napr. vestálky - kňažky bohyne Vesty).

Rimania boli na tento vznešený pôvod zakladateľov svojho mesta hrdí a používali ho ako jeden z argumentov na odôvodnenie svojej svetovlády. Tí z nich,ktorí tomu neverili,zdvorilo mlčali-asi ako donedávna Japonci, ked pochybovali, že ich cisár je priamy potomok Slnka.

Je dôležité si uvedomiť, že rímski bohovia sú rôzneho pôvodu - latinského, sabinského, etruského (= tzv. domáci, pôvodní), neskôr aj z rôznych podmanených alebo susedných území (= tzv. novousadlí).

Pravdepodobne za vlády Tarquiniovcov sa zmenila najvyššia trojica ochranných bohov Ríma - stali sa nimi Jupiter, Juno a Minerva. Po rozšírení Rímskej ríše sa do Ríma dostali aj iné cudzokrajné božstvá, napr. Rimania ďalej uctievali Múzy (Musae) - ochrankyne deviatich umení, Hóry - bohyne ročných období, Fúrie - bohyne pomsty a Grácie (Gratiae) - tri bohyne krásy a pôvabu.

Podobnej úcty ako božstvám sa dostalo aj prírodným javom, napr. bohyňou jarnej zory bola Aurora, bohyňou dúhy Iris; a personifikáciám niektorých cností a pojmov, napr. Concordia - občianska svornosť, Iustitia - spravodlivosť a právo, Fortuna - šťastná náhoda, šťastena, osud, Libertas - sloboda, Victoria - víťazstvo, Pax - mier.

Uctievali sa aj domáci bôžikovia ako sú penáti (Penates) - ochrancovia rodiny, domácnosti a štátu, lárovia (Lares) - ochrancovia domácností (ochranné rodinné božstvá), géniovia (Genii) - ochranní duchovia každého jednotlivca a takisto aj duchovia mŕtvych mánovia (Manes) - duše mŕtvych, ktoré chránili rodinu a lemurovia (Lemures) - mátohy, strašidlá, duchovia zomretých, ktorí škodili.

Dalo by sa povedať, že Rimania uctievali skoro všetky javy, zákonitosti a náhody. V súčasnosti tvoria mená rímskych bohov napríklad názvy planét, hviezd a vesmírnych rakiet.

Najvýznamnejší rímski bohovia

Medzi najvýznamnejších rímskych bohov patrili:

• Jupiter: Vládca bohov. Ako taký bol stotožňovaný s gréckym Diom a čiastočne aj s egyptským hlavným bohom Amonom. Patril medzi najvýznamnejších bohov Ríma, okrem iného mu bol ako Jupiterovi Optimovi Maximovi (Jupiterovi najlepšiemu a najväčšiemu) zasvätený chrám na Kapitole. S veľkou pravdopodobnosťou bol Jupiter pôvodne bohom nebies, ktorý riadil počasie, predovšetkým búrku. Miesta, do ktorých udrel blesk sa stávali posvätnými a patrili iba jemu. Z keltských bohov bol Jupiter stotožňovaný s bohom blesku Taranom a takisto s bohom slnka. Jeho manžekou bola vládkyňa bohov Juno, okrem nej však mal množstvo partneriek, či partnerov a takisto nemanželských detí.
• Juno: Vládkyňa bohov, manželka Jupitera. Jedná sa o rímsku verziu etruskej bohyne Uni, neskôr bola stotožnená s gréckou Hérou a vďaka nej získala nových rodičov i potomkov. Bol jej zasvätený každý prvý deň mesiaca, sviatky mala 1.7. a 13.9. Bola tradične označovaná za ochranného ducha žien. Taktiež zohrávala úlohu ochrankyne manželstva, pomáhala ženám s pôrodmi a celkovo niesla patronát nad rodinou. Vzhľadom k tejto svojej úlohe je jednou z mála bohýň a bohov, ktorá nemá žiadnych nemanželských potomkov. Ako ostatní bohovia, aj Juno mala množstvo epitet. Ako Juno Populonia žehnala ľuďom vo vojne.
• Neptún: Jeden z trojice najmocnejších bohov, pôvodne boh vody. Neskôr, po zlúčení s gréckym Poseidónom, sa stal vládcom morí. Keďže Poseidón bol považovaný za stvoriteľa koní, Neptún bol zlúčený i s rímskym bohom koní Consom. Jeho manželkou sa stala Néreida Amfitríta, jeho najstarším synom bol polomuž, poloryba Tritón. Neptúnovou zbraňou je trojzubec a bol pomerne obávaným bohom, pretože hoci dokázal zabezpečiť bezpečnú plavbu, ak sa nahneval, lode sa už nikdy nevrátili do prístavov. Modlili sa k nemu predovšetkým námorníci.
• Pluto: Vládca mŕtvych, kráľ pokladov. V Grécku bol známy pod menom Hádes a ako pán mŕtvych sa netešil veľkej obľube. Jeho manželkou bola bohyňa jari Persefóna, zo začiatku milá a veselá, no podsvetie ju vraj zmenilo na chladnú a smutnú. Ľudia sa Háda báli a obvykle mu obetuvávali čierne zvieratá, najmä ovce, jeho posvätnou rastlinou bol narcis.
• Mars: Zo začiatku boh poľnohospodárstva, neskôr sa o stotožnený s gréckým Areom stal bohom vojny. Je po ňom pomenovaný mesiac marec (latinsky Martius), posvätnými zvieratami boli vlk a ďateľ. Základný rozdiel medzi Martom a Areom je v skutočnosti, že zatiaľčo Ares bol bohom zúrivého vojnového šialenstva, krviprelievania a násilia, Mars prebral skôr atribúty patriace Pallas Athéne a bol bohom stratégie a teda aj víťaznej vojny. V niektorých provinciách Mars prebral aj funkciu boha liečiteľstva a stal sa i patrónom niekoľkých keltských kmeňov a osád.
• Venuša: Hoci pôvodne bola bohyňou plodnosti a kvetov, veľmi skoro bola zlúčená s gréckou Aphrodité, bohyňou lásky a krásy a prijala aj jej postavenie v mýtoch, od čoho sa odvíjalo všetko. Od jej pôvodu (zrodila sa z morskej peny, ktorú oplodnil umierajúci Uranos, vďaka čomu bola najstaršou z tretej generácie bohov), cez jej vzťahy, manželstvo s chromým bohom kováčov Vulkánom (grécky Héfaistos) až po skutočnosť, že sa stala matkou zakladateľa Ríma, Aenea.
• Vulkán: Boh ohňa, po stotožnení s gréckym Héfaistom i boh kováčov. Zatiaľčo však Héfaistos bol synom bohyne Héry, ktorá ho vraj zrodila sama zo seba, Vulkánova genealógia nie je ani zďaleka taká jednoduchá, keďže jeho pôvodom si nie sme vôbec istí (v jednej z verzií je dokonca otcom Jupitera, čím sa popiera jeden zo základných mýtov o boji s Titánmi!). V rozšírenejšej verzii mýtu je však Vulkán dieťaťom Jupitera a Juno, avšak po jeho narodení bola Juno jeho výzorom tak znechutená, že ho zhodila z Olympu, čím spôsobila, že jej syn zostal naveky chromý. Vulkán však od svojej gréckej verzie získal napríklad krásnu manželku Venušu (Aphrodité) a v rímskych mýtoch sa stal otcom niekoľkých hrdinov a bol považovaný aj za predka viacerých rodov.
• Minerva: Rímska bohyňa tradične stotožňovaná s gréckou bohyňou múdrosti, remesiel, stratégie a víťaznej vojny, Athénou. Hoci však Minerva prijala niektoré znaky, zostala prevažne (a na rozdiel od svojej gréckej polovičky) bohyňou cechov a remesiel. Tu sa ukazuje zásadný rozdiel vo vnímaní Rimanov a ich postoja k bohom vojny. Zatiaľ čo grécka Athéna bola ochrankyňou stratégie, a teda aj víťaznej vojny a Arés bol bohom krvilačnosti, vojny vedenej pre samotné vraždenie a bez úžitku, Minerva bola síce významnou bohyňou, ale v role boha vojny sa angažovali skôr Mars a z Perzie pochádzajúci boh Mithras.
• Bacchus: Rímsky boh vína, stotožnený s gréckym Dionýzom. Jeho otcom bol tradične Jupiter a matkou smrteľníčka Semele, princezná, ktorej bohyňa Juno privodila smrť. Zeus si potom Baccha zašil do lýtka a donosil ho miesto matky. Keď chlapec dospel, bohyňa Vesta sa kvôli nemu vzdala miesta v Dvanástke, aby bol medzi bohmi zachovaný mier. Bacchovými kňažkami boli Mainady, dosť nespútané ženy oddávajúce sa vínu. Jeho oslavy boli sprevádzané nemorálnosťou a často sa menili za hranice slušnosti a tak boli v roku 186 pred n.l. Bacchanálie zakázané.
• Apollón: Grécky boh, ktorý síce nikdy nebol stotožnený so žiadnym rímskym, no i tak bol jedným z najvýznamnejších bohov Ríma. Zo začiatku bol považovaný za boha liečiteľstva, potom sa stal bohom veštieb a proroctiev a neskôr mu pribudli i povinnosti boha lovu, hudby a poézie. V Delfách sa nachádzala aj veštiareň, v ktorej veštila Apollónova kňažka Pýthia. Ako Aollón Phoibos bol uctievaný ako boh slnka. Apollóna Atepomara uctievali Kelti ako boha koní.
• Ceres: Bohyňa obilia, v Grécku známa pod menom Deméter. Stelesňovala schopnosť prírody stále sa obnovovať. Počas hladomoru v roku 496 pred n.l. odporučili Sibylline knihy, aby začali uctievať aj Deméter. Slávnosti Cerialia sa konali medzi 15. a 19. aprílom. Na dátum 4.10. pripadal aj pôst na počesť Ceres, čo je v rímskom svete dosť neobvyklé.
• Diana: Bohyňa divokej prírody a lesov. Bola stotožnená s bohyňou Artemis a prevzala jej funkciu ochrankyňe žien, bohyne lovu a mesiaca. Na Aventíne stál Dianin chrám a centrum jej kultu bolo pri meste Aricia. Spájali ju s bohyňou Egeriou a bohom Virbiom. Niekedy bývala spojovaná aj s keltskými bohyňami lovu Abnobou a Arduinnou. Dianin sviatok sa konal 13. augusta. Jej bratom- dvojčaťom bol Apollón, ktorý bol zase bohom slnka k Dianinmu mesiacu.
• Merkúr: Syn Pleiády Maie a boha Jupitera, totožný s bohom Hermom. Bol považovaný za ochrancu cestovateľov, posla bohov i ochrancu zlodejov, vlastne pomáhal všetkým okrem lenivcov. Bol zobrazovaný s berlou a dvomi hadmi a 15. mája sa slávil jeho sviatok. V Británii bol zobrazovaný s tromi hlavami a pravidelne ho stotožňovali s rôznymi bohmi a zobrazovali aj s bohyňou Rosmertou.

Medzi ďalších významných bohov patrili napr. boh hraníc Terminus, boh Saturn (grécky Kronos), Tyché- bohyňa šťastia, či veľmi žiadaná bohyňa víťazstva Victoria.

Okrem známejších či menej známy božstiev tiež z rímskej mytológie môžeme poznať tieto bytosti: Nona (gr. Klotho), ktorá spriadala niť života, Decima (gr. Lachesis), ktorá merala dĺžku života, Morta (gr. Atropos), ktorá prestrihovala niť života.

Rímski bohovia a znamenia zverokruhu

Zaujímavosťou je, že s rímskymi bohmi súvisia aj jednotlivé znamenia zverokruhu:

• Baran: Nad Baranom stojí Mars, rímsky boh vojny. Títo jedinci preto bývajú veľmi odvážni, energickí a vyznačujú sa túžbou po moci a úspechu. Mars bol v rímskej mytológii považovaný za najdôležitejšieho boha vojakov a bol uctievaný ako symbol sily a hrdinstva.
• Býk: Nad Býkmi drží ochrannú ruku Venuša, ktorá je rímskou bohyňou krásy a zmyselnosti. Títo jedinci jej vďačia za svoju krásu a lásku k umeniu a dobrému životu. Podľa povesti sa zrodila venuša z morskej peny a bola matkou Aenea, bájneho zakladateľa rímskeho národa.
• Blíženci: Patrónom Blížencov je Merkúr, rímsky boh obchodu. Vďaka tomuto vplyvu bývajú Blíženci všestranní a majú dar reči. Merkúr sa vyznačuje okrídleným klobúkoma topánkou, čo symbolizuje jeho rýchlosť a schopnosť cestovať. Kult boha Merkúra dosiahol vrcholu za vlády cisára Augusta.
• Rak: Nad Rakom drží ochranu bohyňa Luna. Podľa rímskych básnikov je darkyňou svetla a je spätá s mesačnými fázami. Kult Luny bol nesmierne dôležitý pri meraní času, a tak ju mali Rimania vo veľkej úcte. Jej svätyňa sa nachádzala na najslávnejšej ulici starovekého Ríma, Via Sacra. Rak je pod vplyvom Luny veľmi emocionálny, citlivý a intuitívny. Vodné znamenie Raka prináša silnú väzbu na rodinu a domov a tiež dáva veľký dôraz na vzťahy a emócie. Títo jedinci môžu byť veľmi zraniteľní a niekedy príliš citliví, ale zároveň majú silný inštinkt a vynikajú v udržiavaní pevných vzťahov.
• Lev: Ochrancom Levov je rímsky boh Sol. Je známy svojou hrdosťou a sebavedomím. Lev je často veľkorysý a šľachetný, čo z neho robí výnimočnú osobnosť. Má silnú vôľu a veľký životný elán, takže sa nikdy nevzdáva. Je náruživým milovníkom života a má rád, keď je stredobodom pozornosti.
• Panna: Panny sú chránené bohyňou plodnosti a rodičovstva. Junona bola manželka Jupitera a bola považovaná za matku bohov. Jej svätyňa bola v Ríme veľmi významná a slávna hlavne kvôli jej spojeniu s rodinnými a manželskými záležitosťami.
• Váhy: Váhy sú pod vplyvom Thety, bohyne spravodlivosti a rovnováhy. Thety je zobrazovaná s váhami v rukách, čo symbolizuje jej schopnosť rozhodovať o spravodlivosti a dávať všetkým to, čo im právom náleží.
• Škorpión: Škorpióni sú vedení bohom smrti a podzemia, Dis Pater. Tento boh bol považovaný za boha bohatstva a života pod zemou.
• Strelec: Strelci sú pod vplyvom Diany, bohyne lovu a vojny. Diana bola považovaná za jednu z najsilnejších rímskych božstiev a bola uctievaná ako patrónka lesov, loveckých a vojenských výprav.
• Kozorožec: Patrónom Kozorožca je rímsky boh Jupiter, ktorý je zároveň najväčším bohom rímskeho Pantheonu. Jupiter bol považovaný za boha nebies, búrok a múdrosti. Jeho chrám bol jedným z najvýznamnejších svätých miest v starovekom Ríme. Ľudia s k nemu obracali s prosbami o múdrosť a ochranu bohatstva.
• Vodnár: Vodnárov ochraňuje Nut, bohyňa zosobňujúca nebeské telesá, ktoré údajne putovali jej útrobami a rodili sa nadránom v krvi, ktorá robila červené zore. Vodnári sú preto povestní svojou originalitou a nezávislosťou. Sú vynaliezaví, intuitívni a neboja sa riskovať.
• Ryby: Patrónom Rýb je rímsky boh mora, Neptún. Ryby sú veľmi citlivé a vnímavé, čo im umožňuje vidieť svet inak ako ostaní. Títo ľudia majú vynikajúcu intuíciu a sú veľmi dobrí v duchovných záležitostiach.

tags: #rimsky #boh #lasky