Rímski Bohovia: Jupiter, Juno a Minerva

Staroveký Rím, mesto, ktoré sa postupne rozrástlo na mestský štát a nakoniec na rozsiahlu starovekú ríšu, prijímal kultúru svojich obyvateľov. Rimania si podmaňovali okolité územia a prijímali kultúru ich obyvateľov. Najväčším vzorom pre nich však bola kultúra starých Grékov, ktorú ďalej rozvíjali. Preto sa dnes pre gécku a rímsku kultúru používa označenie antická kultúra.

Rimania uctievali nielen bohov (Dei / Dii), ktorí stáli na prvom mieste, ale aj rôznych duchov, ochrancov človeka alebo posvätné predmety či zvieratá. Verili, že ich priazeň si môžu nakloniť stavaním chrámov, modlitbami a bohoslužbami. Sprostredkovateľmi medzi ľuďmi a bohmi sa stali kňazi (pontifikovia - slovo pontifex doslova znamená „staviteľ mosta“ = pons + facere) a kňažky (napr. vestálky - kňažky bohyne Vesty). Rímski bohovia sú rôzneho pôvodu - latinského, sabinského, etruského (= tzv. domáci, pôvodní), neskôr aj z rôznych podmanených alebo susedných území (= tzv. novousadlí). V súčasnosti tvoria mená rímskych bohov napríklad názvy planét, hviezd a vesmírnych rakiet.

Jupiter: Najvyšší Boh

Najvyšším bohom bol Jupiter (Iuppiter, gr. Zeus) s prívlastkom Optimus Maximus (Najlepší a Najväčší). Bol to boh neba, hromu a blesku. Ako taký bol stotožňovaný s gréckym Diom a čiastočne aj s egyptským hlavným bohom Amonom. Patril medzi najvýznamnejších bohov Ríma, okrem iného mu bol ako Jupiterovi Optimovi Maximovi (Jupiterovi najlepšiemu a najväčšiemu) zasvätený chrám na Kapitole.

S veľkou pravdepodobnosťou bol Jupiter pôvodne bohom nebies, ktorý riadil počasie, predovšetkým búrku. Miesta, do ktorých udrel blesk sa stávali posvätnými a patrili iba jemu. Z keltských bohov bol Jupiter stotožňovaný s bohom blesku Taranom a takisto s bohom slnka. Jeho manžekou bola vládkyňa bohov Juno, okrem nej však mal množstvo partneriek, či partnerov a takisto nemanželských detí. Podľa gréckej mytológie bol kráľom bohov, vládcom Olympu, bohom hromu, blesku a nebies, ochrancom pohostinstva, utečencov, štátu a rodiny. Bol vládca bohov a ľudí, darca života a ľudských osudov, ochranca zákonov a poriadku. Jeho zbraňou bol blesk a vládol na nebi aj na Zemi.

Juno: Ochránkyňa Žien a Manželstva

Juno (Iuno) - pôvodne latinská ochrankyňa žien, stala sa aj ochrankyňou manželstva, bola manželkou Jupitera. Jedná sa o rímsku verziu etruskej bohyne Uni, neskôr bola stotožnená s gréckou Hérou a vďaka nej získala nových rodičov i potomkov. Bol jej zasvätený každý prvý deň mesiaca, sviatky mala 1.7. a 13.9. Bola tradične označovaná za ochranného ducha žien. Taktiež zohrávala úlohu ochrankyne manželstva, pomáhala ženám s pôrodmi a celkovo niesla patronát nad rodinou. Vzhľadom k tejto svojej úlohe je jednou z mála bohýň a bohov, ktorá nemá žiadnych nemanželských potomkov. Ako ostatní bohovia, aj Juno mala množstvo epitet. Ako Juno Populonia žehnala ľuďom vo vojne.

Minerva: Bohyňa Umenia, Remesiel a Múdrosti

Minerva - bohyňa umenia a remesiel, neskôr múdrosti a ochrankyňa Ríma. Rímska bohyňa tradične stotožňovaná s gréckou bohyňou múdrosti, remesiel, stratégie a víťaznej vojny, Athénou. Hoci však Minerva prijala niektoré znaky, zostala prevažne (a na rozdiel od svojej gréckej polovičky) bohyňou cechov a remesiel. Tu sa ukazuje zásadný rozdiel vo vnímaní Rimanov a ich postoja k bohom vojny.

Božské Trojice v Mytológii

Božské trojice boli známe už aj v predkresťanskej dobe. Napríklad v rímskej mytológii to boli Jupiter, Minerva a Juno, v gréckej Zeus, Poseidon a Hades, v Babylónii Anu, Ea a Bel, či v Egyptskej Osiris, Ísis a Hor. Dokonca aj slovania mali svojho trojediného boha Triboga (Rod, Lada, Svarog).

Pravdepodobne za vlády Tarquiniovcov sa zmenila najvyššia trojica ochranných bohov Ríma - stali sa nimi Jupiter, Juno a Minerva. Po rozšírení Rímskej ríše sa do Ríma dostali aj iné cudzokrajné božstvá. Rimania uctievali nielen bohov (Dei / Dii), ktorí stáli na prvom mieste, ale aj rôznych duchov, ochrancov človeka alebo posvätné predmety či zvieratá. Verili, že ich priazeň si môžu nakloniť stavaním chrámov, modlitbami a bohoslužbami.

Tu je tabuľka s prehľadom hlavných rímskych bohov a ich gréckych ekvivalentov:

Animovaná rímska mytológia

Rímsky BohGrécky BohFunkcia
JupiterZeusVládca bohov, boh neba a hromu
JunoHéraOchránkyňa manželstva a žien
MinervaAténaBohyňa múdrosti, umenia a remesiel
NeptúnPoseidonBoh mora
MarsÁresBoh vojny
VenušaAfroditaBohyňa lásky a krásy
ApolloApolloBoh slnka, hudby a poézie
DianaArtemisBohyňa lovu a mesiaca
MerkúrHermesPosol bohov, boh obchodu
VulkánHéfaistosBoh ohňa a kováčstva

tags: #rimsky #boh #priani