Rimsky cisár Ježiš: Historické dôkazy

Podoba Ježiša Krista je téma, ktorá fascinuje a provokuje diskusie už stáročia. Hoci ide o osobu z dávnej histórie a neexistujú žiadne fotografie ani videá, existuje prekvapivé množstvo dôkazov o jeho existencii. Tento článok sa zaoberá otázkou historických dôkazov o existencii Ježiša Krista.

Ježiš Kristus je jednou z najvýznamnejších osobností v dejinách ľudstva. Jeho život, učenie a posolstvo ovplyvnili miliardy ľudí po celom svete. Počas svojho krátkeho života získal mnohých nasledovníkov, ktorí verili jeho posolstvu o odpustení a spravodlivosti. Jeho narodenie oslavujeme na Vianoce, jeho smrť a vzkriesenie si pripomíname na Veľkú noc. O jeho učení sa dočítame v Biblii a jeho existenciu potvrdzujú aj sekulárne zdroje.

Veríme, že žila Kleopatra či rímsky cisár Gaius Iulius Caesar. Keď však príde reč na ich takmer súčasníka Ježiša Krista, názory na jeho existenciu sa rozchádzajú. Pritom na Vianoce si ľudia na celom svete pripomínajú práve narodenie malého Ježiška v Betleheme. Archeológovia už roky vo Svätej zemi hľadajú dôkazy, ktoré by potvrdili slová Biblie. Čo našli? A čo tvrdia hodnoverné historické pramene?

Syn Boží, Boh, Kráľ židovský, Spasiteľ... Všetky mená odkazujú na jedného človeka - Ježiša Krista. Z učenia tohto muža, ktorého spočiatku nasledovalo iba 12 apoštolov, sa stalo najrozšírenejšie svetové náboženstvo. Kresťanstvo dnes vyznáva 2,4 miliardy veriacich. V stredoveku sa našlo iba málo učencov, ktorí pochybovali o tom, že Kristus naozaj žil.

V 18. až 20. storočí sa však veci zmenili a do dnešnej doby sa často stretneme s názorom skeptikov, že Ježiš neexistoval. Podľa nich ide o vymyslený symbolický príbeh neskorších kresťanov, kde hrá hlavnú úlohu Kristus ako mytologická postava. Proti nim stojí väčšina vedcov a odborníkov, ktorí síce majú rôzne názory na detaily okolo jeho života, no popierať jeho existenciu si nedovolia. Čo všetko nasvedčuje tomu, že táto biblická postava pred 2 000 rokmi naozaj kráčala po zemi?

Ikona Krista Pantokratora zo Sinaja, 6. storočie

Historické Zmienky o Ježišovi Kristovi

Hoci nemáme žiadny fyzický alebo archeologický dôkaz o existencii Ježiša Krista, existujú historické dokumenty a záznamy, ktoré kolaborujú určité časti Nového Zákona, ktoré opisujú život a smrť Ježiša.

Písomné zdroje

Kresťania za hlavný dôkaz Kristovho bytia považujú evanjeliá a iné spisy Nového zákona, ktoré opisujú jeho život a učenie. Ich autorstvo je pripisované niektorému z Ježišových apoštolov, napríklad Matúšovi, ktorý sa podľa kresťanskej tradície považuje za očitého svedka Ježišovho pôsobenia, alebo ich žiakom, napríklad Lukášovi, ktorý sprevádzal na cestách apoštola Pavla. Autorstvo evanjelií však býva často spochybňované a podľa niektorých historikov boli napísané až neskoršími kresťanmi.

Ak sa však nechceme opierať iba o náboženské zdroje, existenciu Krista potvrdzujú aj mnohé mimobiblické spisy dobových učencov.

• Flavius Josephus: Predpokladá sa, že Josephus sa narodil pár rokov po ukrižovaní Ježiša, okolo roku 37. Bol vplyvný aristokrat a vojenský líder v Palestíne.
• Tacitus: Rímsky senátor a historik Tacitus spomína cisára Nera, ktorý falošne obvinil "osoby, ktoré sú bežne nazývané kresťanmi a ktoré boli nenávidené pre ohavnosti, ktoré páchali. Pôvodca ich mena Kristus bol za Tiberiovej vlády prokurátorom Pontským Pilátom popravený. Tá zhubná povera bola síce zatiaľ zatlačená, ale znova prepukla nielen v Judsku, kolíske tohto zla, ale aj v Ríme,“ približuje starobylý text biblista Jozef Jančovič z Univerzity Komenského.
• Suetonius: Rímsky historik Suetonius spomína, že cisár Claudius vyhnal z Ríma tých Židov, ktorí "podnecovaní Kristom neustále vyvolávali nepokoje". Ježiša spomína aj významný židovský historik Iosephus Flavius, ktorý v diele Židovské starožitnosti z roku 94 po Kristovi zaznamenal, že Ježišovi nasledovníci veria, že existoval.
• Lucián zo Samosaty: Grécky satirik Lucián zo Samosaty v 2. storočí napísal o ranných kresťanoch toto: Kresťania... do tohto dňa oslavujú muža - významnú osobnosť, ktorý zaviedol ich nové rituály a bol preto ukrižovaný.

O Kristovi písal aj rímsky správca Plínius Mladší, historik Suetónius, filozof Celsus, väzeň Mara ben Serapion a napokon sa spomína aj v židovskom učení Talmud,“ vymenováva biblista. Ak by sme všetky tieto mimobiblické záznamy zhrnuli do jedného celku, v podstate by svojimi výpoveďami kopírovali Nový zákon.

Podľa Jančoviča by sa dali zhrnúť takto: „Ježiš bol považovaný za múdreho muža, za mocného a úctyhodného učiteľa, ktorý konal zázraky, bol ukrižovaný za prefekta Pontského Piláta v predvečer Paschy. U Tacita a Flavia sú možné zmienky o tom, že Ježiš bol vzkriesený. Tento malý výber starovekých nekresťanských zdrojov potvrdzuje naše znalosti o Ježišovi z evanjelií.”

Tieto zmienky, hoci stručné, naznačujú, že Ježiš bol známy historikom, ktorí mali dôvod sa o túto záležitosť zaujímať.

Historik Gary Habermas vytvoril zoznam minima faktov o Ježišovom živote a počiatkoch kresťanstva. Jeho učeníci verili, že ho videli živého po jeho smrti.

Spisy Ježišových fanúšikov: Hlavnými zdrojmi informácií o Ježišovom živote sú štyri evanjeliá. Marek, Matúš, Lukáš a Ján napísali Ježišov životopis niekoľko rokov po jeho smrti. Na základe vlastných skúseností a/alebo správ očitých svedkov podrobne opisujú Ježišovo narodenie, jeho poslanie, zázraky, vyučovanie a napokon jeho smrť a vzkriesenie. Títo autori boli Ježišovými prívržencami a chceli šíriť jeho posolstvo.

Existuje však aj niekoľko neutrálnych až „proti-ježišovských“ zdrojov, ktoré sa zmieňujú o existencii Ježiša:

• Jozef Flavius: známy židovský historik, ktorý žil v 1. storočí. V jeho spisoch nachádzame aj pár slov o Ježišovi. Píše, že to bol múdry muž, ktorý konal divy a mal židovských aj nežidovských nasledovníkov. Opísal aj jeho smrť ukrižovaním a že „spoločenstvo kresťanov, pomenovaných po ňom, dodnes nevyhynulo“. Z jeho ďalších spisov je zrejmé, že Jozef Flavius nebol fanúšikom kresťanov. Jeho zmienku o Ježišovi považujú historici za potvrdenie Ježišovej existencie, keďže Flavius ako Žid nemal v záujme písať o Ježišovi, keby reálne neexistoval.
• Grécky filozof Celsus: Celsus, grécky filozof, ktorý žil v 2. storočí, líči Ježiša ako nebezpečného podvodníka. Tvrdí, že Máriino panenské tehotenstvo je nezmysel a zázraky, ktoré Ježiš vykonal, sú len čierna mágia. Ale ani Celsus jeho existenciu nespochybňuje.
• Tacitus a Suetonius: Títo významní rímski historici pôsobiaci na konci 1. storočia opisujú Ježiša ako zakladateľa kresťanstva.

Evanjeliá a Pavlove listy patria k najstarším a najdôležitejším prameňom o Ježišovom živote a učení. Boli napísané v druhej polovici 1. storočia, čo je relatívne skoro po Ježišovej smrti. To znamená, že ich autori mohli mať prístup k priamym svedectvám očitých svedkov, alebo k iným hodnoverným zdrojom.

Evanjeliá obsahujú množstvo historicky presných detailov o geografii, kultúre a politike územia Judei 1. storočia.

Archeologické Nálezy Potvrdzujúce Biblické Správy

V hľadaní Ježiša ako historickej osobnosti je nemenej dôležitá archeológia, ktorá by svojimi nálezmi mohla podporiť slová Biblie. Jedným z najdôležitejších dôkazov je Ježišov hrob v Jeruzaleme, ktorého pravosť je však taktiež často spochybňovaná.

„Autenticita Ježišovho hrobu aj kalvárie je nepochybná. Ježiš na Golgote zomrel a bol pochovaný do skalného hrobu. Obe miesta sú vedľa seba a uctievajú sa dnes v Bazilike Božieho hrobu. Ich hodnovernosť v 60. rokoch minulého storočia potvrdila aj významná anglická archeologička Kathleen Kenyon. Za cisára Hadriána v roku 135 bol hrob zrovnaný a kalvária znesvätená postavením pohanského chrámu zasväteného Venuši.“ Práve pokus o znesvätenie tohto dôležitého bodu, kde neskôr v 4. storočí cisár Konštantín postavil prvú baziliku, svedčí podľa biblistu o pravosti miesta.

„Podobné niečo sa stalo po roku 135 aj s jaskyňou Ježišovho narodenia v Betleheme, cisár Hadrián dal vysadiť v jej areáli posvätný háj Adonisovi. Jeho hanebné konanie paradoxne pomohlo uchovať presnú lokalitu pamätných miest Ježišovho príchodu a odchodu z tohto sveta,“ tvrdí Jančovič.

Bazilika Božieho hrobu v Jeruzaleme

Minulý rok špičkoví archeológovia rekonštruovali malú kaplnku nad hrobom Ježiša a na krátky čas skúmali aj hrobku samotnú. Pod mramorovou doskou našli originálny vápencový výstupok, teda pohrebné lôžko. Výsledky vedeckých výskumov dokazujú, že kaplnka a hrobka v jej vnútri sú tie isté, na ktoré odkazujú Rimania ako na miesto posledného odpočinku Ježiša.

Archeologické nálezy v Kafarnaume, meste, kde Ježiš pôsobil, potvrdzujú biblické opisy zachytené v evanjeliách. V Jeruzaleme bola objavená hrobka veľkňaza Kaifáša, ktorý zohral kľúčovú úlohu v Ježišovom procese a odsúdení. Tento nález potvrdzuje existenciu Kaifáša a historickú presnosť biblických správ.

V Cézarey Prímorskej bol zas objavený nápis s menom Pontského Piláta, rímskeho prefekta Judey. Tento nález potvrdzuje Pilátovu existenciu a jeho úlohu v Ježišovom ukrižovaní.

V Jeruzaleme bolo objavené miesto, ktoré podľa tradície bolo miestom Ježišovho súdu pred Pilátom. Hoci ide o neskoršiu tradíciu, archeologické nálezy z 1. storočia nášho letopočtu potvrdzujú, že miesto bolo v tom čase využívané ako rímska pevnosť, čo zodpovedá biblickým opisom.

Dokonca archeológovia odhalili aj možný dom apoštola Petra, čo by opäť dokresľovalo historickosť okolností zachytených v evanjeliách.

Ďalšie archeologické objavy podporujúce Bibliu: Existencia Ježiša Krista sa však dá podporiť aj inými archeologickými nálezmi. „Napríklad nálezy Petrovho domu a synagógy v Kafarnaume, dom Márie v Nazarete, rituálne bazény Siloe a Betsata v Jeruzaleme dotvárajú obraz o historickej činnosti Ježiša,” vymenúva biblista.

Každý rok pribúdajú nové nálezy a nápovedy, ktoré prepožičiavajú dôveryhodnosť slovám evanjelií. Významný americký archeológ William Foxwell Albright povedal: „Objav za objavom overuje presnosť nespočetných podrobností a prispieva k rastúcemu uznávaniu hodnoty Biblie ako historického prameňa.“ Skeptici napriek tomu tvrdia, že žiadny z týchto objavov nemá charakter nepriestrelného dôkazu. Pre veriacich má táto honba za dôkazmi o skutočnej existencii Ježiša iba malý význam. Dostatočným svedectvom je ich viera.

Archeologické dôkazy?

• Petrov dom: Jeden z najväčších objavov, ktorý sa v 20. storočí podaril archeológom pátrajúcim po historickom Ježišovi. Tí v 70. rokoch pod pozostatkami byzantského kostola odkryli zvyšky obydlia z prvého storočia nášho letopočtu. Bol to pre nich dôkaz, že sa zo súkromného domu stalo uctievané miesto. Toto obydlie sa považuje za Petrov dom, kde Ježiš často býval hosťom. Na omietkovej stene sa našli nápisy „Ježiš“ a „Peter“ a našli sa tu aj mince z Herodesovej doby či rybárske náčinie. Práve v Kafarnaume sa Kristus prvýkrát stretol s rybármi, ktorí sa stali jeho apoštolmi. Strávil tu veľa času a vykonal tu mnoho zázrakov.
• Synagóga v Kafarnaume: V archeologickej lokalite Kafarnaum bola objavená honosná synagóga, ktorá patrí medzi najstaršie na svete. Predpokladá sa, že synagóga bola postavená vo štvrtom storočí, ale základy sú už z prvého storočia.

Tabuľka: Chronologický prehľad historických udalostí spojených s Ježišom Kristom

Čo vieme o živote Ježiša?

Pred 2000 rokmi sa nezvykli rozposielať oznámenia o narodení bábätka s jeho mierami a presným časom narodenia. Musíme sa teda spoľahnúť na to, čo o ňom spätne napísali iní. Pre autorov biblických textov - Matúša, Mareka, Lukáša a Jána - bol Ježišov život taký dôležitý, že o ňom chceli povedať všetkým.

Aké proroctvá predpovedali narodenie Ježiša?

Ježišov príchod predpovedali proroci dávno pred tým, ako sa narodil. V Starej zmluve sa nachádza asi 300 pomerne konkrétnych a detailných predpovedí o jeho narodení, živote, smrti aj zmŕtvychvstaní. Sú zaznamenané v knihách proroka Izaiáša, Zachariáša, Daniela a na iných miestach. Prorok Micheáš napríklad napísal: „Ty však, Betlehem, Efrata, hoci si najmenší medzi judskými rodinami, z teba mi vyjde ten, ktorý je určený za vládcu v Izraeli.

Ktorý anjel sa zjavil Márii a Jozefovi?

Márii, mladej žene z Nazareta, sa zjavil anjel Gabriel a povedal jej, že sa jej čoskoro narodí mimoriadne dieťa. Mária bola prekvapená (keďže ešte nebola vydatá), no uverila mu. Keď sa jej snúbenec Jozef dozvedel o tom, že je tehotná, chcel sa s ňou rozísť. Anjel však aj jemu v sne potvrdzuje, že Máriino dieťa je Boží Syn.

Prečo sa Ježiš narodil v Betleheme?

Rímsky cisár Augustus nariadil sčítanie ľudu. Keďže neexistovali občianske preukazy, všetci sa museli zaregistrovať v meste svojich predkov. Keďže Jozef pochádzal z Dávidovho rodu, s Máriou sa vydala na niekoľkodňovú cestu z Nazareta do Betlehema, svojho rodného mesta, aby sa tam zaregistrovali. Narodil sa Ježiš v maštali?

Kam ušli Jozef a Mária pred Herodesom?

Pokojné obdobie po Ježišovom narodení netrvalo dlho. Mudrci, žiaľ, najskôr navštívili kráľovský palác. Ich otázka o novom židovskom kráľovi vyľakala panovníka Herodesa. Ten nechcel na tróne žiadnu konkurenciu, a preto nariadil vraždu všetkých betlehemských chlapcov do dvoch rokov. Jozef a Mária narýchlo utiekli do susedného Egypta. Po Herodesovej smrti (okolo roku 4 n. l.) sa Ježišova rodina vracia do Izraela.

Čo vieme o Ježišovom detstve?

O Ježišovom detstve toho veľa nevieme, len že z neho vyrástol silný a bystrý mladý muž. Vo veku 12 rokov cestuje Ježiš so svojimi rodičmi do Jeruzalema na slávnosť židovskej Veľkej noci - Paschy. V tom chaose a dave ho stratia z dohľadu.

Akej národnosti bol Ježiš?

Ježiš bol Žid. V Biblii čítame, že sa narodil a žil v Izraeli, navštevoval židovský chrám, slávil židovské slávnosti a volali ho dokonca „rabín“ (t. j. židovský učiteľ). Ani jeho krst nie je náhodný. Tento rituál nevymysleli kresťania, má svoj pôvod v judaizme. Ježiš často citoval hebrejskú Bibliu a zahrnul ju do svojho vyučovania.

Čo robil Ježiš na púšti?

Ježiš po svojom odchádza na 40 dní do púšte. Celý ten čas nič neje a nepije. Diabol testuje Ježiša: pokúša ho spôsobmi, ktorými sme pokúšaní aj my, ľudia. Vyzýva ho poddať sa túžbam svojho tela či mysle, spoliehať sa na vlastné sily namiesto Boha, získať majetok či popularitu.

Ako sa volali Ježišovi 12 učeníci/apoštoli?

Ježiš necestoval po Izraeli sám. Na začiatku svojho pôsobenia pozval dvanástich mužov, aby ho nasledovali. Nazývame ich jeho „učeníkmi“.

• Šimon zvaný Peter (gr. Skala), syn Jonáša, rybár z Betsaidy
• Ondrej (Andrej), Petrov brat, rybár z Betsaidy
• Jakub, Zebedejov syn
• Ján, Zebedejov syn, brat Jakuba
• Filip z Betsaidy
• Bartolomej - Natanael z Ptolemaidy
• Tomáš, prezývaný „Neveriaci“
• Matúš - Lévi, mýtnik
• Jakub, syn Alfejov
• Šimon Kanánsky, zvaný tiež Horlivec
• Júda Tadeáš, Jakubov syn
• Judáš Iškariotský, Ježišov zradca

Číslo 12 má symbolický význam. Boží vyvolený ľud, Izrael, bol rozdelený do dvanástich kmeňov. Tým, že Ježiš vybral dvanásť učeníkov, naznačil, že jeho misia zahŕňa obnovu Božieho ľudu, ktorý odteraz nebude limitovaný hranicami Izraela.

Aký bol prvý zázrak Ježiša?

Prvý zaznamenaný zázrak Ježiša sa odohral v galilejskej Káne, kde boli Ježiš a jeho učeníci pozvaní na svadbu. Počas večera sa minulo víno, čo bola v miestnej kultúre pohostinnosti poriadna hanba. Ježiš prikázal sluhom, aby naplnili kamenné nádoby čistou vodou a premenil ju na výnimočne kvalitné víno.

Premena vody na víno bol prvý Ježišov zázrak.

Ako vyzerala Ježišova služba?

Ježiš putoval po celom okolí. Ľudia boli ohromení jeho vedomosťami, pretože vedeli, že nemá žiadne formálne vzdelanie. Okrem Izraela navštívil aj Samáriu a niektoré pohanské územia. Vyučoval a robil zázraky, vyháňal zlých duchov a uzdravoval chorých. Hovoril a vystupoval ako ten, kto je rovný Bohu. Obracal hore nohami životy mnohých ľudí. Po celý čas ho sprevádzali jeho najbližší 12 učeníci.

Ježiš uzdravuje slepého

Slávnostný vstup do Jeruzalema:

Ježiš prichádza do Jeruzalema, kde ho ľudia vítajú ako kráľa. Mávajú palmovými ratolesťami a spievajú Hosanna (t. j. „zachráň nás“ alebo „pomôž nám“). Židia dúfajú, že Ježiš ich vyslobodí od rímskych utláčateľov a že práve on je tým sľúbeným Mesiášom. Ježišov vstup do Jeruzalema oslavujeme na tzv.

Plán zabiť Ježiša:

Vodcovia Židov sa už dlhšie snažia vyprovokovať Ježiša zložitými otázkami, no on im vždy nastaví zrkadlo. Sú frustrovaní, strácajú autoritu a kontrolu nad davmi. Rozhodnú sa ho definitívne odstrániť. Ježišov učeník Judáš sa rozhodne, že vydá Ježiša židovským vodcom.

Veľkonočné sviatky v Jeruzaleme:

Každú jar slávia Židia slávnosť Veľkej noci - Paschy, na počesť úteku ich predkov z Egypta po 400 rokoch zajatia. Ježiš si pripomína tento sviatok so svojimi priateľmi počas ich poslednej spoločnej večere. Počas nej im oznámi, že jeden z učeníkov ho zradí. Opäť predpovedá, že zomrie a vstane z mŕtvych. Dáva učeníkom nahliadnuť do budúcnosti a povzbudzuje ich. Oni mu však nerozumejú.

Zatknutie a výsluch Ježiša:

Po slávnostnej večeri Ježiš a jeho učeníci odchádzajú do Getsemanskej záhrady, aby sa modlili. Neskôr prídu vojaci. Ježišov učeník Judáš pobozká Ježiša na líce, čím dáva signál vojakom, koho majú zatknúť. Peter sa pokúša Ježiša zachrániť a odtne ucho jednému z vojakov. Ježiš ho však uzdraví. Vojaci Ježiša odvedú a učeníci sa rozpŕchnu. Židovskí vodcovia Ježiša vypočúvajú a bijú. Podľa rímskych zákonov však nemajú právo vydať rozsudok smrti.

Ježišov súd:

Pilát nevidí dôvod, prečo by mal dať Ježiša popraviť. Aj jeho žena ho prosí, aby nenechal Ježiša zabiť. Pilát dá ľuďom na výber, či má prepustiť vraha Barabáša, alebo Ježiša. Na jeho prekvapenie si však ľudia vyberú Barabáša. Tlak židovských vodcov je taký veľký, že Pilát nakoniec ustúpi a Ježiš dostáva trest smrti.

Ukrižovanie:

Vojaci pribijú Ježiša na kríž: klincami prepichnú jeho ruky. Ukrižovanie je hrozná forma smrti. Ježiš visí medzi dvoma zločincami na hore Golgota. Ježiš tesne pred smrťou volá k Bohu: „Otče, prečo si ma opustil?“ Zároveň ho prosí: „Otče, odpusť im. Nevedia, čo robia.“ Ježišove posledné slová sú: „Je dokonané.“ Jeho priatelia ho potom pochovajú do skalnej hrobky Jozefa z Arimatie.

Ježišov hrob je prázdny:

Mária Magdaléna ide skoro ráno k hrobu, aby sa postarala o Ježišovo telo, ale vidí, že hrob je otvorený a prázdny! Stráže aj kamenný balvan spred vchodu sú preč. Mária sa stretáva so živým Ježišom. Potom beží späť k ostatným. Väčšina jej neverí, no Peter a Ján utekajú k hrobu, aby sa o tom presvedčili sami. Nájdu ho prázdny a uveria, že Ježiš žije.

Ježiš sa zjavuje učeníkom:

Ježišovi priatelia sú znepokojení a zmätení. Zrazu sa v miestnosti medzi nimi zjaví živý Ježiš. Tento príbeh sa nekončí Ježišovou smrťou na kríži ani jeho vzkriesením. Ježiš sa ešte 40 dní stretáva s rôznymi ľuďmi a hovorí s nimi o tom, čo má prísť. Podľa Biblie ho pri rôznych príležitostiach videlo živého vyše 500 ľudí. Nešlo len o akýsi prelud či videnie. Po štyridsiatich dňoch sa Ježiš lúči so svojimi priateľmi na vrchole Olivovej hory. Povzbudzuje ich a vraví, že nezostanú dlho sami: pošle im Pomocníka, Ducha Svätého. Ježiš sa vznesie sa do neba a zmizne v oblakoch. Vracia sa k svojmu Otcovi. Túto udalosť nazývame aj Nanebovstúpenie Pána.

Čo sú Turíce / Letnice?

50 dní po Ježišovom vzkriesení (resp. 10 dní po jeho odchode do neba) sa jeho slová o zoslaní Pomocníka splnia: na učeníkov zostúpi Duch Svätý.

Čo robili a ako zomreli apoštoli?

Po Letniciach apoštoli začali aktívne šíriť kresťanstvo. Peter hovoril o Ježišovi v Jeruzaleme, kde mnoho ľudí prijalo vieru. Učeníci sa rozchádzajú do rôznych častí Rímskej ríše, aby všetkým priniesli správu, že Ježiš za nich zomrel a vstal z mŕtvych.

Väčšina apoštolov zomrela mučeníckou smrťou za svoju vieru. Peter bol ukrižovaný v Ríme hlavou dolu. Ondrej bol tiež ukrižovaný, ale na šikmom kríži. Pavol a Jánov brat Jakub boli sťatí. Bartolomej, Tomáš a ďalší apoštoli tiež trpeli mučeníckou smrťou v rôznych krajinách, kde šírili vieru.

tags: #rimsky #cisar #jezis