Slávenie Roka rodiny ponúka príležitosť zamyslieť sa nad významom rodiny v živote človeka a spoločnosti. Cirkev s láskou pristupuje ku všetkým, ktorí prežívajú rôzne životné situácie, a uvedomuje si základnú úlohu, ktorú rodina zohráva. Rodina pochádza z lásky Stvoriteľa a Ježiš ju potvrdzuje v evanjeliu. Cirkev nasleduje Krista v službe rodine a považuje ju za jednu zo svojich podstatných úloh.
Rok rodiny a iniciatívy Cirkvi
Cirkev s radosťou víta iniciatívu Organizácie Spojených národov urobiť rok 1994 Medzinárodným rokom rodiny. Sviatok Svätej rodiny 1993 sa stal začiatkom Roka rodiny a má upriamiť naše mysle a srdcia na Nazaret. V priebehu tohto Roka je dôležité znovu odhaliť svedectvo lásky a starostlivosti Cirkvi o rodinu, ktoré sa jasne prejavovali už na začiatku kresťanstva, keď rodinu významne pokladali za "domácu Cirkev".
Domáca cirkev: Živý a aktuálny koncept
V našich časoch sa často vraciame k výrazu "domáca cirkev", ktorý si osvojil aj Koncil a ktorého obsah má zostať stále živý a aktuálny. Práve preto je viac ako kedykoľvek predtým príznačný titul, ktorý zvolil Koncil v pastorálnej konštitúcii Gaudium et spes, aby ukázal úlohy Cirkvi v terajšej situácii: "Za dôstojnosť manželstva a rodiny". Ďalším dôležitým orientačným bodom po Koncile je apoštolská exhortácia Familiaris consortio z roku 1981. V tomto texte sa smelo vyslovuje široká a komplexná skúsenosť, ktorá sa týka rodiny a ktorá medzi rôznymi národmi a krajinami zostane vždy a všade "cestou Cirkvi".
Modlitba a pevnosť rodiny
Je príznačné, že práve v modlitbe a prostredníctvom modlitby človek najjednoduchším a súčasne najhlbším spôsobom objavuje svoju vlastnú typickú podriadenosť: ľudské "ja" v modlitbe ľahšie vníma svoju zvláštnu osobitosť. Modlitba posilňuje pevnosť a duchovnú celistvosť rodiny a privádza ju k tomu, že má účasť na Božej "pevnosti". Kiež sa stane Rok rodiny srdečnou a neustálou modlitbou jednotlivých "domácich cirkví" a všetkého Božieho ľudu! Nech zasiahne táto modlitba aj rodiny v ťažkostiach alebo v nebezpečenstve, tie, čo strácajú dôveru alebo sú rozdelené, a tie, čo sa nachádzajú v postavení, ktoré apoštolská exhortácia Familiaris consortio označuje ako "neobvyklé".
Svedectvo a výzvy pre rodiny
Modlitba v Roku rodiny nech tvorí predovšetkým povzbudzujúce svedectvo zo strany rodín, ktoré uskutočňujú v domácom spoločenstve svoje poslanie ľudského a kresťanského života. Bohužiaľ, zdá sa, že na rozdelenie rodín sú zamerané rozličné programy, podporované veľmi mocnými prostriedkami. V skutočnosti nie sú v súlade "s pravdou a láskou", ktoré majú oduševňovať a usmerňovať vzájomný vzťah medzi mužom a ženou, ale sú v protiklade s nimi a stávajú sa príčinou napätí a rozkladu v rodinách s ťažkými dôsledkami najmä na deťoch. Nech sa v tomto Roku neprestajne vznáša modlitba Cirkvi, modlitba rodín, "domácich cirkví"! Na svadobnej hostine v Káne Galilejskej, kam pozvali Ježiša, obracia sa jeho Matka, ktorá bola tiež prítomná, na sluhov so slovami: "Urobte všetko, čo vám povie" (Jn 2,5). Aj nám, ktorí sme vstúpili do Roku rodiny, adresuje Mária tie isté slová. A to, čo nám Kristus v tejto zvláštnej historickej chvíli hovorí, je mocnou výzvou k veľkej modlitbe s rodinami a pre rodiny. Modlime sa za rodiny celého sveta.
Božie otcovstvo a ľudská rodina
Vesmír, nesmierny a taký rôzny, svet všetkých živých bytostí, je zapísaný do Božieho otcovstva ako do prameňa (porov. Ef 3,14-16). Je tam zapísaný, prirodzene, podľa kritéria analógie, vďaka ktorému je nám možné odlišovať, už na začiatku knihy Genezis, realitu otcovstva a materstva, a teda aj ľudskej rodiny. Vo svetle Nového zákona možno vidieť, ako pôvodný model rodiny treba hľadať v samom Bohu, v trojičnom tajomstve jeho života. Božské "MY" tvorí večný model ľudského "my", predovšetkým toho "my", ktoré je tvorené mužom a ženou, stvorených na Boží obraz a Božiu podobu. Slová Knihy Genezis obsahujú tú pravdu o človeku, ktorej zodpovedá samotná skúsenosť ľudstva. Z nej sa odvodzuje "mužskosť" a "ženskosť" jednotlivých jedincov práve tak, ako z nej každé spoločenstvo čerpá svoje charakteristické bohatstvo vo vzájomnom dopĺňaní sa osôb.
Rodina ako spoločenstvo osôb
Rodina sa vždy považovala za prvé a základné vyjadrenie spoločenskej povahy človeka. V súčasnosti sa však viacej vyzdvihuje to, koľko z osobného prínosu v rodine, ktorá tvorí najmenšie a najzákladnejšie ľudské spoločenstvo, pochádza od muža alebo od ženy. Rodina je naozaj spoločenstvom jednotlivých osôb, pre ktoré vlastný spôsob bytia a žitia pospolu je ich osobným spoločenstvom: communio personarum. Aj tu, pri absolútnej transcendencii Stvoriteľa vzhľadom na stvorenie, vystupuje príkladný vzťah k božskému "MY". Iba osoby sú schopné jestvovať v spoločenstve. Kristus v polemike s farizejmi v evanjeliu vyslovuje tie isté slová a dodáva: "A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje" (Mt 19,6). Keď spolu s apoštolom zohýbame kolená pred Otcom, z ktorého pochádza všetko otcovstvo a materstvo, berieme na vedomie, že byť rodičmi je udalosť, prostredníctvom ktorej rodina, už ustanovená manželskou zmluvou, sa uskutočňuje vo "svojom novom povolaní a poslaní".
Úzke spoločenstvo sa vzťahuje na osobný vzťah medzi "ja" a "ty". Spoločenstvo (communitas) prevyšuje túto schému v smere k "spoločnosti" (societas), k "my". Rodina, spoločenstvo osôb, je však prvou ľudskou "spoločnosťou". Keď sa to tak nedeje, treba sa opýtať, či egoizmus, ktorý v dôsledku ľudskej náklonnosti k zlému sa skrýva aj v láske muža a ženy, nie je silnejšie ako táto láska. Manželstvo, sviatostné manželstvo, je zväzok osôb v láske. A lásku môže prehĺbiť a strážiť iba Láska, tá Láska, ktorá je "rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali" (Rim 5,5).
Výchova detí a svedectvo rodičov
Svedectvo kresťanského života, ktoré rodičia vydávajú v kruhu rodiny, dostáva sa deťom v ovzduší nežnosti a úcty k matke a otcovi. Deti tak vnímajú a radostne prežívajú blízkosť Boha a Ježiša Krista, ako im ju predstavujú rodičia, táto prvá kresťanská skúsenosť zanecháva často rozhodujúcu stopu, ktorá trvá po celý život. Rodinná katechéza totiž predchádza, sprevádza a obohacuje každú inú formu katechézy. Z tohto dôvodu je potrebné, aby kresťanské spoločenstvo venovalo celkom osobitnú pozornosť rodičom.
Výzvy a potreby rodiny v súčasnosti
Často sa o rodine hovorí, menej často sa pre ňu niečo robí. Bola by to chyba, pretože sa ukazuje, že práve rodina v dnešnej dobe má u mladých ľudí v Európe prvé miesto medzi hodnotami, ktoré si najviac vážia. Mladá generácia súčasnosti je charakterizovaná skôr potrebou rodiny. Rodina sa potvrdzuje ako najpotrebnejšia inštitúcia, ktorej veľmi dôveruje 82 % opýtaných mladých ľudí. Mladí od rodičov nečakajú už iba slobodu a autonómiu, ako to bolo v minulosti, ale čakajú od nich vzťah lásky a priateľstva. Ak mladí ľudia dôverujú rodine, tak je to preto, lebo po úteku rodičov z rodiny, ktorým boli charakterizované 70. a 80. roky, teraz nastáva návrat otca a matky k rodine a k ich úlohám.
Po skúsenostiach patriarchálnych, po reakcii feministickej, po narcisizme manželov vyrastajú nové dimenzie - dimenzie byť rodičmi. Nestretáme sa už s otcami, ktorí žijú na periférii rodinného a východného života, ale skôr s otcami, ktorí pracujú mimo rodiny, avšak veci rodinné nie sú pre nich cudzie. Vzťah matky k rodine sa takisto mení začiatkom 90. rokov. Mení sa preto, lebo sa mení i postoj ženy k materstvu. Dnešná žena sa snaží obrániť, alebo znovu si získať aspoň určitý priestor pre svoje materstvo a rodinu. Pre mladých ľudí dnešnej doby postava matky si ešte stále zasluhuje úctu a rešpekt, pretože v nej vidia symbol lásky, obety, nábožnosti. V rodinnom kruhu sa mladí ľudia priznávajú k väčšej naviazanosti na matku ako na otca. Podľa posledných výskumov sa zistilo, že modernej matke veľmi záleží na zdravom a vyrovnanom rozvoji svojho dieťaťa tak po stránke fyzickej, ako po stránke psychickej.
Úloha kňazov a formácia v seminároch
Bolo by treba prestať plakať nad tým, že nemáme rodičov, ktorí by sa venovali výchove detí a robiť všetko preto, aby sme ich mali. Kňazi ako biskupovi spolupracovníci majú podporovať rodinu v jej ťažkostiach a utrpeniach, majú stáť po boku jej členov a pomáhať im, aby hľadeli na svoj život vo svetle evanjelia. K rodinám sa majú vždy správať ako otcovia, bratia, pastieri a učitelia. Avšak preto, aby to dokázali, je potrebné ich formovať už v seminári, kde má byť všetko vzdelávanie zamerané práve na rodinnú pastoráciu, tak, aby ju všetci bohoslovci považovali za najdôležitejšiu vo svojom kňazskom živote.
Manželstvo ako dar a spoznávanie Boha
Manželstvo je predovšetkým darom, lebo mi umožňuje stávať sa sebou samým. Môžem sa stať tým, kým som. Mužom či ženou. V tom plnom stretnutí mužskosti a ženskosti v manželstve. Je pravda že každý človek je úplne sebestačný a autonómny. Aj žena je úplne sebestačná. Je to pomýlený obraz polovice jablka. Lebo muž aj žena sú naplno sami o sebe človekom. Každý z nás je naplno človekom. Muž nepotrebuje ženu k tomu, aby bol naplno človekom. A to isté platí aj pre ženu. Každý je naplno autonómny. V tom, že práve v tom vzťahu prijímam svoju mužskú či ženskú identitu ako dar. Lebo ja dokážem objaviť svoju vlastnú identitu práve preto, že mám oproti sebe proťajšok - toho druhého. A v tom je ukrytá naša podobnosť s Bohom. Aj Boh je naplno Otcom, lebo má Syn.
Práve cez manželstvo môžem lepšie spoznať kto je Boh a lepšie zažiť Boha. Lebo ak človek - muž a žena sú stvorení na obraz Boží, tak nesú niečo z Boha. A to znamená že aj v mojej životnej skúsenosti môžem spoznať niečo z Boha. Po prvé je to nekonečnosť lásky. My nad tým veľmi neuvažujeme, ale práve nekonečná láska je charakteristika Božia ktorú nesieme vo svojom vlastnom tele. Pretože láske nemôžeme dať žiadne hranice. Ak sa zamýšľame nad slovom láska, musíme povedať že práve v slove láska je niečo nekonečné. Keď povieš „áno, viem ako veľmi ma miluješ", tak si nič nepochopila. Láska nezomiera - lásku môžeme len zabiť. Ale láska nezomiera, pretože láska je život.
Ak sa dvaja ľudia zamilujú, prvé čo si povedia, aj keď sú to možno len adolescenti je: „Budem ťa milovať navždy". A je možné že sa po 15 dňoch rozídu..., ale to, čo si prvé povedia je „budem ťa milovať navždy". Lebo láska ničí hranicu času a môže pretrvať vo večnosti. Kto z vás zažil skúsenosť hlbokej dôvernosti vo dvojici, či ste si nepovedali „teraz by som chcel aby sa zastavil čas a aby to takto zostalo navždy". Alebo „Už prešla hodina? To nie je možné. Tak to rýchlo ubehlo?" Pretože láska ničí mieru času. Pretože pravá láska nás vovádza do večnosti. Ak nemám lásku, robím sex len ako zvieratá - ani viac ani menej. Lebo to má byť práve ten spôsob ako odovzdávam lásku. Tak ako používame vodovodné potrubie na odovzdávanie vody, tak používame sexualitu na odovzdanie lásky. Ak v sexualite nie je prítomná láska, tak načo mi je? A tak vidíme že všetko čo dvojica spoločne prežíva, vrátane sexuality nám má pomáhať prežívať Boha.
Ak muž alebo žena túžia po telesnej jednote, aká veľká je túžba Ježišova, aby sa spojil s mojím telo. Chcem len aby ste pochopili že Boh je ukrytý v živote vašej dvojice. Nehľadajte Boha v múroch a obrazoch svätých, ale vo svojom tele. Hľadajte Ho vo vašom živote, vo vašej skúsenosti, lebo On je práve tam ukrytý. Lebo každá dvojica je bohostánkom, lebo v každej dvojici je Boh ukrytý. Tj v mojej skúsenosti muža a ženy, manžela a manželky môžem stretnúť Boha. Práve vtedy, kedy začínajú zažívať niečo Božské, tak si myslia že Boh je len tam hore v tých oblakoch.
Božská láska a sviatosť manželstva
V Ježišovi už rodina nezažíva len ľudskú lásku, ale zažíva Božskú lásku. Manželia už nežijú len pre tú svoju ľudskú skúsenosť, pretože vo sviatosti manželstva dostávajú dar Ducha Svätého ktorý ich uschopňuje milovať sa Božou láskou. Duch ktorého nám Boh dáva, pretože v každej sviatosti manželstva prichádza Duch Svätý, je vyliaty na manželov, tento Duch Svätý nám darúva nové srdce. Vy manželia vďaka sviatosti manželstva sedíte na tróne Svätej trojice. Máte doma Božskú silu a vy ju nepoužívate. Bohužiaľ vo väčšine kresťanských manželstiev nie je prítomný Duch Svätý - neexistuje pre nich. Ale ja ako manžel chcem aby si zažila chuť Božskej lásky a ja ako manželka chcem aby si zakúsil ako Ťa Ježiš miluje. A ja ti môžem odovzdať túto Božskú lásku.
Toto slovo používal často aj Ján Pavol II. a často sa používa aj v KKC. Ale pozor: ten manžel, ktorý bol pokrstený a bol birmovaný, ten už predsa prijal Ducha Svätého. A podobne aj ona, keď bola pokrstená, birmovaná, tiež prijala Ducha Svätého. Tak čo nové sa stane vo sviatosti manželstva? To nové je práve ich vzájomný vzťah. Duch Svätý posväcuje tento ich vzájomný vzťah, prichádza, berie tento ich vzájomný vzťah a zapája ich do väčšej lásky - do lásky kedy sa Slovo stalo Telom pre človeka. Manželia sú ponorení do nekonečnej lásky Božej. Boh chce aby v tom svete vznikli studne lásky ktoré by oživili svet. Ale tieto studne lásky sú dnes zavreté - pretože mnohé tieto manželské dvojice neprinášajú nič do sveta. A práve manželstvo je tou silou a mocou ktorá môže premeniť spoločnosť. Ale my musíme objaviť sviatosť manželstva ako sviatosť misie vo svete. A vďaka tomu chápem lepšie ako ukázať manželovi/manželke lásku ktorú k nemu/nej cítim. A to sa stáva vtedy, keď manželstvo otvorí dvere Duchu Svätému. A ako som hovoril rodina nie je len ľudským spoločenstvom, ale je to spoločenstvo viery. Je to domáca Cirkev. A vtedy rodina zažíva Ježišovu prítomnosť.
Dnes, keď zavrieme doma dvere, môžeme povedať „Ježiš, my už vieme že si už tu doma", lebo Ježiš je vždy prítomný s manželmi. Rozprávajte o tom, že Ježiš sa vždy znova chce vteliť a pridať sa k vám so svojou láskou. A to, čo on nemôže povedať tu, žiada od vás, manželov, aby ste o tom rozprávali vo svete. Lebo práve cez vás manželov Ježiš chce nadviazať vzťahy so všetkými vo svete. A to je práve tá vaša misia. Chcel by som aby ste si predovšetkým zapamätali, že Boh je uprostred vášho manželského života, a manželskej skúsenosti prítomný. Boh je láska. A o tom, môžete hovoriť všetci bez toho aby ste otvorili ústa. Boh je láska. O tom, že Boh je láska môžete hovoriť všade kde sa nachádzate, tým, ako sa vzájomne milujete.
Trendy v postojoch mladých ľudí k rodine
| Hodnota | Percento mladých ľudí, ktorí ju považujú za dôležitú |
|---|---|
| Rodina | 82% |
| Očakávania od rodičov | Vzťah lásky a priateľstva |
| Väzba na matku | Silnejšia ako na otca (menej autoritatívna, otvorenejšia) |
| Ciele výchovy | Psychická a fyzická vyrovnanosť dieťaťa (59%) |