OSTARA – Sviatok jarnej rovnodennosti a kresťanská symbolika

OSTARA - sviatok jarnej rovnodennosti. Tradične sa oslavuje obvykle okolo 20.-21. marca. Tento pohanský sviatok je spojený s oslavou rovnováhy, znovuzrodenia prírody a príchodu jari.

Sviatok je spojený s germánskou bohyňou Eostre (Ostara), bohyňou jari a úsvitu. Sviatok symbolizuje prebúdzanie prírody, plodnosť a harmóniu medzi svetlom a tmou, pretože deň aj noc sú počas rovnodennosti rovnako dlhé. Je druhým sviatkom Kola roku, cyklu, ktorý predstavuje prirodzený prechod ročných období.

Kolo roku - cyklus ročných období

Farby a symboly Ostary

Žltá reprezentuje slnko, ktorého lúče silnejú a vďaka nim sú dni svetlejšie, podporuje tvorivosť, optimizmus a je farbou nových začiatkov. Oranžová symbolizuje energiu, teplo a plodnosť. Je spojením fyzickej a duchovnej roviny, podporuje tvorivosť, pripomína farby slnka pri východe. Na oltári ju zastúpia oranžové sviečky, ktoré posilňujú pozitívnu energiu a vitalitu, nechtík lekársky alebo ovocie, ako sú napr. Levanduľová (svetlo fialová) symbolizuje duchovný rast a intuíciu. Je farbou upokojenia, pomáha pri meditácii.

Podporuje tvorivosť, vnímanie a porozumenie. Zelená je farbou rastu, nového života, životnej energie a plodnosti. Predstavuje prírodu, hojnosť a obnovu energie zeme. Spojená je s harmóniou, stabilitou a prírodnými cyklami. Rovnováha, pokoj, nové začiatky. Tieto kamene a kryštály sa hodia na použitie pri rituáloch pre oslavy Ostary, alebo ich môžete ľahko nosiť ako talizmany počas osláv jarnej rovnodennosti, predlžujúcich sa dní a príchodu jari, ozdobiť nimi oltár pre Ostaru, meditovať s nimi alebo ich umiestniť do rohov miestnosti, aby chránili. Či už vytvoríte oltár jednoduchý alebo bohatý, dôležité je, aby odrážal vaše úmysly.

• Vajcia - symbolizujú plodnosť, nový život a cyklus prírody. Je jedným z najstarších symbolov obnovy a znovuzrodenia a predmetom neriešiteľnej odpovede na otázku: „Čo bolo predtým? Vajcia alebo sliepka?“ Oválny tvar znamená nekonečnosť a harmóniu.
• Zajace a králiky - symbolizujú plodnosť, jar a rýchly rast.
• Kvety - krása, radosť. Symbol slnka, ktoré predstavuje svetlo, teplo a život.
• Košíky - symbolizujú zber, plodnosť a hojnosť.

Rituály a oslavy

Meditujte Nájdite si pokojný kútik, kde budete sami a nič a nikto vás nebude rušiť. Zapáľte si sviečku a meditujte. Ak máte možnosť zasaďte strom, rastliny alebo semienka, ako symbol nového života. Pripravte si tradičné pokrmy Medzi pokrmy sviatku Ostara patria pokrmy z čerstvých jarných surovín, ako sú kapustové listy, vajcia, med a mlieko.

Ostara je ideálny čas pre magické rituály zamerané na rovnováhu, nový začiatok, plodnosť, rast a prepojenie s prírodou .

1. zapáľte sviečku a sústreďte sa na svoj zámer - premýšľajte, čo chcete vo svojom živote zmeniť, začať alebo rozvíjať, napr. Semienko stelesňuje všetky vaše zámery.
2. Do každej ruky vezmite jeden kameň a povedzte: „Deň aj noc, svetlo aj tma sú v dokonalej rovnováhe.
3. Do misky s obilím (ryžou alebo semienkami) položte ozdobené vajcia ako symbol plodnosti a nového života. Priložte ruky nad vajcia a misku a povedzte: „Plodnosť a hojnosť, vstúpte do môjho života.
4. Ponorte prsty do vody a ľahko si umyte tvár alebo ruky a povedzte: „Zmývam všetko staré a nechcené.
5. Budeme potrebovať: kvety, semienka alebo drobné obetiny - chlieb, ovocie a pod. Položte na zem obetiny ako prejav vďačnosti prírode. Môžete povedať: „Ďakujem za hojnosť prírody, za život, ktorý sa obnovuje.

Porovnanie s inými sviatkami

Nech už sa sviatky volajú akokoľvek, spája ich oslava návratu prírody k životu po zime, rovnováha medzi svetlom a tmou, pričom dôležitým prvkom je rovnováha medzi starým a novým. Plodnosť a rast symbolizujú semienka, kvetina a vajcia, ktoré odrážajú nádej na nový život a úrodu.

Sviatok	Tradícia	Dátum	Charakteristika
Hilaria	Staroveký Rím	15. až 28. marca	Sviatok venovaný bohyni Kybelej, matke bohov a symbolu plodnosti a prírody.
Nowruz	Perzský nový rok	20. až 21. marca	Oslava perzského Nového roka, ktorý symbolizuje nové začiatky, harmóniu a obnovu prírody.
Holi	India	Marec (lunárny kalendár)	Sviatok farieb a jari, víťazstvo dobra nad zlom.
Chunfen	Čína	20. až 21. marca	Značí rovnováhu medzi Jin a Jang.
Sigrblót	Severské tradície	Približne 21. marca	Sviatok na počesť príchodu jari a nádeje na dobré úrody.
Pesach	Židovská Veľká noc	Marec/Apríl (lunárny kalendár)	Sviatok oslobodenia Izraelitov z egyptského otroctva.
Eostre	Germánska tradícia	Jarná rovnodennosť	Oslavuje sa Ostara pomenovaná po bohyni Eostre.
Veľká noc	Kresťanstvo	Marec/Apríl (lunárny kalendár)	Oslavuje sa zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Symboly sú vajcia a zajace.
Festival Shunbun no Hi	Japonsko	20. až 21. marca	Oslavuje sa deň rovnováhy a harmónie medzi svetlom a tmou.
Alban Eilir	Kelti	Jarná rovnodennosť	Oslavuje návrat slnka a obnovu prírody.

Kresťanská symbolika: Voda a Kríž

Pilát má moc zachrániť Ježiša, ale nerobí to. Bojí sa protirečiť davu. Postaviť sa za pravdu by ho mohlo stáť príliš veľa. Umýva si ruky. Týmto spôsobom odsúdi Ježiša, odsúdi pravdu, rozhodne sa poslať lásku na kríž. Koľkokrát sa táto scéna opakuje v našom živote? Ako často si radšej umývame ruky? Nezastaneme sa toho, čo je pravdivé, spravodlivé a čestné, pretože sa bojíme.

Kríž - nástroj utrpenia a smrti. Tento kríž je zároveň symbolom našich hriechov, našich prešľapov. Ježiš je nevinný, ale prijíma tento kríž za nás, pretože vie, že to je jediný spôsob, ako nás vyslobodiť a urobiť z nás Božie deti. Nerobí to preto, že si to zaslúžime, ale z lásky k nám. V dnešnej dobe máme radi kríže. Zdobíme nimi naše steny, nosíme ich na hrudi ako ozdobu.

Kresťanský kríž

Starostlivosť o čistú zem bola dôvodom pre nepredstaviteľnú krutosť potrestania. A pritom nemožno ani tvrdiť, že tento strašný trest bol skôr zriedkavosťou ako pravidlom. V starozákonnej knihe Ezdráš sa dočítame, že ten istý perzský kráľ pohrozil ukrižovaním každému, kto by prekazil znovuvybudovanie chrámu v Jeruzaleme.

Kríž sa pre kresťanov - Ježišovou smrťou - stal nie drevom prekliatia a smrti, ale stromom života. Kríž, ktorý podľa sv. Pavla »je pre Židov pohoršením a pre pohanov bláznovstvom« (1 Kor 1, 22), je prostriedkom zmierenia s Bohom a Božej záchrany, a preto sa nechce »chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet« (porov. Gal 6, 14).

Filozof a mystik sv. Tomáš Akvinský nás cez Ježišov kríž vedie do oblastí každodenného života. „Prečo musel Boží Syn za nás trpieť?“ A sám si odpovedá: „Vcelku sú dve veľké príčiny: prvou je, aby nám dal liek proti hriechom, a druhou, aby nám dal príklad, ako máme žiť“- a pokračuje: „Na kríži nechýba nijaký príklad čností. Ak hľadáš príklad lásky: »Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.« To urobil Kristus na kríži… Ak hľadáš trpezlivosť, nájdeš na kríži tu najvinikajúcejšiu… Ak hľadáš príklad pokory, pozri na Ukrižovaného… Ak hľadáš príklad poslušnosti, nasleduj toho, ktorý sa stal poslušným Otcovi až na smrť.

„Základným gestom kresťanskej modlitby je a zostáva znamenie kríža. Je to telesne vyjadrené priznanie sa ku Kristovi ukrižovanému, ako je to vyjadrené slovami svätého Pavla: »…ale my kážeme Krista ukrižovaného. Židov to uráža a pohania to pokladajú za hlúposť.

tags: #ruky #s #vodou #symbol #krestansky