Sexuálne vytriezvenie: Definícia cirkvi a cesta k oslobodeniu

Téma masturbácie sa dnes stáva akýmsi tabu. Bojovať s ňou je pre mnohých čosi zastarané a veľa kresťanov uvažuje, či je vôbec hriechom. Tento článok je predovšetkým adresovaný tým, ktorí by chceli poznať postoj Rímskokatolíckej cirkvi k tejto problematike.

Katechizmus Katolíckej cirkvi označuje za onániu (masturbáciu) „úmyselné dráždenie pohlavných orgánov s cieľom vyvolať pohlavnú rozkoš“ (KKC 2352). Najčastejšie ju praktizujú chlapci, ale nemožno povedať, že dievčatá v tejto oblasti tiež neexperimentujú. Niektorí začínajú s masturbáciou už v skoršom veku, iní ju skúšajú v štrnástich, pätnástich. Je to veľmi intímna téma a preto mnohí nenaberú dostatok odvahy, aby sa o nej s niekým porozprávali. Možno práve ty, ktorý čítaš tento článok, dúfaš, že konečne budeš vedieť, čo s tým a ako sa k tomu postaviť. Budem rád, ak aspoň trochu prispejem k ľahšiemu otvoreniu sa pred niekým, kto ti môže pomôcť a priviesť ťa na správnu cestu.

Touto otázkou sa zaoberá asi nejeden človek a to najmä vtedy, keď sa stal závislým na masturbácii a uvažuje, či má vôbec vynaložiť námahu na oslobodenie sa od nej. „Prídu ti na myseľ myšlienky ako: ,Veď tým nikomu neubližujem. Robí mi to dobre a telo si to žiada. Je to prirodzené. S tým sa bojovať ani nedá, jednoducho to príde,‘ a mnohé podobné. Katechizmus zastáva jasné stanovisko, keď ju označuje za „vnútorne (svojou vnútornou povahou) a závažne nezriadený čin“ (KKC 2352), čím ju jednoznačne považuje za hriech. Prečo také silné slová?

Prečo je masturbácia považovaná za hriech?

Začal by som zdôraznením, že pohlavná rozkoš a pohlavná schopnosť patria výlučne do hraníc pohlavného styku. Mimo neho protirečia svojmu cieľu, ktorým je spojenie dvoch tiel a splodenie potomstva v ovzduší pravej lásky. Sú „používané“ na iný účel, než aký im dal Pán, teda hriešne. Nie je to však jediný aspekt. „Myslím, že muž málokedy masturbuje bez použitia pornografie alebo vlastných predstáv či spomienok. Aspoň u mňa to tak určite bolo.“ A to je veľmi závažná vec. Človek totiž v tejto chvíli považuje druhého človeka iba za predmet svojich chúťok a degraduje jeho hodnotu iba na telo. Peter varuje, že „to neraz môže prejsť do zvyku vidieť v ženách okolo seba iba nahé pornoherečky, ktoré by mohli natočiť ďalšiu scénu“. Človek je tak čoraz viac egocentricky zameraný a odchyľuje sa od správne namierenej sexuality. Tým sa dostávame k ďalšiemu nebezpečenstvu - k závislosti.

Masturbácia sa dotýka ľudskej sexuality. Ľudská sexualita má svoj zmysel, cieľ. Aký? „Ploďte sa a množte sa“ (Gn 1, 28). Ľudská sexualita má teda svoj jasný význam.

„Sexualita je zameraná na manželskú lásku muža a ženy... Muž a žena sa navzájom odovzdávajú úkonmi, ktoré sú vlastné a vyhradené manželom, vôbec nie je iba čosi biologické, ale týka sa najvnútornejšieho jadra ľudskej osoby ako takej... 2) odovzdávanie života - a tu muž a žena spolupracujú na stvoriteľskom diele so samým Pánom Bohom. Úkony, ktoré prináležia manželstvu (a len manželstvu), nie je správne zneužívať na dosiahnutie vlastných egoistických túžob po slasti. Sexualita je dar Boha človeku na naplnenie jeho príkazu „Ploďte sa a množte sa“, pričom spomínané úkony sú prejavom vzájomného darovania sa s láskou. Pohlavnú rozkoš získanú pre vlastné uspokojenie mimo manželstva nemožno považovať za morálny, správny čin. Taká rozkoš je morálne nezriadená, ak sa vyhľadáva pre ňu samu, oddelene od cieľov plodenia a spojenia, ktoré sú vlastné manželskej láske. Mimo manželstva je človek povolaný od Boha k čistote. Čistota znamená úspešnú integráciu sexuality do ľudskej osoby a tým vnútornú jednotu človeka z telesnej i duchovnej stránky.

Ide o pohlavné sebavzrušovanie a sebaukájanie. Chlapec v období puberty často prostredníctvom masturbácie získava prvé sexuálne skúsenosti. Podľa lekárskych výskumov masturbácia nemá výraznejší vplyv na fyzický zdravotný stav človeka, avšak samotné masturbovanie môže predstavovať (a dokonca i predstavuje) nebezpečenstvo, že sa človek stane postupne egocentrickým, a tým aj neschopným plnohodnotného odovzdávania sa partnerovi v zmysle darovania sa.

U chlapcov sa vyskytuje niekoľkokrát častejšie ako u dievčat. Masturbácia je vo svojej podstate náhradným správaním, v ktorom je zrejmé rozdelenie medzi významom milujúceho sebaodovzdania a prevažne egocentrickým dosiahnutím slasti. Je výsledkom chlipných myšlienok, sexuálnej stimulácie alebo pornografických obrazov.

Podľa medicínskych výskumov na Slovensku, ktoré boli vykonané pred niekoľkými rokmi, u dievčat stúpal výskyt masturbácie mierne a rovnomerne s vekom, u chlapcov bol zaznamenaný prudký nárast vo veku 14-16 rokov, potom bol už je výskyt relatívne rovnomerný. Medzi hlavné dôvody patria psychická izolácia a osamelosť, a to najmä v období puberty. Vtedy totiž u mladého človeka dochádza k dozrievaniu sexuálnych dispozícií, mladý človek však práve v tomto období prežíva krízu medziľudských vzťahov, a tak sa často uchyľuje k zaobstarávaniu uspokojenia (ktoré je vlastné manželskému vzťahu) pomocou svojej fantázie a vzrušovania vlastných pohlavných orgánov. Dôvodom masturbácie je aj zvedavosť, zapríčinená rozličnými (najmä mediálnymi) faktormi, ktoré vyvolávajú túžbu spoznať niečo, čo ešte mladý človek nezažil. Neskôr sa však môže vytvoriť návyk, ktorý je ťažšie ovládateľný. Sex je totiž pre všetkých ľudí dôležitou súčasťou života. Rovnako medzi dôvody masturbácie, ktorá sa vyskytuje často aj v manželstvách, možno zaradiť aj nespokojné manželstvo, kde partneri sa navzájom nevedia uspokojiť, lebo (a či - a preto?) hľadajú iné spôsoby, napríklad v sebauspokojovaní. Sú to manželstvá, ktorým hrozí krach, lebo nedochádza k sebadarovaniu sa partnerov v plnom slova zmysle.

Dôsledkami masturbácie sú psychické symptómy strachu z viny, trestu, pocit menejcennosti. Ďalším dôsledkom je (ako je vyššie uvedené) návyk až závislosť, ktorá je veľmi silná (podobne ako droga), a ťažko sa odstraňuje. Človek takto navyknutý má problém oslobodiť sa, koná pod vplyvom pudov a to sa stáva opäť dôvodom na masturbáciu (je to ako začarovaný kruh, z ktorého je ťažké uniknúť). Vyžaduje si stále väčšie množstvo stimulácie na dosiahnutie toho istého stupňa potešenia. Nemožno nespomenúť aj ďalší dôsledok, ktorý vychádza z toho, že masturbácia je autostimuláciou, čiže zameraním sa človeka na seba samého a na vlastné túžby. Treba poznamenať, že sexuálne vzrušenie spôsobujú hormóny, ktoré upevňujú myšlienky a pamäť spojené s impulzom vzrušenia. Výsledkom je, že počas masturbácie človek začne byť sexuálne orientovaný ku komukoľvek.

Postoj Cirkvi k masturbácii

Postoj Cirkvi k problematike masturbácie vychádza predovšetkým zo Svätého Písma. Sväté Písmo hovorí, že existujú dve veci, ktorým môžeme slúžiť: hriech a spravodlivosť. Ku ktorému patrí masturbácia? Je to druh žiadostivosti, a ako každá žiadostivosť, tak aj masturbácia je hriech. Zaoberá sa totiž myšlienkami, aké je mať sex, pričom sa stimuluje fyzické potešenie. Je konečným výsledkom chlipných myšlienok, sexuálnej stimulácie či pornografických obrazov. A tak masturbácia vedie od fyzického zotročovania k hriechu. Boh však nechce, aby sme boli zotročovaní hriechom.

Sv. Pavol hovorí: „Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodní čo do spravodlivosti. A aký úžitok ste mali vtedy z toho, za čo sa teraz hanbíte? Veď koniec toho všetkého je smrť! Ale teraz, keď ste oslobodení od hriechu a stali ste sa Božími služobníkmi, máte z toho úžitok na posvätenie a nakoniec večný život. Tu si treba uvedomiť, že naše telá majú byť nástrojmi spravodlivosti. Vychádza sa pritom zo slov sv. Pavla: „Nech teda nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele, aby ste sa podrobovali jeho žiadostiam. A neoddávajte svoje údy do služby hriechu ako nástroje neprávosti. Naše telá sú totiž chrámami Ducha Svätého. „A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele.“ (1 Kor 6, 19-20).

„Slobodným a vdovám hovorím: Dobre je pre nich, ak zostanú tak, ako ja. 9 Ale ak sa nevedia zdržať, nech vstúpia do manželstva. Lebo je lepšie vstúpiť do manželstva ako horieť.“ (1 Kor 7, 8-9). Masturbácia je jedna z foriem smilstva, lebo poškodzuje náš vzťah s Bohom a poškvrňuje naše telo, ktoré je chrámom Ducha Svätého. Podriaďuje tak človeka diablovi.

„Vyzývam vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, aby ste svoje telá prinášali ako živú a svätú obetu, Bohu milú, ako svoju duchovnú poklonu. Neprispôsobujte sa tomuto svetu, ale sa pretvárajte a obnovujte na mysli, skúmajúc v čom je Božie dobro, obľuba a dokonalosť. (Rim 12,1-2).

„Zoblečte teda starého človeka, lebo je podrobený skaze pre svoje klamné žiadostivosti. Obnovujte sa teda na duchu svojho zmýšľania a oblečte si nového človeka, ktorého Boh stvoril v spravodlivosti, zbožnosti a pravde. (Ef 4,22-24). Boh prikázal, aby sa človek podriaďoval duchovným túžbam, a nie telesným.

„Smilstvo a akákoľvek nečistota alebo lakomstvo nech sa ani len nespomenú medzi vami, ako sa patrí na svätých, 4 ani mrzkosť ani hlúpe reči a neprístojné žarty, lebo to sa nesluší; radšej vzdávajte vďaky. Teda Pavol nás varuje, aby sme sa vyvarovali čo len náznaku sexuálnej nemorálnosti. Jednoznačne ukázal, že jedinou možnou cestou do neba je svätosť v každodennom živote. Tu preto jednoducho neexistuje pozitívny dôvod pre masturbáciu.

A teraz zváž: Ak nás niečo privádza do rozpakov, či je to dobré alebo zlé, alebo ak by sme za niečo hanbili, keby na to prišli druhí, môže ísť o hriech. A taktiež je zaujímavé, že vždy, pred akoukoľvek zmysluplnou činnosťou prosíme Pána Boha o požehnanie. Avšak ťažko si možno predstaviť, že by sa niekto modlil o požehnanie tejto aktivity, a tiež by bolo trápne Pánu Bohu poďakovať sa za ňu.

„Či teda jete, či pijete, či čokoľvek iné robíte všetko robte na Božiu slávu. „19 A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? 20 Draho ste boli kúpení.

„Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete.

„Umŕtvujte teda svoje pozemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadostivosť a lakomstvo, čo je modloslužba!

Jednoznačne teda možno povedať, že podľa Svätého Písma je masturbácia hriechom. Sú ľudia, ktorí s inými hriechmi nemajú výrazné ťažkosti, problém im však robí tento hriech. Preto po istom čase budú uvažovať, či vôbec masturbácia je hriech.

Treba poznamenať, že nemožno to, čo Sväté Písmo Starého aj Nového zákona považuje za hriech, racionalizovať, hodnotiť to tak, že „veď dnes už to robí každý“, alebo „čo je na tom zlé“. To, čo bolo hriechom v minulosti, ostáva hriechom aj dnes, aj v budúcnosti. Je to dielo diabla, ktorý sa snaží človeku ukazovať hriech v tom pozitívnejšom pohľade, ba dokonca ponúka možnosť prestať vnímať hriech ako niečo, čo je nesprávne. Hriech bol, je a ostane hriechom, spoločenský rozvoj nemôže ovplyvniť túto skutočnosť.

Cirkev nemôže považovať za dovolené to, čo Sväté Písmo považuje za hriech. Preto Cirkev vyzýva každého človeka k čistote.

Ako bojovať proti masturbácii?

„Masturbácia je droga ako každá iná. Je jedno, či si dávaš kokaín, alebo masturbuješ. Ak sa staneš závislým, bez „dávky“ chytáš „absťák“. Horšie však je, že túto „drogu“ máš stále pri sebe, fyzicky ti neškodí. Nie je málo prípadov, keď onánia prešla do rôznych úchyliek, fetišov a podobne. Už nestačí len nahota, chlapec skúša nové veci a „čoraz viac pretvára chrám Ducha Svätého na stajňu plnú výkalov“. Vtedy často príde vytriezvenie, ale o to náročnejšie je niečo na tom zmeniť. Muž vtedy akoby nemal silu nad vlastným telom a „ak aj chce s tým bojovať, väčšinou sa to skončí ďalším pádom, po ktorom si trieska hlavu, prečo je taký bezmocný“. Diabol začne pomaly a nenápadne, s jednoduchými myšlienkami - a presviedča, že nie sú nebezpečné. Neskôr vlastné predstavy prestanú stačiť a začne ponúkať obrázky s nahými postavami alebo rovno pornografiu. Telo, samozrejme, reaguje a človek akosi spontánne upadne do tohto zlozvyku, z ktorého sa najprv nechce a neskôr ani nemôže vymotať. A práve táto nesloboda je hrozivá. Chlapec, muž sa stáva otrokom vlastného tela a preto ho môžeme pripodobniť k závislému na alkohole či drogách.

„Nebezpečnejšie na masturbácii však je, že nevnímaš, že robíš niečo zlé. A to je zrejme aj satanov cieľ. Priviesť človeka čo „najďalej“ a presvedčiť ho, že Boh ho už nemôže milovať. Že sa musí len hanbiť a nemá nárok na Božie milosrdenstvo alebo že mu aj tak nepomôže. V presvedčení, že kňaz nemá čo počuť o intímnych veciach, odkladá spoveď alebo počas nej zamlčí hriechy v tejto oblasti.

Ak si ešte nezačal, neskúšaj to. Neuver satanovi, že ak to raz skúsiš, nič zlé sa nestane. Odháňaj tie myšlienky, ako sa len dá!

Najľahším spôsobom boja je vôbec nezačať. Ak sa raz otvorí brána nášho srdca diablovi, nie je ľahké opäť ju zatvoriť. Ak si však už s masturbáciou začal a nechceš alebo nevieš s ňou skončiť, netráp sa. Náš Boh je oveľa mocnejší ako tvoja slabosť. Ak si sa už snažil zbaviť tohto zlozvyku a nedarilo sa ti až do tej miery, že strácaš nádej, nevešaj hlavu. Si na dobrej ceste. Na prvom mieste totiž musíš pochopiť, že sám s tým nespravíš absolútne nič.

„Skúšal som všetko, nechodiť na internet, vymazať porno z počítača, zadať poslepiačky náhodné heslo na pornografické kanále v televízii. Ak neuznáš, že potrebuješ Božiu pomoc a zásah jeho lásky, budeš sa točiť v kruhu, ba budeš upadať ešte hlbšie. Chce to pokoru. Povedz Kristovi: „Pomôž mi! Vylieč ma! Chcem byť slobodný!“

„Práve túžba po slobode bola pre mňa silným motorom. Už som nechcel byť otrok.“ Výhoda je v tom, že Ježiš túži po tvojej slobode oveľa viac ako ty sám.

Spoveď

Ďalším krokom je jednoznačne spoveď. „Viem si predstaviť, že je to pre teba zahanbujúce, ale je nevyhnutné vyznať všetky hriechy v oblasti čistoty a nebáť sa konkretizovať ich. Ver mi, keď počas rozhrešenia zažiješ Božie milosrdenstvo, bude ti ten pocit stáť za všetku hanbu sveta, bude to, akoby si sa mohol znova nadýchnuť.“ Navrhujem ti spraviť si generálnu spoveď (z celého života) a vyznať aj to, keď si niekedy tieto hriechy zatajil. Netreba byť príliš škrupulózny, ale treba vyznať všetko. Netráp sa, že kňaz bude zhrozený alebo nahnevaný. Jeho úlohou je prejaviť hriešnikovi lásku Boha Otca a Boh čaká na tvoj návrat ako milosrdný otec v Lukášovom evanjeliu (porovnaj Lk 15, 11-32).

Boj s pokušením

Ak už si Bohu všetko odovzdal a on očistil tvoju dušu, nemysli si, že zrazu všetko prestane. Diabol ťa mal v hrsti a teraz si sa primkol k Bohu. Myslieť si, že ti dovolí len tak viesť radostný a slobodný život, by bolo veľmi naivné. Bude ťa pokúšať a chcieť sa ťa znova zmocniť. Masturbácia sa stala tvojím krížom a treba s ňou ísť za Kristom. Inej správnej cesty niet. Ak chceš so sebou naozaj niečo spraviť, treba ponoriť všetko do Božieho milosrdenstva a pravidelne pristupovať k svätej spovedi a k Eucharistii.

tags: #sexualne #vytriezvenie #cirkev