Slanický ostrov: História a Kostol Povýšenia sv. Kríža

Oravská priehrada patrí s rozlohou 33,5 km² medzi najväčšie vodné plochy na území Slovenska. V roku 1953 sa časť Oravskej kotliny premenila na Oravskú priehradu - najväčšie vodné dielo na Slovensku.

Na mieste priehrady sa kedysi nachádzalo päť obcí. Prečo vlastne museli zaniknúť?

Postavením priehrady zaniklo niekoľko obcí - Oravské Hámre, Slanica, Lavkovo, Ústie a Osada. Okrem nich voda zakryla časť Námestova a Bobrova. Hlavným dôvodom na stavbu priehrady boli časté záplavové vlny, ktoré sužovali tunajších obyvateľov.

Slanický ostrov

Z histórie zatopených obcí

Oravské obce sa rozprestierali v kotline, cez ktorú tiekla Biela a Čierna Orava. Viedla tadiaľ obchodná cesta z Uhorska do Poľska. Preto sa šľachta rozhodla túto oblasť kolonizovať pastiermi oviec, ktorí sa tu usádzali na základe Valašského práva.

Postupom času prešli týmto územím rôzne udalosti - vojny, reformácia, choroby, prírodné nešťastia a následne hlad. Nedostatok pracovných miest i prírodných surovín mal za následok vysťahovalectvo. To znamenalo, že sa z Oravy postupne stala najzaostalejšia oblasť. V období rokov 1923 - 1934 ju opustilo asi 3 500 ľudí.

Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, roľníctvom, ale predovšetkým výrobou a predajom plátna.

Slanica

Obec založili pri sútoku riečky Slanica (dnešnej Polhoranky) a Bielej Oravy členovia Kľudovskej rodiny, pochádzajúcej z Kňažej. Zrejme najznámejšou zatopenou obcou je Slanica, rodisko Antona Bernoláka. Prvá zmienka o nej pochádza z roku 1564, kedy valasi žiadali o odpustenie daní kráľa Ferdinanda I. V roku 1870 žilo v Slanici 1 068 ľudí, v roku 1930 už len 329.

Ústie

Ústie bolo prvou dedinou na Orave, ktorá dostala Valašské právo. Prvý raz bolo o Ústí počuť v roku 1550, kedy Ferdinand I. rozšíril práva a výsady udelené už Matejom Korvínom. Počas II. svetovej vojny bol v obci Ústie zriadený pracovný tábor pre civilných utečencov z Ukrajiny.

Lavkovo

Lavkovo je späté históriou s obcou Štefanov, ktorá patrila rodine Kubínyiovcov. Vlastnili ho do roku 1605, kedy ho odkúpili Thurzovci. Od 18. storočia sa pre obrovskú chudobu Lavkovo nemohlo vyvíjať ako samostatná obec, a tak sa pričlenilo k Dolnému Štefanovu.

Osada (Stankovo)

Dedinka Osada (Stankovo) sa v dejinách objavuje prvý raz v roku 1609. Kvalitné plátno z nej sa predávalo i na Dolnej zemi. V II. svetovej vojne bola Osada vypálená nemeckými vojakmi.

Oravské Hámre

Zvláštne postavenie mali Oravské Hámre. Tie založili pri potoku Jelešná v roku 1614 Michal a Gál Hamerníkovci s povolením Juraja Thurza. Postupom času ťažba železa pre nedostatok rudy upadla, hoci od roku 1837 sa znova dolovala a spracovávala. Počet obyvateľov v roku 1940 dosiahol 166.

Stavba Oravskej priehrady

Idea vytvoriť priehradu v Oravskej kotline, pravidelne sužovanej ničivými jarnými záplavami, sa objavila už v 18. storočí v bývalom Uhorsku. Prvotné myšlienky vybudovať priehradu vznikli už v dobe Uhorskej monarchie. Od úvodnej projektovej štúdie z roku 1870 bolo vypracovaných viacero návrhov - v čase 1. svetovej vojny a neskôr počas prvej Československej republiky.

V roku 1870 bol vytvorený projekt železobetónovej priehrady, ten sa ale nerealizoval. V pláne z čias I. svetovej vojny sa počítalo s vybudovaním zemnej hrádze, ktorú pre nedostatok skúseností Ministerstvo verejných prác zamietlo. Nakoniec zvíťazil plán železobetóno-vej priehrady.

Nedostatok skúseností a problémy spojené s objavením korozívnej minerálnej vody však stavbu odsúvali a s betónovaním sa napokon začalo až v roku 1943. Prvé stavebné práce sa začali v októbri 1941 medzi Prašivým vŕškom a Uhliskom. Čoskoro museli byť zastavené z dôvodu objavenia prameňa minerálnej vody, ktorý rozrušoval betón a hlbokozlomovej poruchy, ktorú vypĺňala mäkká ílová zemina.

Projekt upravili v roku 1943. Práce sa obnovili a 2. mája 1953 slávnostne spustili prvú turbínu. Priehrada vznikla bez ťažkých stavebných strojov.

Múr dlhý 300 m pozostáva z 25 samostatných blokov, jeho päta meria 65 m. Hĺbka pri múre dosahuje 35 m. Celá stavba zhltla 113 000 kubíkov betónu a vyšla na 420 miliónov korún. Stavba Oravskej priehrady bola vo svojej dobe impozantným dielom a stále na začiatku masívnej industrializácie Slovenska.

Slanický ostrov - Pamiatka na minulosť

Jedinú spomienku na osídlenie Oravskej kotliny predstavuje Slanický ostrov, kedysi dominanta Slanice. Slanický ostrov so zachovaným Kostolom Povýšenia sv. Kríža je spomienkou na doby minulé.

Kostol, ktorý stojí na bývalom kopci, po vzniku priehrady chátral. Preto v ňom oravskí výtvarníci vytvorili múzeum, kde v spolupráci s Oravskou galériou vznikli expozície Slovenská tradičná ľudová plastika a maľba a Oravská kamenárska tvorba. V hrobke Klinovských bola umiestnená expozícia zatopených obcí. Slanický ostrov umenia otvorili 3. júla 1971. Pri kostole umiestnili sochu A. Bernoláka, ktorá pôvodne stála v záhrade jeho rodného domu.

Socha Antona Bernoláka

Na prelome 80. a 90. rokov bola nádrž kvôli údržbe vypustená. Pôvodní obyvatelia pri návšteve našli kde-tu zachované obvodové steny a strechy domov, vchody do pivníc či studní. Mohli naposledy navštíviť suchou nohou svoje rodisko. Rodisko, do ktorého sa už nikdy nevrátia. No navždy zostanú spomienky na krásnu prírodu a detstvo v ich mysli. Tie im už nikto nikdy nevezme.

Architektúra Kostola Povýšenia sv. Kríža

Na výstavnú sieň upravili kostol Povýšenia sv. Kríža, pôvodne postavený v rokoch 1766 až 1769 ako baroková kaplnka. Dnešnú klasicistickú podobu s dvoma vežami a „zámočníckou“ kaplnkou dostal až v roku 1843. Barokový interiér skončil v depozitároch Oravskej galérie.

Slanický kostol bol postavený v druhej polovici 18 storočia v rokoch 1766 až 1769 ako kaplnka, ktorú prestavali na jednoloďový kostol s pristavanou drevenou zvonicou. Ku kostolu bolo postavených aj 14 kamenných stĺpov s obrazmi znázorňujúcimi výjavy krížovej cesty. V roku 1787, 17. augusta mal v kostole primičnú svätú omšu novokňaz rodák zo Slanice Anton Bernolák.

V rokoch 1968 až 1971 v kostole po prvýkrát inštalovali výstavu drevených plastík ľudových rezbárov. V priebehu ďalších tridsiatich rokov sa expozícia stala opakovane cieľom zlodejov a dnes vystavené exponáty, zachycujúce sakrálne rezbárske práce od 18. do 20. storočia.

Umelecké Expozície na Slanickom Ostrove

Slanický ostrov umenia otvorili 3. júla 1971. V roku 1971 Oravská galéria doň natrvalo umiestnila svoje zbierky tradičnej ľudovej plastiky a maľby. O dva roky neskôr vznikla v bývalej hrobke aj expozícia histórie zatopených obcí a budovania Oravskej priehrady.

Expozície tradičného ľudového umenia dokumentujú tvorbu ľudových maliarov, rezbárov a kamenárov, ktorí bez školenia, len podľa odpozorovaných predlôh z bežného života, zanechali po celom území Slovenska doklady o svojom prirodzenom talente a umeleckých schopnostiach. Ľudové umenie na Slovensku zaznamenalo svoj najväčší rozkvet v 18. a 19. storočí, a preto väčšina vystavených prác pochádza práve z tohto obdobia.

V exteriéri kostola boli umiestnené diela kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia. Ľudová umelecká tvorba na Orave už od čias gotiky stiera hranice medzi insitným a profesionálnym umením. Geografické rozvrstvenie regiónu na dolnú a hornú Oravu ovplyvnilo rozloženie výtvarných druhov, striedanie katolíckych oblastí s evanjelickými zas určilo voľbu motívov. Na ostrove sa nachádza torzo pôvodného, dnes už symbolického, cintorína a lapidárium oravskej kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia.

Praktické Informácie pre Návštevníkov

Na ostrov Slanica sa dnes dá dostať pravidelnou lodnou linkou Oravskej galérie z Prístavu č.2 - Slanická Osada. Loď OG SLANICA poskytuje okružné vyhliadkové plavby, spojené s prehliadkou expozícií na ostrove. Expozície sú prístupné sezónne od mája do septembra.

Prístup na ostrov je možný dvoma loďami z prístavov za Námestovom:

• Loď OG SLANICA, prístav č. 2 - Slanická Osada

Plavby: od 1. 5., denne o 9:00, 11:00, 13:00, 15:00, 16:30od 1.9. posledná plavba o 15:00 (zmena vyhradená OG)

Na webovej stránke www.lodslanica.sk nájdete aktuálne informácie o vyhliadkových plavbách po Oravskej priehrade, o sezóne na Slanickom ostrove umenia a všetkých ostatných aktivitách.

Možnosti vstupu, vstupné:

LODNÝ LÍSTOK A EXPOZÍCIE NA OSTROVE (predaj lístkov na lodi OG SLANICA):

v cene vstupenky zahrnutá okružná vyhliadková plavba loďou OG Slanica a prehliadka expozícií na ostrove

• Ceny:
• dospelí - 10 €
• študenti, dôchodcovia, ZŤP, vojnoví veteráni - 5 €
• deti od 3. do 15. rokov, školské zájazdy - 2 €
• deti do 3. rokov - vstup zadarmo

EXPOZÍCIE NA OSTROVE (predaj lístkov na ostrove) bez prepravy, iným plavidlom:

• dospelí - 2 €
• študenti, dôchodcovia, ZŤP, vojnoví veteráni - 1,50 €
• deti od 3. do 15. rokov - 1 €
• deti do 3. rokov - vstup zadarmo

Návštevníkov víta pred kostolom socha prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka, ktorý pochádzal práve z obce Slanica.

Ak plánujete návštevu malebnej a krásnej Oravy, tak plavba po Oravskej priehrade by nemala chýbať v žiadnom itinerári.

Oravská priehrada a ďalšie slovenské vodné diela

Vodné diela Slovenska

Pre porovnanie: Liptovská Mara - vodné dielo, ktoré spolu s okolitou prírodou vytvára pôsobivý obraz.

Ďalšie slovenské vodné diela podľa rozlohy:

• Vodné dielo Gabčíkovo (46 km²)
• Zemplínska šírava (32,9 km²)
• Liptovská Mara (21,6 km²)
• Veľká Domaša (15,1 km²)
• Nosice pri Nimnici - Priehrada mládeže (5,7 km²)
• Sĺňava (4,3 km²)
• Ružín (3,9 km²)

tags: #slanicky #ostrov #kostol #povysenie