Slatvina je obec ležiaca približne 5 km severovýchodne od Spišských Vlách. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 12. storočia. Katolícky kostol Nanebevzatia Panny Márie je ranogotický z druhej polovice 13. storočia. Obec leží v nadmorskej výške 479 m n. m.
Poloha Slatviny na mape Slovenska
Architektúra a Vývoj Kostola
Kostolík stojí v dominantnej polohe na najvyššom mieste intravilánu obce, v oplotenom, ale prístupnom areáli pri cintoríne. Postavili ho v krátkom čase niekedy v prvej polovici 15. storočia, možno na mieste staršieho chrámu. V roku 1531 sa majiteľmi Spišského hradu, pod ktorým v tej dobe Slatvina patrila, stali Thuzovci a kostol tak prevzali evanjelici. Do rúk katolíkov sa vrátil až v roku 1666. Počas tohto obdobia, niekedy v poslednej štvrtine 16. storočia, bol kostolík renesančne upravený.
Loď bola upravená roku 1800. Jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, pristavenou sakristiou a predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté gotickou krížovou klenbou, ktorej rebrá vyrastajú z okrúhlej prípory, odseknutej v polovici steny. Na severnej strane presbytéria je gotické výklenkové pastofórium s pôvodnými mriežkami. Loď mala pôvodne rovný drevený strop, ktorý roku 1800 nahradili pruskou klenbou. Štvorpodlažná veža so štrbinovými oknami, v poslednom podlaží združené okná a pod dnešnou omietkou je renesančná sgrafitovaná nárožná bosáž.
V rokoch 1800 - 1810 prešiel kostol rozsiahlou prestavbou, v rámci ktorej bola zaklenutá loď, čím sa časť nástenných malieb dostala do podkrovia. Takisto boli nahradené pôvodné okná väčšími. Východné okno na druhom podlaží sakristie bolo zamurované, rovnako ako aj pôvodný vstup do lode z južnej strany. Väčšie práce sa uskutočnili aj v rokoch 1970-72, kedy bola vymenená strešná krytina, položená nová dlažba v lodi a presbytériu a nahodená brizolitová omietka. Tá bola odstránená počas obnovy v roku 2007. V rámci nej sa uskutočnil aj podrobnejší výskum, ktorý objasnil najstaršie dejiny stavby a priniesol aj odkrytie hodnotných nástenných malieb z 15. storočia.
V staršej literatúre bol vznik stavby datovaný na koniec 13. storočia na základe ešte kvadratického presbytéria, združených okien na veži i tzv. slatvinskej Madony z druhej tretiny 14. storočia. Podrobný výskum však výstavbu dnešného kostola posunul až do obdobia prvej polovice 15. storočia.
Zo staršieho chrámu, ktorý tu podľa všetkého existoval, sa zachovala okrem spomínanej plastiky Madony (dnes v Múzeu krásnych umení v Budapešti) aj kamenná krstiteľnica. Pozostatkom predchodcu dnešného kostola by mohla byť aj časť odlišného muriva objaveného v mieste napojenia severnej steny lode na západnú stenu druhého podlažia sakristie.
V exteriéri sa z čias stredoveku zachovalo východné okno tzv. záclonkového typu na druhom podlaží sakristie, zvanom knižnica, sčasti prezentovaný južný portál do lode, ako aj združené okná na veži, ktoré delí stĺpik polygonálneho prierezu.
V interiéri ide najmä o rebrovú krížovú klenbu presbytéria so svorníkom bez výzdoby, severný portál do sakristie a kamenné pastofórium s ozdobnou kovovou mriežkou.
V súčasnosti prebieha v presbytériu plošný odkryv stredovekej maliarskej výzdoby, predbežne radenej do 15. storočia. V spodnej časti sú obrazy apoštolov, v horných častiach severnej, južnej a východnej steny sa nachádza pašiový cyklus. Vo víťaznom oblúku sú polpostavy prorokov a spodobenia dvoch uhorských patrónov sv. Štefana a sv. Ladislava. V lodi je v dvoch sondách zachytená Ladislavská legenda. Nad klenbou v lodi v povalovom priestore sa nachádzajú fragmenty provinčne vyznievajúcich neskoro barokových malieb.
Blesková správa: fresky v kostole
Interiér a Vybavenie Kostola
Hlavný oltár je pseudogotický zo spišskonovoveskej dielne, štyri obrazy na krídlach sú olejomaľby z roku 1905 od maliara Springera. Bočný oltár sv. Mikuláša biskupa, klasicistický zo začiatku 19. storočia. Kazateľnica je baroková z polovice 18. storočia, krstiteľnica kamenná gotická zo 14. storočia. Krucifix, polychrómovaná drevorezba z 18. storočia. Strieborné cibórium z roku 1704. Zvon z roku 1677.
Z pôvodného zariadenia kostola dostali sa dve gotické sochy Madon (z čias okolo roku 1360 a 1480), sv. Mikuláša biskupa (okolo roku 1480) a sv. Igora Kováča - rodáka zo Slatviny, atléta.
Kňazi Pôsobiaci v Hladovke
Kostolík slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. V presbytériu a na severnej stene lode boli odkryté veľmi dobre zachované nástenné maľby, ktoré majú blízko maľbám z prvej tretiny 15. storočia v Žehre a Bijacovciach. Obsahovo ide v presbytériu o výjavy zo života Ježiša Krista, ktoré na klenbe dopĺňajú obrazy Panny Márie, Abrahámovho lona, ako aj symboly evanjelistov a podobizne anjelov. Po nedávnej obnove je v dobrom stave.
V Hladovke pôsobili títo kňazi:
- December 1921 - november 1938: Jozef Laurinec
- 1938 - 1. 9. 1939: Ján Kuzma
- September 1939 - December 1939: František Očkaják (z Liesku)
- December 1938 - apríl 1953: Mikuláš Fitt
- Máj 1953 - 1970: František Chrašč
- 1970 - 1973: Jozef Haviar
- 1973 - 1990: Michal Tondra
- 1990 - 1994: Ján Kekelák
- 1. 7. 1994 - 9. 10. 2012: PaedDr. Jozef Golvoň
- 12. 10. 2012 - 2. 12. 2012: Mgr. Richard Jurík (dočasný správca)
- 2. 12. 2012 - 3. 7. 2017: PaedDr. Ondrej Lajčin
Významné Osobnosti
Mikuláš Fitt: Narodil sa 8. decembra 1913 v Trstenej. Kňazskú vysviacku prijal 29. júna 1936 z rúk spišského biskupa Jána Vojtaššáka. Pôsobil ako kaplán v Spišskom Podhradí, Tvrdošíne a Hladovke. V roku 1953 sa stal správcom farnosti v Ludrovej, kde ho na príkaz komunistickej totalitnej moci 30. decembra 1953 zatkli. Nespravodlivo odsúdený na šesť rokov väzenia za trestný čin velezrady. Pán si Mikuláša Fitta povolal do večnosti 9. júna 1972 v jeho 59. roku života a 36. roku kňazstva. Pochovaný je v Hrboltovej.
Kaplán Mgr.
Narodil som sa 16. septembra 1981 ako druhý v poradí z piatich bratov. Pochádzam z podtatranskej dediny Lendak. Najstarší brat je tiež kňazom a pôsobí ako riaditeľ charitného domu Dona Bosca v Spišskej Kapitule. Nakoľko Lendak je roľnícky založená obec, ináč to nie je ani v našej rodine. Po skončení Základnej školy v Lendaku som pokračoval v štúdiu na Gymnáziu P. O. Hviezdoslava v Kežmarku. V roku 2005 som prijal diakonské svätenie a svoju diakonskú prax som vykonával vo farnosti Dolný Kubín. V roku 2006 som prijal kňazské svätenie a mojím prvým kaplánskym pôsobiskom sa stala farnosť Spišská Kapitula. Po roku ma otec biskup prevelil na nové kaplánske miesto a to do najväčšieho mesta našej diecézy - do Popradu, kde som strávil štyri roky. Potom nasledovala dvojročná zastávka v Dolnom Kubíne a od 10. 7. 2013 som bol ustanovený za kaplána v Hruštíne a 4. 7.
Medzi moje záľuby v čase voľna patria: dobrá kniha; dobrá hudba, medzi ktorou najviac vyniká klasika; rád si zahrám na organe, aj keď som len amatér a samouk; akvaristika; fotenie; turistika a príroda ako taká vôbec.
Pôsobenie Kaplána
- 17. 06. 2006 - 30. 06. 2007 - kaplán v Spišskej Kapitule
- 01. 07. 2007 - 30. 06. 2011 - kaplán v Poprade
- 01. 07. 2011 - 09. 07. 2013 - kaplán v Dolnom Kubíne
- 10. 07. 2013 - 03. 07. 2017 - kaplán v Hruštíne