Človek sa stal v súčasnosti problematický, bojuje so stratou vlastnej identity, žije v neistote. Už nie je schopný vnímať seba samého ako niekoho jedinečného; považuje sa za jednu z mnohých živých bytostí. Sústredený na svoju fyzickú prirodzenosť, stáva sa istým spôsobom "vecou" a prestáva chápať "transedentný" charakter seba ako ľudskej bytosti. Preto sa stáva, že už nepovažuje život za jedinečný Boží dar, ktorý má chrániť a ctiť si ho. Život sa pre neho stáva jednoducho "vecou", ktorú považuje za svoje výlučné, totálne a manipulovateľné vlastníctvo.
Jednou z najväčších frustrácií pre súčasného človeka je nedostatok lásky a nevyhovujúce medziľudské vzťahy. Človek ako osoba sa realizuje v troch formách - ja, ty, my. Jeho podstatou je spolužitie s inými ľuďmi, je mu vlastný sociálny rozmer. Ako rozmýšľajúci tvor potrebuje dať aj zmysel svojej existencii, zmysel jednotlivým udalostiam, vo svojom živote. Učí sa správne žiť slobodu, rozlišuje dobro od zla, hľadá hodnoty dôležité pre život.
Každý človek je veľmi bohatou osobnosťou. Pravdivo vnímať človeka znamená zohľadniť všetky jeho dimenzie (rozmery): telesnú a duchovnú stránku, psychologické charakteristiky, sociálne vzťahy, morálnu dimenziu, aj inteligenciu. Každá z týchto dimenzií je doprevádzaná určitými potrebami. Aby človek dosiahol rozvoj svojej osobnosti, potrebuje dané potreby uspokojiť.
Súčasná situácia človeka
V súčasnom svete prevláda názor, že vedecký pokrok a nové sociálne štruktúry môžu automaticky zlepšiť a prekonať biedu človeka, odstrániť jeho problémy. Vedecký pokrok však môže byť aj dvojsečnou zbraňou. Príkladom toho sú početné a stále hroznejšie vojny, atómové bomby, ničenie života. Túto skutočnosť vyjadruje aj Ján Pavol II. v encyklike Evangelium vitae (Evanjelium života):
"Oslabenie citlivosti na Boha i človeka nevyhnutne vedie k praktickému materializmu ... hodnoty spojené s "byť" sú nahradené hodnotami spojenými s "mať"... Takzvaná "kvalita života" sa najčastejšie alebo výlučne vysvetľuje v kategóriách ekonomickej efektivity, neusporiadaného konzumizmu, atrakcií a príjemností fyzického života, a zabúda sa na hlbšie - vzťahové, duchovné a náboženské - rozmery existencie... Utrpenie je odmietané ako neužitočné, ba bojuje sa proti nemu ako proti zlu, ktorému sa treba vždy a za každých okolností vyhnúť. Keď ho nemožno premôcť a keď už niet nádeje na blahobyt v budúcnosti, človek je naklonený súdiť, že život stratil akýkoľvek zmysel."
Ako objavím svoj duchovný dar? 3 JASNÉ znaky
Potreba sebatranscedencie vyjadruje túžbu človeka po Bohu. Táto túžba je vpísaná do srdca človeka už od jeho stvorenia. Človek je stvorený Bohom a jeho cieľ je v Bohu. Túto skutočnosť vyjadruje aj známy výrok sv. Augustína: "Pane, stvoril si nás pre seba a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe."
Kniha Gn 1,26 opisuje rozhodnutie Boha stvoriť človeka: "Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby."
Gn 2,7: "Vtedy Pán, Boh utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou."
Štatistika hovorí, že okolo 90 všetkých ľudí vyznáva nejaké náboženstvo. Náboženstvo nachádzame u ľudí všetkých národov a všetkých čias. Počas celých dejín až podnes človek rôznym spôsobom vyjadroval toto hľadanie Boha svojim náboženským presvedčením a náboženskými prejavmi, napr. modlitbou, obetami, kultom, rozjímaním atď. Aj dejiny filozofie sú dôkazom neustálej túžby človeka objaviť Prvú Príčinu všetkého existujúceho. Všetky tieto skutočnosti nám poukazujú na jednu vec: ČLOVEK JE NÁBOŽENSKOU BYTOSŤOU.
Na ceste svojho hľadania sa sám seba pýta, či existujú nejaké cesty, ktorými by mohol spoznať Boha. Týmto cestám hovoríme aj dôkazy jestvovania Boha, ale nie v zmysle dôkazov aké hľadajú prírodné vedy, ale ako "zhodné a presvedčivé argumenty", ktoré umožňujú nadobudnúť istotu. Východiskovým bodom týchto ciest je STVORENIE:
- Hmotného sveta
- Stvorenie hmotného sveta:
Sv. Pavol tvrdí o pohanoch: "Je im zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil. Veď to, čo je v ňom neviditeľné - jeho večnú moc a božstvo - možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí." Rim 1, 19-20
Sv. Tomáš Akvinský vychádza z hierarchického usporiadania sveta, ktoré predpokladá existenciu vrcholného bytia.
- Princíp príčinnej závislosti si nevyhnutne vyžaduje prvotnú príčinu.
- Všetko vo svete je v pohybe. Každý pohyb si vyžaduje hybnú silu.
- Poriadok a účelnosť vesmíru dokazuje, že nemohol vzniknúť náhodou.
Človek je stvorený pre pravdu a krásu, má zmysel pre morálne dobro. Ozýva sa v ňom hlas jeho svedomia, túži po slobode a šťastí. Vo všetkých týchto situáciách si kladie otázku o jestvovaní Boha; všetko toto svedčí nielen o jeho hmotnej podstate, ale aj o existencii jeho duchovnej duše, ktorá má svoj pôvod v Bohu.
Boh zjavuje seba samého "Zjaviť sa" znamená akoby odtiahnuť závoj z tváre; nechať sa spoznať. Zjaviť niekomu svoje meno znamená vyjsť z anonymity, stať sa prístupným. Prvý vatikánsky koncil hovorí, že Boha môžeme poznať zo stvorených vecí, prirodzeným svetlom ľudského rozume. Druhý spôsob poznania je nadprirodzené poznanie, t. j. poznanie na základe Božieho zjavenia. Boh sa z úplne slobodného rozhodnutia zjavuje a dáva človeku a tak mu dáva odpoveď na otázky, ktoré si kladie o zmysle a cieli svojho života.
Boh sa zjavil našim prarodičom, hovoril k nim a po páde im prisľúbil spásu. S Noemom uzavrel trvalú zmluvu medzi sebou a všetkými živými bytosťami. Táto zmluva bude trvať, kým bude trvať svet. Vyvolil si Abraháma a uzavrel s ním a jeho potomstvom zmluvu: "Odíď zo svojej krajiny a od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do zeme, ktorú ti ukážem. A učiním z teba veľký národ, požehnám ťa a zvelebím tvoje meno a ty budeš požehnaním. Požehnám tých, čo ťa budú žehnať, a prekľajem tých, čo ťa budú preklínať. V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme!"
Z neho utvoril svoj ľud, ktorému prostredníctvom Mojžiša zjavil svoj zákon; v horiacom kríku mu zjavil svoje meno: "A Mojžiš sa opäť opýtal Boha" "Hľa, keď pôjdem k Izraelitom a poviem im: - Boh vašich otcov ma poslal k vám -, oni sa budú pýtať: - Aké je jeho meno?- Čo im mám odpovedať?" Tu riekol Boh Mojžišovi: "Ja som, ktorý som! a dodal: "Toto povieš Izraelitom: -Ja - som ma k vám poslal!-"A Boh Mojžišovi ešte riekol: "Pán, Boh vašich otcov, Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jakubov ma k vám poslal. Toto je moje meno naveky a môj názov z pokolenia na pokolenie. Ex 3, 13-15
Boh prostredníctvom prorokov dáva nádej na spásu, na novú a večnú zmluvu, ktorá bude ľuďom vpísaná do srdca. Boh naplno zjavil seba samého, keď poslal svojho syna Ježiša Krista: "Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch hovoril k nám v Synovi. Hebr 1, 1-2
Ježiš Kristus je posledným a definitívnym zjavením. V ňom bolo povedané všetko. Iné zjavenie už nebude.
V priebehu storočí sa vyskytli tzv. "súkromné" zjavenia. Ich cieľom však nie je doplniť Kristovo zjavenia, ale pomôcť, aby sa plnšie žilo v istom dejinnom období.
Odpoveďou človeka na Božie zjavenie je viera.
Nesprávne predstavy o Bohu
- Boh - manažér
Podľa tejto predstavy je Boh ten, kto stvoril svet a stará sa, aby tento svet dokonale fungoval. Je vlastne akýmsi riaditeľom, manažérom... Ľudia sú pre neho dobrí len vtedy, keď nenarušujú jeho plány, poriadok vo svete a poslúchajú jeho smernice. Človek pre neho ani nie je veľmi dôležitý. Je len jeden z miliárd, hoci občas si ho Boh všimne a možno sa na neho milo usmeje a požehná mu nejakú maličkosť, aby ho potešil.
- Boh pre núdzové prípady
Podľa tejto predstavy sa človek na Boha obracia len vtedy, keď sa stane niečo veľmi zlé. Volá ho v núdzi, chorobe, tragédii... Väčšinu vecí si ale aj tak musí vyriešiť sám a svojimi silami, Boh sa aj tak nezaoberá jeho každodenným životom.
- Staromódny Boh
Podľa tejto predstavy Boh nie je zlý. Je vážny, asi sa veľmi nesmeje a miestami je trochu zastaralý. Chce, aby ľudia žili tak, ako pred dvetisíc rokmi a keby mali poslúchať všetko, čo hovorí, tak by aj oni boli vážni, odmeraní ... To sa ale nedá. V základe to nie je zlé, ale dnes sú iné časy. Bibliu je preto treba trochu prispôsobiť, vlastne celé kresťanstvo treba prispôsobiť dnešku. Boh by to mal tiež pochopiť. Ak chce, aby sa viacerí ľudia stali kresťanmi, je potrebné to celé trochu obnoviť a zmodernizovať.
- Boh - policajt
Stará sa o to, aby ľudia dodržiavali všetky príkazy a predpisy. Ak ich nedodržia a nesplnia všetko, čo je v Božom Zákone nariadené, tak ich ihneď odhalí a primerane potrestá. Je to vlastne akými strážca a dohliadač. Ak človek chce, aby ho netrestal, tak musí všetko splniť. Ak žije dobre a nekoná žiadne zlo, tak Boh do jeho života nezasahuje a on si ho môže v pokoji prežiť.
- Boh - despota
Boh je strašne veľký a mocný. Má moc nad všetkým a nikto sa mu nemôže vzoprieť. V porovnaní s ním je človek iba malá smietka. Boh tam hore všetko vidí, všetko zaznamenáva a jeho mlyny melú pomaly, ale neúprosne isto. Nakoniec si Boh človeka predvolá na svoj súd a tam to každému všetko spočíta so spravodlivosťou. Človeku preto nezostáva nič iné, len sa mu podriadiť, pokoriť sa pred ním a poslúchnuť všetko, čo hovorí.
- Boh dedo Mráz
Podľa tejto predstavy je Boh veľmi dobrý. Kedykoľvek má človek nejaké trápenie, tak je pri ňom. Nič mu nikdy nevyčíta. Má pre človeka úplné pochopenie. On vie, že nežijeme úplne podľa jeho evanjelia, ba dokonca robíme aj veľa chýb, ale On ich odpúšťa. Nakoniec sa nad všetkými zľutuje - veď je Láska. Aj tak nebude nikto zatratený. Veď ako by mohol Boh, ktorý miluje, niekoho odsúdiť alebo zatratiť?
- Boh - bábkár
Všetko naplánoval a všetko riadi. Nedovoľuje iniciatívu človeka a ani ju nepotrebuje. Všetko je v jeho rukách, a my, ľudia, s ním máme len vzdialený neosobný vzťah. Človek je len nástrojom jeho vôle. Iniciatíva je nepotrebná a zbytočná, pretože aj tak vie všetko lepšie a o všetkom aj tak rozhodne sám. Ani hodnota človeka nie je pre neho ktovieako veľká. Človek nič nemôže zmeniť, lebo všetko je už dopredu určené a rozhodnuté.
- Boh - pozorovateľ
Boh je veľmi inteligentný. Je tam kdesi v nebi a odtiaľ sleduje celý svet. Nezasahuje doň, ani ho neovplyvňuje, ale pozorne ho sleduje. Je to asi ako keď nejaký vedec koná zaujímavý experiment. Pozoruje, ako sa človek správa, čo robí, ale je tak trochu neosobný.
Na svete žije miliarda ľudí s rôznou vierou. A je na každom, že čomu bude veriť. „Čo pre mňa znamená Boh?“ Túto otázku si už kladiem od doby mojej konfirmácie. V mojom živote je Boh niekto, kto pozná každý jeden môj problém. Každú jednu moju starosť, trápenie či ťažkosti. Vie o mojich problémoch, lebo ako Boh ich vidí. Ale čo je zaujímavé, napriek tomu, že o tom všetkom vie, mám neutíchajúcu potrebu Mu o tom hovoriť.
Čo je ešte zaujímavejšie, aj keby som daný problém povedala tisícom ľudí, nemala by som dušu na mieste, kým by som to nepovedala aj Bohu. Niekedy sa ocitnem v situácii, kedy vyložene potrebujem pomoc zhora, lebo ja sama som na to prikrátka. Rovnako veľká je aj potreba hovoriť mu o mojich radostiach. Pochváliť sa Mu, čo mi dnes vyčarovalo úsmev na tvári a radosť v srdci. Tu platí rovnaká rovnica, ako pri starostiach. Hoci by som sa pochválila tisícom ľudí, nebolo by niečo v poriadku.
Boha taktiež považujem za Stvoriteľa. Stvoriteľa sveta, života či krásnej prírody. Dennodenne sa presviedčam na vlastné oči o Jeho kreativite. 16 rokov žijem na jednom mieste a stále sa mi zdá to miesto neuveriteľne krásne. Rada spoznávam aj iné nádherné miesta, ktoré mi priam vyrážajú dych. A nech sa na mňa nikto nehnevá, ale tvrdiť, že to všetko vzniklo z ničoho nič, je smiešne. Boh je u mňa jednoznačne darca života. To je niečo, o čom som nikdy nepochybovala. Som si vedomá toho, že existuje milión argumentov pre a milión argumentov proti existencii Boha. A každá diskusia o tom, či existuje Boh, by nemala konca. Pre mňa osobne je samotný život tým najväčším dôkazom existencie Boha.
Veríte v posmrtný život? Ja osobne v neho verím. Nevedela by som si predstaviť, že keď odídeme z tohto sveta už nebude nič. Len tma. Moja predstava o posmrtnom živote je podobná ako v iných náboženstvách. Predstavujem si ho nehmotne. Duša po smrti vyjde z tela a hľadá si novú ,,ulitu“ ako slimák. A dôvod prečo si to myslím? Pár mesiacov pred mojim narodením náhle umrela babkina sestra na rakovinu. A ja som sa o dva mesiace narodila. Čo myslíte, bola to náhoda, alebo na tom fakt niečo je?