Vianoce, sviatky pokoja a rodinnej pohody, majú v srdci každého Slováka špeciálne miesto. Ako však vyzerajú Vianoce v slovenskej komunite v ďalekom Ríme? Poďme sa spoločne pozrieť na to, ako si Slováci v talianskej metropole uchovávajú svoje tradičné zvyky a ako ich ovplyvňuje miestna kultúra.
Vianočná atmosféra na Piazza Venezia v Ríme
História a význam Vianoc
Slávenie Vianoc stanovili kresťania v 4. storočí na deň zimného slnovratu, aby vytvorili protiváhu pohanským oslavám. Cirkev postupne pretransformovala pohanské tradície na kresťanský sviatok. Starí Slovania slávili tieto dni ako zrod nového života, keď sa príroda pod snehom už pripravuje na jarný rozkvet. Oproti pohanským orgiám a magickým úkonom vložila cirkev do slávenia Vianoc celkom iné posolstvo. Ich hlavným zmyslom je radosť zo spásy, ktorú ľudstvu poslal Boh vo svojom Synovi, čím obdaroval všetkých ľudí. Preto vznikol aj zvyk dávať si pod stromček darčeky.
Kresťanstvo dalo vianočným dňom nový zmysel. Narodenie Krista symbolizuje nový život pre človeka, pretože vďaka jeho príchodu na svet, smrti a zmŕtvychvstaniu môže byť každý spasený a dosiahnuť večný život. Ježišovo narodenie má pre kresťanov duchovný význam. Symbolizuje príchod spásy a nádeje pre hriešne ľudstvo. Práve tento moment - narodenie Božieho Syna v jednoduchosti a pokore - sa stal základom kresťanských Vianoc. Samotné slávenie Vianoc ako sviatku narodenia Ježiša Krista sa začalo formovať v 4. storočí nášho letopočtu. Prvé zaznamenané slávenie Vianoc v Ríme pochádza z roku 336.
Od Štedrého večera do Troch kráľov
Podľa tradície prebratej zo židovstva slávia kresťania veľké sviatky už večer pred ich skutočným termínom. Preto máme Štedrý večer 24. decembra a polnočnú svätú omšu v noci z 24. na 25. decembra. K slávnostne prestretému stolu si ľudia sadali podľa starého zvyku po objavení sa prvej hviezdy na oblohe. Po večeri sa deti rozbehli po susedoch spievať pod oknami koledy, za čo ich v každej rodine počastovali vianočnými dobrotami.
Slávnostná atmosféra vrcholila polnočnou svätou omšou, ktorá patrila medzi najnavštevovanejšie a nadobúdala dokonca ekumenický charakter, pretože v tento deň prichádzali do kostola aj neveriaci alebo príslušníci iných náboženstiev. Na mnohých miestach sa táto omša nazýva utiereň, čo je odvodené od slova utro, jutro - ráno. Na sviatok Božieho narodenia - 25. decembra, sa slúžievala tzv. pastierska omša. Dopoludnie bolo plné vinšov a žičení, po hlavnej svätej omši sa však ľudia ponáhľali domov. Zvyšok dňa charakterizovalo domáce silencium (ticho). Ľudia sa mali zamýšľať nad príchodom Spasiteľa na svet a ďakovať Bohu za túto milosť.
Atmosféra druhého vianočného sviatku, zasväteného prvému mučeníkovi - svätému Štefanovi, bola omnoho voľnejšia. Až touto tanečnou zábavou sa vlastne končilo pôstne adventné obdobie, keď boli hlučné svadby a iné radovánky zakázané. Sviatočnú atmosféru čiastočne zopakoval silvestrovský večer, podobný najmä jedálnym lístkom tomu Štedrému. Posledným vyvrcholením bol sviatok Troch kráľov alebo Zjavenia Pána 6. januára a následná nedeľa, ktorá je posledným vianočným dňom. Po tomto termíne sa v kostoloch prestanú spievať vianočné piesne, odstraňuje sa vianočná výzdoba a betlehemy môžu ostať iba v bočných kaplnkách.
Vianočný stromček
História vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. Johann Wolfgang Goethe opisuje stromček u strýka v roku 1765. Pôvod vianočného stromčeka však nie je biblický ani kresťanský - siaha azda až k rímskym oslavám slnovratu saturnáliám. Akýmsi pokusom o jeho biblické zdôvodnenie boli slová proroka Ozeáša “Ja som ako zelený cyprus, tvoje ovocie pochádza odo mňa”.
Na naše územie sa tradícia zdobiť vianočný stromček dostala až koncom 18. storočia z Nemecka. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začal prenikať na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi. Jednoznačnú príčinu, prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc, nepoznáme.
Isté však je, že je s nimi spätý veľmi pevne. Zdobia ho aj ateisti, výnimku tvoria iba Svedkovia Jehovovi, ktorí neuznávajú žiadne sviatky. V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromy požívali veľkú úctu. Pripisovala sa im schopnosť zaháňať zlých duchov, až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo, zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky. Dedina obohatila estetickú funkciu stromčeka stotožnením so svojimi magickými úkonmi. V ľudovom prostredí sa zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, a preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok. Symboliku bohatstva a hospodárskeho zdaru prekryla v niektorých oblastiach liečebná funkcia.
Vianoce v Ríme
Vianočne vyzdobený Rím videli jeho obyvatelia aj tento rok podľa tradície v plnej paráde 8. decembra, čo je akýsi „oficiálny“ deň venovaný vešaniu ozdôb. Tie patria k jedným z najhonosnejších na svete, dokonca sa zdá, akoby si Rimania chceli svietiacimi hviezdami a lampášmi nahradiť snehové vločky. Slnečné Vianoce sa s guľovačkou ani zasneženými jedličkami jednoducho nespájajú. V decembri je niekoľko stupňov nad nulou a zídu sa tiež slnečné okuliare.
Vianočné trhy na rímskom námestí Piazza Navona každoročne ponúkajú tradičné vianočné sladkosti a občerstvenie, ozdoby a hračky pre deti. Najhonosnejšie vianočné stromčeky stoja právom na najrušnejších turistických miestach - pri Koloseu, na Piazza Navona či na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Väčšiu pozornosť tento rok púta vyše trojmetrový „stromček“ umiestnený len niekoľko stoviek metrov ďalej, a to aj napriek tomu, že je takmer rovnaký. Punc mu však dodáva megalomanské Koloseum. Na hlavnej stanici Termini si môžu dokonca záujemci na vianočný stromček pripnúť svoje prianie.
Na druhej strane, pri tohtoročnom „nevydarenom“ stromčeku pod Monumentom Viktora Emanuela II. (Monumento a Vittorio Emanuele II.) je rozložený svietiaci Betlehem, ktorý má v Taliansku ešte väčšiu tradíciu, než jedličky. V každej rodine, ktorá Vianoce oslavuje, pripravia jej členovia maketu Betlehemu, postavičky je možné kúpiť doslova na každom rohu v meste. Špeciálne pre ručne vyrábané a maľované figúrky navštevujú turisti vianočné trhy v Neapoli, kde je obchodníkom venovaná celá ulica. U Talianov je vianočný stromček až na druhom mieste, v niektorých rodinách dokonca úplne chýba.
Slováci v Ríme a ich Vianoce
Ako teda prežívajú Vianoce Slováci žijúci v Ríme? Mnohí sa snažia udržať si tradičné slovenské zvyky, ako je príprava štedrovečernej večere s kapustnicou, rybou a zemiakovým šalátom. Nechýbajú ani vianočné oblátky s medom a orechmi.
Sviatok svätej Barbory na Slovensku: zvyky a tradície
Zaujímavým aspektom je aj prepojenie slovenských a talianskych vianočných zvykov. Niektorí Slováci si osvojujú talianske tradície, ako je napríklad príprava panettone alebo pandoro, tradičných talianskych vianočných koláčov. Vianoce sa tak stávajú jedinečnou kombináciou dvoch kultúr, kde sa stretávajú slovenské a talianske chute a zvyky.
Ako si Slováci v Ríme uchovávajú vianočné tradície?
- Príprava tradičnej štedrovečernej večere
- Účasť na polnočnej omši v slovenskom jazyku
- Stretávanie sa s krajanmi
- Prepojenie slovenských a talianskych vianočných zvykov
Vianočný stromček na Piazza Venezia v Ríme v roku 2020
Porovnanie vianočných tradícií na Slovensku a v Taliansku
| Tradícia | Slovensko | Taliansko |
|---|---|---|
| Štedrovečerná večera | Kapustnica, ryba, zemiakový šalát | Tortellini, vyprážaná zelenina, úhor |
| Vianočné koláče | Medovníky, orechové koláče | Panettone, pandoro |
| Roznášanie darčekov | Ježiško | Babbo Natale (Santa Claus), Befana (čarodejnica) |
| Výzdoba | Vianočný stromček, betlehem | Betlehem, vianočný stromček (menej častý) |
Vianoce sú časom, kedy sa stretávajú kultúry a tradície, a Slováci v Ríme sú toho živým dôkazom. Udržiavaním svojich zvykov a zároveň prijímaním prvkov talianskej kultúry vytvárajú jedinečnú vianočnú atmosféru, ktorá spája rodinu, priateľov a krajanov v ďalekom Ríme.