Akých bohov uctievali starí Slovania ešte pred nástupom kresťanstva? Možno máš pocit, že ich mytológia nebola nejako extra zaujímavá, nie je to však pravda. Ide o mimoriadne bohatý a komplexný súbor najrôznejších božstiev a magických bytostí.
Všetci Slovania používajú slovo "bog (prip. boh)". To podľa jazykovedcov pochádza z iránskeho "baga" a je spriaznené so staroindickým "bhaga" = rozdeľovateľ bohatstva, darca dobra. Pôvodný obsah "rozdeľovateľ bohatstva" sa skrýva v slovách bohatý, zbožie, úbohý, nebohý a pod.
V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najvýznamnejších slovanských božstiev, vrátane boha dažďa, a preskúmame ich úlohy a význam v živote starých Slovanov.
Slovanský boh Svantovít
Perún: Boh Hromu a Blesku
Perún je pravdepodobne jedným z najznámejších staroslovanských bohov. Podľa všetkého patril k hlavným bohom starých Slovanov (hoci niektoré iné zdroje uvádzajú ako najvyššieho boha Svaroga).
Jeho meno je odvodené od koreňa "per-" (biť, udierať, tĺcť) so zosilujúcou koncovkou "-un", čiže doslova "ten čo bije". V Bulharsku sa dodnes vraví "daždat pere" a naše "prší" bude mať tiež súvislosť s Perunom.
- Úcta k bohovi hromovládcovi je príznačná nielen pre Slovanov, ale aj pre väčšinu Indoeurópanov.
- O rozšírení perunovho kultu svedčí litovský a pruský Perkunas a lotyšský Perkons, čo je pozostatok z jednoty týchto Baltských národov so Slovanmi.
- Je spájaný s hromami a bleskami.
- Blesk je považovaný za letiacu ohnivú sekeru.
Slovania ho vyzývali pred bojom, aby nimi pretekala blesková ohromná sila. Aj vďaka tejto viere sa tento poľnohospodársky národ dokázal ubrániť proti lúpežníckym dobyvateľom. Cirkev sa snažila potlačiť Perunov kult tým, že jeho funkcie preniesla na proroka Eliáša a tak vznikol "Ilja gromovnik". Okrem hromu a blesku zosielal dážď, sneh a krupobitie, čo boli pravdepodobne Perunove poveternostné činnosti.
Perún je stelesnením pohyblivej, mužskej podstaty, ktorá je v Oriente známa ako jang. Predstavuje silu vykonávajúcu zmenu. Vyzývaný bol napr. aj pri želaní zmeny počasia (pri potrebe dažďa v období sucha). Vyzývanie sa často konalo pri duboch (už vtedy naši predkovia vedeli o blahodarnom pôsobení dubového porastu na človeka - dnes psychotronici hovoria o kladnom pôsobení na auru). Sila najtvrdšieho stromu hrala určite tiež dôležitú úlohu pri zasvätení Perunovi. Tomuto rastlinnému reprezentantovi sa prinášali obete ako napr. Perun bol ochrancom hospodárov, ale aj strážcom plodov.
Podľa našej mytológie to bol práve on, ktorý trestal tých, čo znevažovali plody (hlavne obilie a chlieb - v ľudovej slovesnosti sa dozvedáme o premenení znevažovačov na skalu: akési znehybnenie, strata možnosti zmeny). Ďalej je známe vyzývanie Perúna ako nositeľa pohlavnej moci - slobodné dievky si uviazali šatku na Perúnovo drevo (drevo zo stromu, do ktorého udrel blesk) a žiadali o muža. Perunovi bol zasvätený štvrtok, ktorý sa nazýval perendan prípadne v polabskoslovanskej oblasti Peründan.
Perún
Dažbog: Boh Slnka a Dávajúci Boh
Prívlastok Dadžbog je odvodenina od DaždÞ (daj), takže to je akýsi "Dajboh" = darca všetkého dobra. Možno s ním súvisí aj názov jednej srbskej hory "Dajbog". Toto slnečné božstvo bolo uctievané predovšetkým v ročných rytmoch slnovratov a rovnodenností, ktoré mali veľký význam pre roľníkov. Bol neoddeliteľný v hospodárskom živote.
Je takisto hromovládny, ako napríklad boh starozákonný, ale aj Zeus. Nie je stelesnením celej božskosti, je len jednou z božích podstát.
Veles (Volos): Boh Dobytka a Ochranca Majetku
Boh dobytka a ochranca majetku a blahobytu. Uctievali ho oddávna pravdepodobne všetci Slovania aj keď nie vždy pod rovnakým menom. Etymológia jeho mena podľa "volstÞ, voldyka, velijÞ" naznačuje vzťah k vlastníctvu S jeho menom snáď súvisí aj názov súhvezdia Plejád u východných a južných Slovanov: rusky Volosyni, bulharsky Vlascite, srbochorvátsky Vlašici. V Macedónskom folklóre sa vyskytuje víla menom Vela.
O starobylosti predstavy Velesa svedčí aj litovský výraz \"véles\" pre duše mrtvých, popr. boha podsvetia. Po prijatí kresťanstva zdieľal Veles s ostatnými pohanskými bohmi trúchlivý osud degradácie v démona, čerta. Snáď tomu napomohli jeho atribúty - dobytčie rohy a poprípade aj falické symboly. Funkciu ochrancu stád potom prevzal svätý Blažej (Blasios), ktorý sa číta bulharsky Vlas a rusky Vlasij.
Svarog: Boh Nebeského Ohňa a Tvorca
Svarog Je božstvom nebies či presnejšie nebeského ohňa. Z neho všetko vzniklo. Je tvorcom všetkých vecí a spoločenských zákonov. Pravdepodobne bol bohom, ktorý po stvorení sveta ustúpil do pozadia a zotrval v nečinnosti. Indoeurópske "svar" znamená svetlo alebo žiariaca obloha. Slovanské svar, svor, svariti má tiež spojitosť s ohňom (odtiaľto pochádza stotožnenie z nebeským kováčom). Rumunské slovo sfarog znamená prežeravený, suchý.
Stanovil zákon jednoženstva a jednomužstva, ktorého narušitelia mali byť uvrhnutí do ohnivej pece. Nad dodržiavaním tohto zákona bdel jeho syn Svarožic. Uctievali ho všetky tri hlavné slovanké vetvy.
Lada: Bohyňa Lásky a Harmónie
Toto božstvo má ženskú podstatu. Spája sa s ľúbosťou, s láskou. Vyrovnáva duchovnú rovnováhu, ktorá pod vplyvom iných kultúr tlačila Slovanov k mužskému pólu. Lada symbolizuje aj porozumenie, chápanie a múdrosť. Je jej vlastná jemnosť, mäkkosť a poddajnosť. Má schopnosť zosúladiť, spájať a zjednotiť. Na rozdiel od Perúna ona predstavuje neútočenie, schopnosť nechať žiť, nechať ladom. Rovnováha Perúna a Lady symbolizuje rovnováhu ohňa a vody, ktorá sa prejavuje aj v našich sviatkoch (Jánske ohne, svätenie jari vodou a pod.).
Ak je Perún zvislá čiara, Lada je vodorovná čiara nášho prakríža a kruh okolo neho predstavuje jednotu. Lada sa dotýka, alebo vychádza predovšetkým z duše. V prírode, spoločnosti i v človeku sú to prevažne ženské živly, ktoré sú predpokladom lady - voda a zem.
Ďalší Slovanskí Bohovia
Okrem vyššie spomenutých bohov existovala celá rada ďalších, ktorí mali svoje špecifické úlohy a významy. Medzi nich patria:
- Stribog: Boh vetra a vzduchu.
- Chors: Pravdepodobne mesačné božstvo.
- Simargl: Boh neznámej funkcie, pravdepodobne sprostredkovateľ medzi bohmi neba a zeme.
- Mokoš: Bohyňa zeme, plodnosti a ženských prác.
- Morena: Bohyňa smrti a zimy.
- Radogost: Boh uctievaný u západných Slovanov, pôvodne Svarožic.
- Svantovit: Mocné božstvo západných Slovanov, združoval vlastnosti boha vojnového aj hospodárskeho.
- Triglav: Boh s tromi hlavami, uctievaný v Pobaltí.
- Rod: Boh spájaný so zrodom a rodom.
- Živa: Bohyňa života a životnej sily.
Nasledujúca tabuľka sumarizuje niektoré z najvýznamnejších slovanských bohov a ich atribúty:
| Boh | Atribúty |
|---|---|
| Perún | Hrom, blesk, dážď, vojna, spravodlivosť |
| Dažbog | Slnko, plodnosť, dávanie |
| Veles | Dobytok, úroda, majetok, podsvetie |
| Svarog | Nebeský oheň, tvorba, zákon |
| Lada | Láska, harmónia, krása |
| Mokoš | Zem, plodnosť, ženské práce |
| Morena | Smrť, zima |
Je dôležité si uvedomiť, že informácie o slovanských bohoch sú často fragmentárne a neúplné. Mnohé z našich poznatkov pochádzajú z neskorších zdrojov, ktoré mohli byť ovplyvnené kresťanským pohľadom na svet. Napriek tomu nám tieto informácie umožňujú nahliadnuť do bohatého duchovného sveta starých Slovanov.