Slovanské náboženstvo bolo pohanské. Bolo ovplyvnené účinkovaním východnej (byzantskej) aj západnej (latinskej) cirkvi, s germánskym Thorom a prebratím niektorých legiend. V princípe sa prvotná slovanská viera zakladala na týchto pilieroch:
- Rovnováha: Všetko na svete má byť v rovnováhe s prirodzeným poriadkom všetkého vo vesmíre. To, čo je Dobro, je Zlo a musí vyvolávať odvetnú reakciu. Život je Dobro. Takými ich urobila Príroda.
- Rod: Rod ako ten, tvoriaci všetko živé, prenášajúci svojho ducha na všetok život. Bez Rodu bytosť nemôže byt živá, je to len chodiace telo. Po smrti táto podstaty nemizne, ale sa voľne prenáša do inej formy.
- Sila: Sila má osobitnú úlohu v protiklade Života a Smrti. Sú predvojom.
Slovania verili, že Svarog - Prapredok, od ktorého Slovania vedú svoj rod (národ), bol prvým Slovanom, tým, čo urobil Slovanov Slovanmi. Svarog ukončil stvorenie sveta. Nebeského cárstva. zrodený zo Zemskej kačice si zmyslel napodobniť Svaroga. a udrel po ňom mlatom. zrodili temné sily, démoni. Čiernym Hadom a s jeho bojovníkmi. No nemal dosť síl, aby ho premohol. had ovinul Zem hmlou. neba za svojím otcom Svarogom. nebeskú bránu a vliezol do siene, kde sedel na tróne Svarog. Hada a vplietli ho na veľké radlo. kráľovstvo Jav (Dobra) a kráľovstvo Nav (Zla). Navi Čierny Had. Čiernym Hadom Svarog s ostatnými bohmi zišli na Zem. bola zaliata krvou. Rozrezali Matičku Zem a ona pohltila všetku krv. orať zem.
Svarog poučil syna Svarožiča, aby z trusu zlatohrivého koňa umiesil hlinu a okolo nej ostatný svet, v ktorom má urobiť poriadok. Ako horúci trus-oheň chladol, vznikal z neho svet. Z rúk vypustil dva holuby - čierneho a bieleho. Tie zleteli na trus a začali sa biť. Raz vyhrával jeden, inokedy druhý. Zápas bol večný, lebo oba boli rovnako...
Významní Bohovia Slovanskej Mytológie
Medzi najvýznamnejších bohov patria:
Perún
Perún: prchký boh búrky. Reve hromami a metá blesky, no prináša aj dážď a ten dáva úrodu. Preto je Perún aj bohom úrody. PER a UN znamená - Ten, kto silno bije, a preto je Perún bohom veľkých svetových vojen. Tie malé majú na starosti menší bohovia. Kto ho nahnevá, toho zabije bleskom, hromom alebo silným dupnutím, ktoré roztrhne zem a nešťastníka pohltí. Dá sa udobriť obetami. Najradšej má vysoký oheň starého duba, ktorý sýti jeho moc. Sám ich niekedy bleskom zapaľuje. Jeho najčastejším prívlastkom býva hromovládca. je pravdou, ochranca spravodlivosti - pod jeho ochranou sú súdy. práve on otáča Svarogovo koleso času. k bohyni Lade. vyniká - napr. polia hriešnych ľudí zasypáva krúpami. všetkých prírodných živlov. a začne rozvíjať. premáha až na jar a oslobodzuje zem. slnka, rozháňal mraky a roztápal sneh. na veľkom mlynskom kameni a metá žiarivé blesky. háj. a hrach. Jeho typickým artefaktom je sekera - symbol moci. mnohých starých spisoch, najmä v staroruských. sochách nachádzame na mnohých miestach. rozmerov, bohato zdobené. hromovej strele. a zlatú bradu. Podobná socha ako v Kyjeve stála aj v Novgorode. jeho meno bežne používa napr. Perúna je Thor, s príchodom kresťanstva sa z neho stal sv. mal syna Kupala a dcéru Kostromu.
Doklad kultového miesta - obetišťa priniesli archeologické vykopávky v rokoch 1951-52 pod vedením V. V. Sedova. Na severe bývalej Kyjevskej Rusi, blízko Novgorodu, na mieste zvanom Peryň, bola nájdená kruhová priekopa s ôsmimi výklenkami, v ktorých horieval oheň a v centre ktorej sa nachádzala jama po idole. Medzi Perunove atribúty patrila sekera, zvlášť “ohnivá sekera”, ktorá bola nazývaná strela. Amulety v podobe sekery sú častým archeologickým nálezom 10. až 14. storočia. Sekera a jej spojenie s plodnosťou hralo dôležitú úlohu v ľudovej viere slovanských a baltských národov až do 20. storočia, ako to dokladá množstvo etnografických záznamov.
Radegast alebo Radhost
Radegast alebo Radhost: boh noci, večerných zôr. Rozžíha hviezdy, bdie nad strážnymi nočnými ohňami tulákov. Obete sa mu prinášajú v časoch rovnakých dní aj nocí (začiatok jari a jesene) ale aj v časoch krátkeho dňa (Kračún) a krátkej noci (Sviatok kúpania). Sídli na večernej (popoludňajšej) strane sveta. má čiernu tvár a čierne oči, vlasy a chlpy tmavšie než havran.
Svantovít
Svantovít: Svarožič mu prenechal časť svojej dennej moci, je jeho obľúbenec.Má štyri hlavy, lebo v čase neprítomnosti Svarožiča na dube, stráži nie len svoju ale aj ostatné svetové strany. Svantovít je darcom úrody. používal sa pri vojenských ťaženiach podobne, ako tomu bolo pri Triglavovi. Bol zobrazovaný s rohom a mečom. Svantovít mal vo svojej svätyni koňa, pretože ráno nachádzali koňa spoteného. bojovníci používali posvätnú štandardu zvanú stanica (stanicia, stancia) a verili, že tak sú pod ochranou boha. Nachádzala sa tam štvorhlavá Svantovítova socha vysoká takmer 10 metrov. Svantovítov chrám bol zničený.
Dažbog
Dažbog: horúcim srdcom zapaľuje ranné zore. Vládne rannej/dopoludňajšej/ strane, na ktorej má stajňu aj slnečný Svarožičov kôň. Je mladícky krásny, závidia mu aj bohyne. Ostatný bohovia na neho žiarlia a mračia sa, keď vidia, ako sa zrána ľudia klaňajú Svarožičovi a nevedomky sa tak klaňajú aj Dažbogovi. Preto zlomyseľne zastierajú slnečný východ mračnami, darčekmi obmäkčujú vrtkavú bohyňu počasia Pripelagu, aby robila ľuďom naprieky. Dažbog nosí ľuďom dážď, jeho meno je podobné dažďu.
V písomných prameňoch sa s Dažbogom prvýkrát stretávame v Povesti vremennych let práve v súvislosti s kyjevským panteónom. V ruskom preklade Malalasovej kroniky je Dažbog označovaný za syna Svarogovho a stotožňovaný so slnkom. O dôležitosti tohto boha svedčí aj jeho výskyt v Slove o pluku Igorovom, kde sú Rusi nazývaní Dažbogovými vnukmi.
Veles
Veles: boh podsvetia, úrody a dobytka. Naučil ľudí dojiť mlieko.
Živa
Živa: bohyňa leta a zrelej plodnosti, úrody, sýtosti a hojnosti. Krásavica s letnými kvetmi a klasmi v náručí, Velesova družka, je žiadostivá. Darovala ľuďom umenie obrábať zem, orať, siať a žať, poradila, ako uchovávať zrno na ďalší rok. Naučila ich pásť stáda a starať sa o ne. Môže vypustiť Nedostatok a Hlad, darovať aj odňať plodnosť. Počas prísahy na Živu treba pobozkať zem. S Morenou sa často bijú o jesenné dni, keďže jeseň nemá bohyňu. Živa (Živena, niekedy nazývaná aj Matička Zem) sa volá bohyňa zeme, života a životnej sily.
Rugievít, Porenut, Porevít
Rugievít, Porenut, Porevít: traja bohovia mladíckej sily a nerozvážnosti, vojny a plodivej sily. Rugievít dal ľuďom kopiju, Porenut luk a šípy a Porevít sekeru. Rugievít predstavuje silu, je obrovský. Má sedem tvárí pod jedným temenom, sedem mečov za pásom a ôsmy drží v ruke. Každá tvár je jedna cnosť sily: rýchlosť, výdrž, vrtkosť, mohutnosť, nespokojnosť, túžba po víťazstve a nezmieriteľnosť. Porenut predstavuje múdrosť. Má päť tvárí a všetky sú ľstivé. Ich pohľady do všetkých strán predstavujú ostražitosť. Piatu tvár má na hrudi. Aj keby mu hlavu sťali, tvár mu vziať nemožno a tak mu ostane aj rozum, ktorý si chráni pod každým čelom. Je to mysliteľ a výmyselník. Rugievít a Porenut sú len o trošku krajší než ohavy, zato ich najmladší brat - Porevít je krásavec. Má päť hláv: jemnú, zrkadlovú, maľovanú, veselú, vrtošivú. Každá z nich je inak krásna a obdivovaná. Bohyne ho rady zvádzali a zaúčali do tajov lásky a on sa tváril neskúsene, aby si užil viac zábavy, než jeho bratia dohromady.
Prove
Prove: boh práva a spravodlivosti, otec blížencov Sima a Rygla. Naučil ľudí dbať o právo a spravodlivosť, ctiť si ho a poslúchať.
Sim a Rygl
Sim a Rygl: blíženci zrastený chrbtovou kosťou. Spoločné telo im nedá zabudnúť, že každá skutočnosť má aspoň dve pravdy, tak ako ich telo má dve vôle. Na každé slovo mali najmenej dva výrazy a na každý jav najmenej dve mienky- často protichodné. a druhou Ryglovou hlavou.
Pripelaga
Pripelaga: bohyňa Zeme a prvotnej plodnosti, počasia, včiel. Vrtkavá, márnomyseľná, roztopašná, rada počúva lichôtky, trápi roľníkov suchom.
Mokoš
Mokoš: bohyňa oviec, priadok a plodnosti. Naučila ľudí strihať ovce, prať vlnu, priasť na kolovrate niť, čím vyzradila tajomstvo ovčej vlny, priadze a kolovratu. Ľudia si ju za to ctia úlitbami a omrvinkami - z prvého pohára sa musí jedna kvapka vyliať na zem a z prvého sústa prvá omrvinka hodiť cez ľavé plece za chrbát. Mokoš kruto trestá toho, kto zradí seba aj svoju dušu. Nešťastie, choroby, biedu a lenivosť sú pod jej ochranou.
Podaga
Podaga: bohyňa počasia, má syna Striborga a štyroch pomocníkov, ochrancov - démonov vzduchu: Kráľa vetrov so ženu Veternicou, bratom Mrázom a Babou Jagou-Ježibabou.
Chors
Chors: bohyňa Mesiaca a nenaplnenej lásky. Tajne miluje bohyňu Pizamar. Uctievaný bol u východných Slovanov, jeho svätyňa stála aj v Kyjeve. s červeným kohútom (symbol ohňa). sa s ním spájajú počiatky Slovanov, a preto sa pôvodná funkcia Chorsa nedá presne určiť. striebornej loďky posadil Rod Mesiac - Mesjac. hviezd.
Pizamar
Pizamar: bohyňa hudby, umenia a harmónie, priateľka Vesny a Lady. Dala ľuďom píšťalku a ukázala im umenia. Narodila sa ako človek, no zapáčila sa Svarožičovi a ten ju často navštevoval a obcoval s ňou v podobe hmly, vánku, vône či dažďa.
Vesna
Vesna: bohyňa jari a mladej, nespútanej lásky, bohyňa jarného slnovratu. Je celá v bielom, večne usmiata, mladá a krásna. Má sestru- dvojičku Morenu.
Morena
Morena: bohyňa zimy a smrti, tiež zimného slnovratu a oddychu. Mračí sa, je to škaredá starena a chodí v čiernom. Pomiloval ju len boh Černoboh, ktorému porodila syna Triglava. Muriena, Mamurien) je bohyňou smrti.
Černoboh (Čiernohlav)
Černoboh (Čiernohlav): boh zla a nešťastia. Rád vyvoláva hádky a škriepky a navádza na zločin.
Triglav
Triglav: boh vojny, vojakov a hospodárstva. Lakomec, skupáň a nenažranec. Má tri hlavy, jednou požiera ľudí, druhou dobytok a treťou ryby. hlavný chrám v meste bol zasvätený Triglavovi. hlavy, pretože sa stará o tri ríše: nebo, zem a podsvetie. s podsvetím vyjadruje čierna farbou jeho koňa. starostlivo a tešil sa veľkej vážnosti. Triglavovho chrámu. v chráme. aj dôležitú vešteckú úlohu. Zakrytá tvár značila aj jeho vysokú hodnosť na nebi. predstavujú vrchol vtedajšej drevenej architektúry.
Belboh
Belboh: boh lásky, dobroty a odpustenia. medzí najstarších. moci svetla, v protiklade s bohom Černobogom. niekto niečo pochváliť, spojil to s bielou farbou. sa zobrazuje v podobe starca s dlhou bradou v bielom odeve. pri práci a dáva im bohaté dary. lesa. Belbog je personifikáciou svetla a jeho moci.
Jarilo
Jarilo: boh plodnosti a dožiniek.
Chmárnik
Chmárnik: bes. Bojuje so Svarožičom o Slnko, ktoré chce uväzniť. Po svete rozťahuje dym, hmlu a čierňavu. Vyzerá ako obrovitý dračí vták s telom supa, hruď má z o železa. Na nohách má pazúry, unesie v nich aj tú ajväčšiu horu. Má tri hlavy s kremennými zobákmi, plné dračích, jedovatých zubov. Gúľa šiestimi okáľmi, vyplazuje ohnivé jazyčisko a z pyskov i nozdier sa mu valí krvavočervený oheň a sírny dym.
Vodník
Vodník: pán vodných duchov a bytostí.
Kračún
Kračún: pán dňa zimného slnovratu.
Pán lesa (Lesovik, Divý muž)
Pán lesa (Lesovik, Divý muž): chlpatý lesný škriatok, žije v korune stromu. Pod jeho ochranou sú hlboké lesy aj zvieratá. meniť veľkosť: môže byť malý ako myška alebo vyšší ako najvyšší strom. sa v ľudskej i zvieracej podobe. zelené oči, je zarastený srsťou a nevrhá tieň. sprevádzaný šumením stromov. Pocestných a lovcov rád zvádza zo správnych ciest. predtým. posiela im zlé sny. na ktorého padne nečistý tieň. z rešpektu, akému sa v dávnych časoch tešil divoký vlk.
Mátoha (Babiak,Strašidlo)
Mátoha (Babiak,Strašidlo): mení sa na tiene, biele postavy, zvuky.
Upír (Vampír)
Upír (Vampír): démon, čo vstupuje do mŕtvol pochovaných zaživa.
Mytologické Bytosti
Okrem bohov a bohýň mali Slovania aj iné mytologické bytosti:
Narečnice, Údelnice, Víly Posestrice
Narečnice, Údelnice, Víly Posestrice: vyslovujú osud človeka. význam majú rožanice - rodičky. osudy. Kto prezradí, čo od sudičiek počul, skamenie. sviecu, ktorú po vyrieknutí osudu zhasínajú. ho až do smrti. sudičky, ktoré po narodení dieťaťa prídu do domu odeté v bielom. určuje rozumové schopnosti (príp. (životné rozhodnutia). Niekedy sa ich spomína aj päť, sedem alebo deväť.
Striga
Striga: je bohyňou vzduchu a vlahy. ňu živá, ale len v podobe vedmy a čarodejnice.
Rusalky
Rusalky: patria medzi najrozšírenejšie. Do polovice majú telo ľudské, druhá polovica je rybia. podania sú morské panny veľmi krásne a majú zvodný ľúbezný hlas. potokov. Slovo “ruslo” označuje riečisko, hlbinu alebo tôňu. krajinu, keď im uschnú, strácajú svoju moc a hynú. Európy - ich činnosť začína na jar, keď sa všetko zazelená. vody a utopia. tancujú, vyliezajú na breh, pletú vence a zdobia si nimi hlavy. rozvešiavajú priadzu po stromoch. brehoch. Hudbu, tanec a spev milujú nadovšetko. okoloidúcich do vody, kde ich topia. kruhy, na ktorých bujne rastie tráva. stromov. V priebehu tzv. stopami. Kráľovnou Rusaliek je Dana. Dana sa veľmi často spája s dúhou. považovali ju za božie zjavenie alebo znamenie. jej zjave (zlaté vlasy, biele telo). zlatý vozík a vystupuje s ním z vody. Runa je skôr zlá ako dobrá, prináša nešťastie a smrtonosné nákazy.
Baba Jaga
Baba Jaga: démon požierajúca ľudí alebo ich duše, aby bola ľahká a mohla lietať. niektorých mýtov sa jej tlama rozprestiera od zeme až po brány pekla. ohradeným plotom z ľudských kostí. ktorú poháňa paličkou a ometlom za sebou zametá stopu. zem vzdychá, vetry dujú, zver vyje a stromy sa skláňajú. (sapogy skorochody), koberec samolet a meč samoseč. ohnivým štítom. Máva kúzelným prútom, ktorým môže všetko premeniť na kameň. paňou počasia, dokáže ho ovládať. rozprávkach, ktoré hovoria, že je u nej sídlo dňa, slnka i noci. opakom Baby Jagy.
Slovanská mytológia je rozsiahla a komplexná. Ponúka fascinujúci pohľad na svet starých Slovanov a ich hodnoty. So súhlasom autora Vám prinášame kvalitný článok, týkajúci sa slovanských bohov, ktorý napísal Mgr. Maroš Demko. Článok vyšiel v časopise MEDEA II, v roku 1998. Obrázky som pridal dodatočne ja a neboli súčasťou pôvodného článku.
TOP5️⃣ NAJDÔLEŽITEJŠÍCH SLOVANSKÝCH BOHOV
Prehľad Slovanských Bohov
| Boh/Bohyňa | Funkcia | Symboly |
|---|---|---|
| Perún | Boh búrky, hromu a úrody | Sekera, dub |
| Svantovít | Darca úrody, ochranca svetových strán | Roh, meč, kôň |
| Dažbog | Boh slnka a dažďa | Slnko |
| Veles | Boh podsvetia, úrody a dobytka | Dobyток |
| Živa | Bohyňa leta, plodnosti a hojnosti | Kvety, klasy |
| Morena | Bohyňa zimy a smrti | Čierna farba |