Už dlho nás fascinuje, ako sa ľudia správajú v situáciách, keď sú úplne bezradní a keď im dochádzajú všetky spôsoby, ako odvrátiť nepriazeň osudu. V súvislosti s týmto nás v poslednom období uchvátila mytológia, ktorú rozpracovali naši pohanskí predkovia, starí Slovania.
Ide o pozoruhodnú zmes príbehov, v ktorých vystupujú bohovia, ktorých si Slovania vytvorili, aby mohli zaplniť prázdne miesto vo svojom poznaní a aspoň tak ovplyvniť nepriazeň, ktorá prichádzala v podobe neúrody, chorôb alebo iných prírodných kalamít. Je zaujímavé, ako dokázali rozpracovať postavy jednotlivých bohov a vložiť ich do situácií, v ktorých boli schopnosti vtedajšieho človeka veľmi obmedzené, prípadne úplne absentovali.
Podstatu pohanského náboženstva Slovanov tvoril polyteizmus. To znamená, že Slovania uctievali viacero bohov, ktorí boli vo väčšine prípadov protiklady prírodných zákonitostí (napr. deň - noc; svetlo - tma) alebo prírodné živly (voda, vzduch, zem, oheň).
Slovanský polyteizmus bol však, na rozdiel od polyteizmu starovekého Grécka alebo Ríma, odlišný. U starých Slovanov však existovalo nespočetné množstvo bohov, ktorí sa líšili v závislosti od tej-ktorej vetvy Slovanov. Vo všeobecnosti možno však povedať, že Slovania uctievali najvyšších bohov, ďalej tzv. nižších bohov a napokon mali v úcte aj rôzne modly. Najstaršia správa o slovanských bohoch pochádza zo šiesteho storočia.
Pohanstvo, či už slovanské alebo iné, tu bolo už od vzniku človeka z doby kamennej. Dôkazom sú maľby na stenách jaskýň zobrazujúce tance bojovníkov modliacich sa za dobrý úlovok. V starovekom Ríme bolo nutné polyteistické náboženstvo ako štátne náboženstvo udržiavať vo forme pevného, jednotného celku ako prvku zjednocujúceho štát.
Slovania, podobne ako aj iná etnika, uctievali tiež posvätné háje, stromy, alebo vodné zdroje. Pramének, vytvárajúci malé jezírko doplňované dešťovou vodou, bol symbolicky ohrazen příkopem. Elementárne bytosti už starí gréci predpokladali že svet sa skladá zo 4 prvkov - oheň, voda, zem, vzduch. V Indii to zase boli tzv. praprvky - agni =oheň (niekedy tédžas - žiar), ap= vzduch, prthiví = zem, váju = voda, ákaša = priestor, vidžňána = vedomie.
Išlo o filozofické predstavy podľa poznatkov vtedajšej doby do ktorých boli neskôr pripletené bytosti, podľa Paracelsa tieto: Zem duchovia zeme a hôr sa väčšinou volajú gnómovia alebo pigmajovia. Prechádzajú horninami a zemou v ktorej si aj stavajú svoje príbytky - nevysoké miestnosti s klenutým stropom a podlahou z udupanej hliny. Nepotrebujú vzduch (dýchajú minerály) ani vodu, lebo smäd je vlastný iba ľudským bytostiam. Sú to dve piade vysoký škriatkovia, kt. hľadajú a strážia drahé kovy z kt. razia mince, kt občas darujú dobrým ľuďom. Nemajú radi slnko.Vzduch bytosťami vzduchu sú sylfovia (sylvestrovia), ktorý dýchajú vzduch a sú ľudom najbližšie a predstavujú búrku, vietor, krupobitie a iné. Ich znázornenia sú veľmi odlišné.
Vodné Božstvá v Slovanskej Mytológii
V slovanskej mytológii mali vodné živly významné postavenie a boli uctievané rôznymi božstvami. Medzi najznámejšie patria:
- Vodník: Na dne hlbokých riek a jazier má svoje sídla a paláce, riadi hospodárstvo ako nejaký veľmož na zemi. V zime odpočíva vo svojej podzemnej ríši akoby zaspatý a bezmocný. Až spolu s Vesnou sa prebúdza k životu.
- Runa: Vodná bohyňa. Je Veternica, ale skôr zlá ako dobrá, prináša nešťastie a smrtonosné nákazy. Runa je aj bohyňou zemských pokladov. Čoho sa dotkne, to sa pozláti.
- Morské panny: Vodné bohyne. Do polovice majú telo ľudské, druhá polovica je rybia. Podľa ruského podania sú morské panny veľmi krásne a majú zvodný ľúbezný hlas.
- Rusalky: Vodné bohyne. Podľa pôvodnej viery sú bohyňami vôd, menovite riek a potokov. Rusi si ich predstavovali ako pôvabné devy s rozpustenými vlasmi siahajúcimi až po kolená. Vo vlasoch spočíva ich sila. Pokiaľ majú Rusalky svoje vlasy mokré, môžu nimi zatopiť celú krajinu, keď im uschnú, strácajú svoju moc a hynú. Rusalky prebývajú na dne vôd, kde majú krištáľové paláce.
- Víly: Vodné bohyne. Sú nerozlučne späté s vodami a to hlavne s vodnými prameňmi, ale aj s vlahou z neba. Víla je pravou bohyňou počasia, budí vetry, dáva dážď, búrku aj krupobitie. V ruských pamiatkach sa víly často spomínajú po boku Perúna, Volosa a Chorsa. V pôvodnom poslaní boli ochrankyňami človeka, sprevádzali Slovana na ceste životom. Ľudia si víly predstavovali ako krásne, večne mladé ženy. Ich telo bolo biele a ľahučké. Majú husté, po päty dlhé vlasy. Práve vo vlasoch spočíva ich sila, niekedy sa víly nazývajú aj Zlatovláskami. Odeté bývajú bielym, jemným rúchom, tenkým a priesvitným ako pavučina. Niekedy sa im pripisujú aj krídla, ktoré sú ľahké a sotva viditeľné. Vyzbrojené bývajú zlatými šípmi.
Činnosť Rusaliek nastáva na jar, keď sa všetko zazelená. Za jasných letných nocí vychádzajú na povrch vody, kúpu sa, tancujú, smejú sa. Vyliezajú na breh, pletú vence a zdobia si nimi hlavy. Rady pradú a vešajú priadzu po stromoch. Plátno perú vo vode a rozostierajú ho na brehoch. Hudbu, tanec a spev milujú nadovšetko. Sú krásne a svojimi vnadami smrteľníka ľahko okúzlia. Krásnym spevom lákajú plavcov do hlbín a tam ich topia. Veľmi často plavca ušteklia k smrti. Tam, kde tancujú, sa zjavujú na zemi kruhy, na ktorých bujne rastie tráva. Šantia v hájoch, hojdajú sa na vetvách stromov. Kráľovnou Rusaliek je Dana.
Rusalkám sa prinášali obete. V prvom rade sú to vence, ktoré na veľkú noc dievčatá hádžu do potokov. Ľudia im do potokov hádzali aj chlieb, syr, maslo a iné pokrmy, oblečenie a iné veci.
Verilo sa, že svetielka zvané bludičky roznášajú Rusalky, dokonca vraj sú Rusalky v spojení s mŕtvymi. Kto na rusalnú nedeľu (cez veľkonočné sviatky) nepamätá na mŕtvych a neuctí si ich, tomu sa pomstia.
Pôvodne vraj boli víly dobré a ľuďom naklonené. Bolo to v dobách, keď ľud ešte ctil zákon, zachovával obyčaje a konal dobro. Vtedy víly naučili človeka orať, siať a pochovávať mŕtvych, kosiť trávu, starať sa o stáda a zemnice stavať. Boli k ľuďom dobré a láskavé, dávali im dobré rady a pomáhali im. Ale keď pastieri prestali spievať a začali kliať, keď sa ľudia zvrhli a začali sa prenasledovať, utiekli Víly preč a vrátia sa až vtedy, keď sa ľudia navrátia k pôvodnému stavu. Takto opisuje Víly povesť o Zlatorogovi.
Hlavný dar dobrých víl je tvorenie vlahy a zabezpečenie úrody. Tiež môžu človeka obšťastniť darom, napríklad koňom. Najradšej majú kvety, tak sa im často kvety obetovali.
ŽIVOT STARÝCH SLOVANOV – tajomstvá každodennosti a mýtov (DejinySK)
Ďalšie Božstvá
Okrem vodných božstiev mali Slovania aj ďalších bohov, ktorí boli spojení s prírodnými živlami a dôležitými aspektmi života:
- Perún: Slnkoboh. Hromovládca. V období mieru je bohom dažďa, hromu a blesku, úrody, snehu, búrky, tiež prináša potrebnú vlahu. V období vojen boh vojny, bojovníci sa k nemu modlili, aby obstáli v bitke. Zviera, ktoré je s ním spojované a ktoré mu bolo často obetované, je býk. Zo stromov to je dub, z rastlín lieska a hrach. Je mu zasvätený. Perúnovou zbraňou je ohnivá sekera. Ohnivá sekera letiaca po oblohe symbolizuje blesk. Perún je obľúbeným ručiteľom zmlúv a ochrancom ľudí, zaisťuje tak súlad na zemou. Sám bol vtelenou pravdou, bol ochrancom spravodlivosti.
- Stribog: Vetroboh. Boh vetra, veštby, spevu a milostného citu. Je v úzkom vzťahu so slnkom, vodou, počasím a dušami zomretých. Vyznačuje sa vševedúcnosťou, lebo na svojich cestách prevanie celý svet. Stribogova podstata kolíše medzi dobrom a zlom, veď vietor prináša vlahu, teplo, ale i smršť, mráz a smrť. Je zobrazovaný ako mládenec ovešaný kvetmi a vyzývali ho, aby vzbudil lásku a zariadil sobáš, čo súvisí s jeho pozitívnou podobou. Ako vietor, ktorý zabíja, je spojovaný s duchmi mŕtvych.
- Svarog: Slnkoboh. Je hlavným bohom Slovanov. Svet i všetci bohovia mu vďačia za vznik. Svarog tiež ustanovil zákon jednoženstva a jednomužstva (t.j. monogamiu), osoby, ktoré tento zákon porušia, budú uvrhnutí do ohnivej pece. Je bohom ohňa a nebeským kováčom, ukul Slnko a umiestnil ho na oblohu. Podoba Svaroga nie je nikde detailne popísaná, ale možno sa domnievať, že je vnímaný ako starší zdatný muž so zlatými fúzami a žiariacou ohnivou postavou. Zdá sa teda, že Svarog je zosobnením nebeského svetla a tepla - ako nebeský kováč, tvorca všetkých vecí i spoločenských zákonov, akýsi slovanský Boh Otec, ktorý patrí k tej najstaršej generácii bohov. Zrejme je bohom, ktorý po stvorení sveta, vyčerpaný, ustúpil do pozadia a zotrval v nečinnosti.
- Dažbog (Svarožic): Slnkoboh, boh Slnka a pozemského ohňa. Jeho moc je tak veľká, že Slovania z vďačnosti a z úcty k nemu pochovávajú mŕtvych žiarovým rituálom. Najčastejšie vnímali Svarožica ako okrídlenú svetelnú bytosť v mužskej podobe s ohnivými šípy lúčov. Tento Boh býva na východe, kde sa ráno kúpe v mori. Na svojej dennej púti bojuje s démonmi mrakov, pri zatmení ho ohrozuje drak či vlkolaci. Jeho symbolom je ohnivé koleso. Počas letného slnovratu sa preto z kopca takéto horiace koleso spúšťa na dôkaz úcty. Ako syn Svaroga, boha nebeského ohňa a svetla pôsobil Svarožic ako sprostredkovateľ týchto základných podmienok života na zemi.
- Chors: Mesačné Božstvo. Je Bohom Mesiaca a noci. Je zobrazovaný ako muž s vlčou hlavou a vládne svojej armáde vlkolakov. Je mu obetovaný kohút.
- Radegast: Slnkoboh. Je bohom, ktorý má význam hospodársky i vojnový. Jeho zlatá socha na purpurovom lôžku bola umiestnená vo vnútri chrámu. I tento boh mal svojho posvätného koňa, ktorého roku 1068 ukradol biskup Buchard z Halberstadtu a triumfálne sa na ňom vrátil.
- Veles: Mesačný boh prírody, úrody, plodnosti. Je tiež nazývaný ako Skotij Bog. Spoločne s Perúnom je ručiteľom zmlúv, obyčajne pre prostý ľud. Veles je tiež ochrancom vlastníctva. Je zobrazovaný ako muž s býčou hlavou alebo človek s dobytčími rohmi ale tiež aj so psou hlavou. Po nastolení kresťanstva zaujal Velesovu funkciu tzv. sv.
- Černobog: Kresťanmi bol interpretovaný ako diabol.
- Belbog: Slnkoboh, boh svetla a dňa a aj dobra. Patrí medzi významnejších slnečných bohov ako aj medzi najstarších. Jeho meno je predstaviteľom moci svetla. Vraj sa zjavuje v podobe starca s dlhou bradou v bielom odeve. Rád pomáha žencom pri práci a dáva im bohaté dary. Zjavuje sa len cez deň.
- Mokoš: Bohyňa zeme, vody a úrody, ktorá dáva pozor na dodržiavanie zvykov a obradov. Prináša radosť i žiaľ. Miluje a odmeňuje tých, ktorí pevne zastávajú dodržovanie zvykov. Sedí vysoko na nebeskom tróne a s pomocníčkami Dolejou a Nedolejou spriada nite osudu. Ovláda tajomstvá dobra, tajomstvá Svarogovho kolesa. Mokoš pozná tajomstvá veštieb. Ona sa stará o to, aby každý človek išiel po svojej osudom danej ceste života. Ona udeľuje i slobodu výberu medzi dobrom a zlom, kde je dobro sledovanie svojej životnej cesty a zlo - odklonenie sa od nej. Často sa jej pripisuje príbuzenstvo s vílami. Tí, ktorí sa odklonia, ničia seba i svoju dušu - Mokoš kruto trestá. Ich duše sa stanú zlými démonmi a budú sa naveky potulovať po zemi. Miluje a odmeňuje silných duchom, bojujúcich o šťastie. Ona ukáže i východisko z beznádejných situácií, pokiaľ sa človek nepoddal zúfalstvu, pokiaľ sa drží s posledných síl, a pokiaľ nestratil vieru v seba a v túžby. A vtedy Mokoš posiela človeku bohyňu šťastia a úspechu - Sreču. Človek otvorí dvere, urobí krok a Sreča sa s ním stretne. Ale pokiaľ sa človek opustil, prepadol beznádeji, zanechal túžby, mávol nad všetkým rukou - prehral. Nebude sa mu v živote už nikdy dobre dariť. Mokoš odvráti od neho svoj zrak. Vtedy sa naň vrhnú starci a stareny.
- Morena: Bohyňa osudu. Bohyňa smrti a zimy. Je vraj veľmi krásna.
- Rod: Tvorca všetkého.
- Lada: Slnkobohyňa ladnosti a súladu. Jej filozofiou je žiť a nechať žiť, je symbolom života a šťastia, modlitby k nej sú skôr rozjímaním, ako niečím strnulým. Najsilnejšia je Lada v období jari a leta, jej obdobie pôsobnosti slabne od letného slnovratu. V tomto období sa konalo aj najviac sviatkov na jej počesť a slávu. Je uvádzaná ako Perúnova družka.
- Medulina: Vetrobohyňa. Ľudia si ju predstavujú ako bielu pani, ktorá v ľavej ruke drží košíček naplnený bylinami, v pravej ruke má kytičku. Jej tvár je bledá a vážna.
- Meluzína: Vetrobohyňa. považuje sa za ženu Vetra (Striboga) a často vystupuje aj pod menom Veternica. Ľudia si ju predstavovali ako bielu pani s rozpustenými vlasmi. Keď vietor skučí a kvíli, hovorí sa, že Meluzína plače, sype sa jej preto za obeť múka alebo soľ na okno, keď kvíli v komíne, hádžu sa do ohňa jablká a orechy, aby sa nasýtila. S Meluzínou je tiež spätý spev.
- Striga: Vetrobohyňa. Je bohyňou vzduchu a vlahy. Na Slovensku je síce spomienka na ňu veľmi živá, ale len v podobe kúzelníčky, vedmy a čarodejnice. Noc na svätú Luciu sa považuje za jej sviatok.
- Živena (Živa): Bohyňa zeme. Je bohyňou života a životnej sily. Starí Slovania túto životnú silu nazývali rovnako, ako bohyňu samotnú - živa, živena. Živin sviatok je na jar, keď sa všetko prebúdza a živa začína prúdiť rastlinami a živočíchmi. Ľudia ju oslavovali v prvých májových dňoch, aby pôvodkyňa života dopriala dlhý a zdravý život. Živa bola u Slovanov veľmi ctená, lebo sa často stotožňovala s predstavou Matky Zeme.
- Vesník (Jurja): Jarný Boh. Je nepremožiteľný a zabil draka. Už podľa mena je Jurja bohom jari. Jurju si predstavovali ako krásneho mládenca na bielom koni v bielom plášti s vencom jarných kvetov na hlave. Po príchode kresťanstva sa zmenil na sv.
- Vesna: Jarná bohyňa. Je bohyňou jari, zaháňa zimu a prináša teplo, do záhrad a lesov zeleň, na lúky kvety. Vesna sa spája s jarnými sviatkami. Vesna je mladá a krásna. S jej pojmom sa jednoznačne viaže radosť, spev, zeleň, kvety, láska.
- Sudičky: Vyslovujú osud človeka. Podobný význam majú rožanice - rodičky. Sudičky si ľudia predstavujú ako milé devy alebo prívetivé stareny, u Chorvátov a Slovincov sú krásne ako víly.
- Svetovit: Jeho meno znamenalo "byť silný" a podobne ako Perún, bol bohom boja a vojny.
- Jarovit: Boh jari a prírody. Je bohom sily plodivej i ničiacej - mocným vojnovým božstvom, i darcom plodnosti. Vyhlasovalo sa o ňom: „Je bohom, ktorý pokrýva pole trávou a lesy listami. Plody polí a lesov a všetky ostatné veci užitočné ľuďom sú v jeho moci. Na jeho počesť sú vykonávané jarné slávnosti, jeho zlatý štít zaisťuje víťazstvo vo vojnách. Jeho meno sa prekladá ako Pán sily.
- Rujevit: Taktiež mal na starosti jedno z ročných období, konkrétne jeseň.
- Triglav: Slnkoboh. Tri hlavy symbolizujú sféry jeho moci - nebo, zem a podsvetie. Jeho sochy mali zahalené oči a ústa, aby nevidel ľudské hriechy a mlčal o nich, a súčasne, aby ho ľudské previnenia neurážali. Zakrytá tvár značila jeho vysokú hodnosť na nebi. Je spojovaný tiež s podsvetím, pretože jazdí na čiernom koni (vraník), ktorý bol používaný pri veštbách.
Prehľad Slovanských Bohov
| Boh | Funkcia |
|---|---|
| Perún | Hromovládca, boh vojny |
| Stribog | Boh vetra a veštby |
| Svarog | Hlavný boh, boh ohňa a nebeský kováč |
| Dažbog | Boh Slnka a pozemského ohňa |
| Chors | Boh Mesiaca a noci |
| Veles | Boh podsvetia, úrody a dobytka |
| Mokoš | Bohyňa zeme, vody a úrody |
| Živa | Bohyňa života a životnej sily |
| Vesna | Bohyňa jari |
| Vodník | Pán vodných duchov a bytostí |