Kniha »Slušný mládenec« od L. Jánskeho, vydaná Spolkom sv. Vojtecha v Trnave, zdôrazňuje dôležitosť správneho rozprávania a správania. Správanie, ktoré vychádza už v treťom vydaní, má veľký význam a predošlé vydania ho rozobrali a vyzdvihli.
Slušnosť znamená veľa a je dôležitá bez ohľadu na pracovné začlenenie v ľudskej spoločnosti, či už ide o učňa alebo občana svojho štátu. Kniha je na čítanie ako román, a preto je vhodné robiť si poznámky a často sa k nej vracať, pretože bude na osoh a pomôže v nejednej rozhodnej chvíli.
Duša a Správanie
Prechádzame po ulici a pozorujeme mládencov, ktorí sa vysypú zo školy. Ich správanie, šaty, držanie školských potrieb a pod. nám môžu veľa napovedať. Napríklad, ak šuhaj zrazí niekomu z rúk paličku a potom sa zasmeje, je to menej slušné než keď učeň z obchodu zdvihne spadnutú paličku. Pohoršujeme sa na tom mládencovi zo školy a chválime učňa, ktorý vlastne urobil to, čo mal urobiť každý. To nás núti rozmýšľať o svojom správaní.
Povaha prvého šuhaja je divoká, s vetami nedomyslenými a nerozmyslenými, s nezašnurovanými topánkami a s tým, že mnoho zabúda. Druhý šuhaj kráča pomaly pod ťarchou, ale predsa len zdvihne spadnutú paličku. Niečo neprikázané, ale od iných odpozorované, ho nútilo tak konať, vždy a voči každému. Jeho topánky sú vyleštené, oblek slušný, a preto sa naňho môže jeho predstavený spoľahnúť.
Vplyv Správania na Úspech
Vojdeme napr. dvermi nedbalo a bezohľadne, alebo s cigaretou v ústach? Môže takýto človek prísť v živote k úspechu? Ak by si mal čitateľ vybrať medzi dvomi žiadateľmi o miesto na úrade, rozhodoval by sa len podľa vysvedčenia, alebo by bral do úvahy aj ich správanie? Vysvedčenie je len suma vedomostí, ktoré sme pochytili v škole a načerpali z učebníc. Ale dvere života sa otvárajú všade, na každom mieste a pri každej príležitosti.
Ak sa snažíme v sebe, v svojej povahe pestovať slušné správanie, máme už určitý úspech. Keď niekoho chvália, skúmame, prečo ho chvália, za aký skutok, za akú vlastnosť. Pýtame sa, prečo by som to aj ja neurobil? Veď je to vec ľahká. A keď sa zachováme slušne, také vedomie hreje. Nech je naša duša ako citlivá želatína na fotografickej platni, aby sme mohli urobiť vkusné a lahodné obrázky zo záberov očí a uší.
Kritika a Skromnosť
Je ľahké vyčítať niekomu jeho nevhodné správanie, ale musíme si uvedomiť, že nik z nás nie je bez chyby. Nemôžeme nikoho poškvrniť, zosmiešniť, znechutiť, niekedy až zúfalý. Namiesto toho, aby sme obdivovali toho, kto »čistí« niekoho a »znosil ho«, musíme nechať nepovšimnuté to, čo sa nám nepáči. Skromnosť je tiež črtou slušnosti, súhrn jeho vlastností, celú jeho povahu.
Slovo a Časová Presnosť
Slovenské príslovie hovorí: Slovo robí muža. Čo povieme, to musíme v každom prípade splniť. Slovo nikdy neslobodno zrušiť. Ak nedokážeme presne splniť to, čo sme sľúbili, veľmi ťažko si onen človek získa našu dôveru, ak si ju získa vôbec. Je mylný náhľad, že omeškať sa je panské! Práve naopak, presnosť je črtou ľudí pracovitých a svedomitých. S presnosťou úzko súvisí správnosť a svedomitosť. Človek môže byť presný, ale nemusí byť pri tom správny a svedomitý, ale len vo väčšine prípadov ľudia presní mávajú aj obe spomenuté vlastnosti.
Dôslednosť a Vytrvalosť
»Kto vydrží do konca, bude spasený«. Dôslednosť je korunovaním diela a znamená vytrvať aj cez prekážky, aby sme sa víťazne dostali do svojho cieľa. Dôslednosť je jedna zo základných čŕt pevného a ustáleného charakteru. O ľuďoch, ktorí nie sú dôslední, sa hovorí, že »im je to všetko jedno«. Dobre to vystihuje porekadlo: Vodu káže - víno pije. Nesmieme iným vyčítať chybu, keď sa jej dopúšťame aj my! Človek by sa nemal stávať nedôsledným a nemal by ho nik nájsť v posteli ešte o deviatej ráno!
Nedôslednosťou by však bolo tvrdiť napr. »Mlčať je zlato«, ak je potrebné prejaviť záujem o záujmy celku. Slušnosť si vyžaduje mlčanlivosť a praktické, užitočné a rozvážne konanie. Pri posudzovaní iných musíme byť objektívni a nestranní. Hovoríme, že prvé dojmy bývajú najtrvalejšie, a preto sa musíme snažiť zachovať si dobré správanie a vždy a všade ho mať na mysli. Svoje vedomosti a vzdelanie dokážeme nielen slovami, ale i správaním. Život nám nemôže byť len príjemnou chvíľkou, musíme striedať starosti a príjemnou zábavou trávime čas.
Striedmosť a Sebaovládanie
Striedmosť je dôležitá pri práci, pri jedení, pri pití a sebaovládanie pri nepríjemných príhodách, najmä pri zvadách. V hneve sa dobre ukáže povaha človeka. Mnohí ľudia čakaním na pomstu veci pokazia a konajú celkom opačne než v normálnych okolnostiach. Preto pozor na hnev! Hnev je zlým radcom.
Priamosť a Úprimnosť
Priamosť a úprimnosť sú dôležitejšie pre charakteru než všetky predošlé. Musíme byť vždy, nech sa robí hocičo, priami a úprimní. Úprimnosť musí byť našou zásadou. Človek tiež potrebuje, aby si chránil svoju česť, najmä v práci. Zodpovednosť úradníkov je dôležitá pre vybavenie vecí. Ak sa nájde chyba, treba sa k nej priznať. Mýliť sa je ľudské, a ak si čestne priznám, že som urobil chybu, získam si sympatie a nápravu.
Čistota v Slove, Zmýšľaní a Skutku
Je dôležité zdôrazniť medzi poprednými vlastnosťami pevného charakteru, že musíme zachovať v každých okolnostiach čistotu v slove, zmýšľaní a skutku. Čistota tela je tiež dôležitá, pretože telo, ktoré nie je pánom samo sebe, rozkazuje mu čosi iného, čo rozkazuje napr. zvieraťu. Telo musí byť dostatočne vyvinutý, aby vedelo náležíte rozlišovať mravné od nemravného.
Citlivosť a Egoizmus
Precitlivelosť môže spôsobiť, že človek zúfa a nemôže sa odhodlať na rázny a mužný krok. Táto vlastnosť sa najčastejšie nachádza medzi vlastnosťami dievčat. Ľudia, ktorí o telesné blaho kladú nadovšetko, kým duša často sa topí v bahne, najradšej majú ľudí, ktorí im vždy len lichotia a vychvaľujú ich. Egoizmus je v nich vyvinutý v najvyššom stupni.
Náhlivosť a Udavačstvo
Náhlivý človek veľa zabúda, a preto je dôležité vykonávať svoje povinnosti s rozvahou. Udavačstvo patrí medzi najmrzkejšie vlastnosti, ale to neznamená, že schvaľujeme previnenie. Naopak! Ak vieš, kto urobil niečo zlé, vyhlás: Viem, kto to urobil, ale - prepáčte - nie som udavač. Nikto ťa za to nesmie trestať, ani to nie je v rozpore s cirkevnými prikázaniami.
Zlomyseľnosť a Škodoradosť
Zlomyseľnosť a škodoradosť sú vždy spolu a sú to veľmi nepekné a mrzké vlastnosti. Škodoradosť z nešťastia a nehody iného človeka je odsúdeniahodná. Svedomie by malo blažiť, uspokojovať a tešiť, a preto je dôležité vykonávať záslužné apoštolovanie skutkami.
Lakomstvo a Ohováranie
Lakomstvo je bezhraničná túžba po peniazoch, ktorá neprináša úžitok nielen iným, ale ani sebe. Ľudia s lakomstvom radi preháňajú svoje zásluhy a dobré vlastnosti a tvárou popierajú pravdu. Často ohovárajú iných, aby čoskoro mohli ohovárať nás pred našimi známymi. Ich priamou sestrou je pretvárka, a preto sa musíme vyhýbať styku s pretváracným človekom.
Ľahtikárstvo a Pýcha
Ľahtikárstvo a pýcha chodia tiež spolu. Pýcha sa prejavuje preceňovaním svojich schopností, majetkové pomery, postavenie svojich rodičov, svoj pôvod a pod. Čím väčšia je inteligencia človeka, tým má byť skromnejší. Nesmieme sa chváliť akademickým titulom, svojím úradom, svojou mocou, alebo finančným dobrobytom.
Klebetenie a Hašterivosť
Klebetenie a ohováranie sú veľmi zlé vlastnosti, ktoré sa často vyskytujú v mladosti. Klebetár skombinuje informácie o známom, prípadne o bratovi alebo otcovi svojho známeho, spolužiaka alebo bližného a podá ich ďalej ako senzáciu. Slušný človek sa nezaoberá takýmito vecami a musí ich pokladať za nečestné. Hašterivosť a škrieplivosť sú vlastnosťou väčšiny mladých ľudí, často spôsobené neuvedomelosťou, neznalosťou spôsobov alebo nevedomosťou podstatnej veci. Svoje názory musíme vyslovovať bez hnevu a kriku a nevadí, ak má niekto odlišnú mienku. Na to má každý právo.
Úsmev a Ochota
Slová »ráčte sa usmievať«, znamenajú, že vždy s úsmevom môžeme prekonať ťažkosti. Aj keď sa nám odtrhol gombík na kabáte alebo na košeli, musíme sa usmievať a neukázať na sebe údery osudu! Buďme ochotní a pozorujme svet okolo seba! Vlastnosti ako ochota sú najlepším odporúčaním a sú dôkazom ľahkomyseľnosti.
Dobrá Nálada a Vďačnosť
Je dôležité mať dobrú náladu a nebyť mrzutý. Sme bohato obdarení a mali by sme byť vďační za to, čo nám Boh prepožičal. Musíme utvárať svoj osud a chrániť náš vnútorný pokoj. Ak sme už niekedy boli v nemocnici a videli sme ľudí s chorobami, ktoré zanechávajú trvalé následky, mali by sme sa usmievať a tešiť sa životu. Nemôžeme byť mrzutí a musíme sa snažiť byť vďační za to, čo máme.
Rozhodnosť a Sebavýchova
Je dôležité, aby nás viedol náš vlastný rozum, nie cudzí! Nemusíme byť prvotriedni znalci všetkého, čo sa okolo nás tvorí a deje. Musíme poznať sami seba a nepreceňovať svoje sily! Sebavýchova je dôležitá, a ak sa celkom isto nič nezmení, musíme si spytovať svedomie a odstrániť vlastnosť, ktorá nám doteraz narobila najviac nepríjemností.