Sochy svätých a história Kostola sv. Kataríny v Banskej Štiavnici

Banská Štiavnica, jedno z najkrajších miest na Slovensku, je známa svojou bohatou históriou, kultúrou a tradíciami. Jedným z unikátnych spôsobov, ako spoznať toto mesto, je prostredníctvom Banskoštiavnického Betlehemu, rozsiahlej drevorezby, ktorá zachytáva jeho vývoj a dedičstvo. Okrem betlehemu je dôležitou súčasťou Banskej Štiavnice aj Kostol sv. Kataríny, ktorý má bohatú históriu a architektonickú hodnotu.

Rímskokatolícky Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej je dominantou historického centra Banskej Štiavnice na rozmedzí Radničného námestia a Námestia sv. Trojice. Kostol sv. Neskorogotický chrám má dominantné postavenie priamo v strede mesta, na križovatke dvoch najvýznamnejších stredovekých ulíc - dnešného Námestia sv. Trojice a Ul. Andreja Kmeťa.

Kostol vznikol v období prosperity mesta v 15. storočí. Iniciátormi výstavby kostola boli zrejme bohaté rodiny banských podnikateľov, ktoré vlastnili domy na Námestí sv. Trojice. Kostol je zasadený do prudkého svahu a je orientovaný pre stredovek netypicky - s presbytériom na južnej strane. Kostol upúta ľahkou konštrukciou hviezdicovej klenby a jeho vnútorný priestor so súkromnými kaplnkami medzi opornými múrmi pôsobí ucelene a jednotne, čo zodpovedá duchu neskorogotického staviteľstva tých čias. O vysokej úrovni architektúry svedčia aj mnohé interiérové prvky, napr. jemne vypracované detaily portálov a figurálnych konzol klenby alebo bohato zdobená krstiteľnica.

Veľké úspechy a bohatstvo plynúce z banskoštiavnických baní spôsobilo rozvoj umenia a architektúry v druhej polovici 15. storočia. V tomto období už stáli v Banskej Štiavnici 2 chrámy bazilikového typu z 13. storočia, ktoré poukazovali na veľkosť mesta - Farský kostol Panny Márie (terajší Starý Zámok) a dominikánsky Kostol sv. Mikuláša (terajší Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie). V meste sa ešte nachádzal gotický špitálsky Kostol sv. Alžbety postavený pri mestskej nemocnici v 14. storočí. Keďže Farský kostol Panny Márie bol kostolom pre nemeckých ťažiarov, tzv. waldbürgerov a dominikánsky Kostol sv. Mikuláša pre ostatných obyvateľov mesta a mestskú chudobu, Kostol sv. Neskorogotický Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej bol postavený z kameňa na nezastavanej ploche v samom centre mesta pri radnici v rokoch 1488-1491.

Kostol sv. Kataríny bol postavený v rokoch 1488-1491. Do roku 1500 sa pracovalo na jeho vnútornej výzdobe. Práce na stavbe boli ukončené v roku 1500 a dokončený kostol vysvätil 16. novembra 1500 Gregor, biskup Severínsky, vikár ostrihomského arcibiskupstva.

Kostol je jednoloďový, s neskorogotickou sieťovo-hviezdicovou klenbou, ktorá plynule bez víťazného oblúka prechádza z lode kostola do presbytéria. Ide tak o ojedinelý typ sakrálnej stavby na Slovensku, v ktorej sa prelínajú princípy doznievajúceho gotického slohu s nastupujúcim renesančným slohom. Klenbové rebrá dosadajú na kamenosochárske figurálne konzoly. Smerom od východu sú na týchto figurálnych konzolách zobrazení anjeli, ktorí nesú znaky Ježišovho umučenia (kríž, šatka, stĺp), ďalej je zobrazená sv. Katarína a sv. Barbora a ostatné figurálne konzoly v západnej časti kostola znázorňujú významných ľudí, ktorí sa pričinili o stavbu kostola (architekt, vedúci stavebnej huty, miestny farár, kazateľ).

Na severnej a južnej strane kostola sa nachádza päť bočných kaplniek, ktoré sú o polovicu nižšie ako samotný kostol a sú vložené medzi oporné piliere. Každá kaplnka je zaklenutá iným druhom sieťovej klenby ukončenej konzolami a tiež kamenárska výzdoba okien je v každej kaplnke iná. Na západnej strane kostola bola vybudovaná dvojstupňová neskorogotická empora. Pod kostolom je krypta, do ktorej pochovávali mestských richtárov a bohatých mešťanov. Pôvodná fara Kostola sv.

Ku kostolu bola v roku 1555 pristavaná západná renesančná predsieň. Vchod do kostola z predsiene zdobí kamenný portál, ktorý bol do postavenia predsiene hlavným vchodom do kostola. Nad týmto portálom sa nachádza maľba s trojicou erbov - uhorským, mesta Banská Štiavnica a medzi nimi dole je menší erb hlavného donátora stavby Pavla Rubigalla.

Obdobie reformácie negatívne vplývalo na pomery katolíckej cirkvi v meste. V rokoch 1580-1672 patril kostol evanjelikom. V tomto období bola pozdĺž celej lode kostola nad lomenými oblúkmi zriadená drevená empora. V Banskej Štiavnici bolo v tom čase početné nemecké obyvateľstvo, ale Slováci dostali svojho kazateľa do tohto kostola v roku 1658 a práve od tohto roku sa Kostol sv.

V roku 1776 ku kostolu pristavali z vonkajšej strany presbytéria medzi dva oporné piliere barokovú kaplnku sv. Jána Nepomuckého.

Pôvodné zariadenie kostola bolo neskorogotické, z ktorého boli do súčasnosti zachované tieto pamiatky:

• Socha ukrižovaného Krista - je umiestnená v severnej predsieni kostola. Jej vznik sa datuje do obdobia polovice 90. rokov 15. storočia. Predstavuje Kristovu postavu pripevnenú na kríž a zachytenú v mŕtvolnej meravosti. Patrí do dlhého radu krížov tzv. slohu vzdutých drapérií.
• Socha Madony - je umiestnená sekundárne na severnej stene kostola. Je to neskorogotická, polychrómová drevorezba z lipového dreva vyrezaná do tvaru dokonalej elipsy. Ide o typ Panny Márie Nanebovzatej, nesenej anjelmi do neba. Madona stojí na polmesiaci, v pravej ruke drží žezlo, na jej ľavej ruke sedí dieťa Ježiš. Pri nohách Madony sú po stranách dvaja anjeli. Jej autorom je majster s iniciálkami M.S. z roku 1506. Socha pochádza z bývalého hlavného neskorogotického oltára krídlového typu, ktorý bol takisto vytvorený majstrom M.S. a nachádzal sa na mieste súčasného barokového oltára. Na tomto pôvodnom oltári boli aj sochy sv. Kataríny a sv. Barbory, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v Galérii Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici a patria k tomu najcennejšiemu z obdobia neskorogotického umenia na Slovensku. Pôvodný oltár obsahoval aj 8 tabuľových malieb, z ktorých sa ich 7 zachovalo dodnes - Pašiový cyklus (4ks), Narodenie Pána, Stretnutie Márie a Alžbety a Zmŕtvychvstanie. Obraz Narodenia Pána sa nachádza v kostole vo Svätom Antone a ostatné obrazy sú v múzeách v Budapešti a Ostrihome. Bližšie informácie o Majstrovi M.S. sa nezachovali. Odborníci výtvarného umenia ho zaraďujú medzi vrcholné postavy neskorogotického umenia v Európe.

  Kostol sv. Kataríny v Banskej Štiavnici

• Kamenná krstiteľnica - nachádza sa v kaplnke Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a jej vznik sa datuje do konca 15. storočia. Je kalichového tvaru a zo štvorlístkového základu vyrastá noha krstiteľnice členená prútmi a výžľabkami, v ktorých sú striedavo umiestnené podstavce pre sochy. Bola aj na celosvetovej výstave gotiky v Paríži v roku 2010.
• Nástenná maľba posledného súdu - je najvzácnejšou súčasťou tohto kostola a pokrýva celú plochu južnej steny presbytéria. Ide o kombináciu freskovej maľby a maľby „a la secco“ („na sucho“). Bola odhalená pri poslednej rekonštrukcii kostola v rokoch 1971-1973 a predpokladá sa, že freska pokrýva aj ostatné steny. Výjav začína v klenbovej výseči, v ktorej je zobrazený Kristus ako spasiteľ sveta. V priestore vymedzenom klenbovými rebrami sa opakuje zobrazenie Krista, tentokrát sediaceho na dúhe, s nohami položenými na zemeguli. Vedľa neho je Panna Mária a sv. Ján evanjelista. Pod nimi sa nachádza rad postáv stojacich alebo sediacich vedľa seba. Nakoľko je maľba v tomto mieste veľmi poškodená, nie je možné identifikovať o aké postavy ide. Do úvahy pripadajú zobrazenia 12 apoštolov alebo 12 starcov z knihy Zjavenia sv. apoštola Jána. Pod týmto výjavom je znázornené samotné triedenie duší s centrálnou postavou bojujúceho archanjela Michala s diablom. Naľavo od postavy archanjela Michala vidíme spasených ľudí, ktorí kráčajú smerom k bránam nebeského Jeruzalema sprevádzaní anjelským chórom. Tento nebeský Jeruzalem je tu znázornený ako stredoveké mesto v kopcovitom teréne s hradbami. Na pravej strane je znázornený dav postáv, ktorý je poháňaný diablami pravdepodobne do pažeráka Leviatana. Diabli sú vyzbrojení cepmi a nesú vlajky, na ktorých sú zvieratá symbolizujúce 7 hlavných hriechov.

V 18. storočí bol interiér kostola z väčšej časti pozmenený na barokový zásluhou jezuitského rádu, ktorý prevzal kostol v roku 1692. Z tohto obdobia sa nám zachoval barokový hlavný oltár a kazateľnica z roku 1727. Hlavný oltár je riešený ako stĺpová architektúra so štítovým nástavcom. Na oltári je umiestnený obraz od tirolského majstra Johanna Georga D. Grossmaira znázorňujúci Zasnúbenie sv. Kataríny Alexandrijskej Panne Márii s Ježiškom. V nástavci je menší obraz Boha Otca. Na postranných konzolách je vľavo socha sv. Barbory a vpravo socha sv. Margaréty.

Anton Schmidt vytvoril pre Kostol sv. Kataríny sériu obrazov, ktoré sa tematicky viazali na obdobia liturgického roka. Umiestňovali sa na hlavný oltár pred zahalený oltárny obraz. Z nich sa v kostole zachoval obraz Narodenia Ježiša. Ďalšie zachované barokové pamiatky v kostole sú: socha sv. Lucie, obraz sv. Alžbety Uhorskej, obraz sv.

Koncom 19. storočia interiér kostola regotizovali. Všetky barokové oltáre, okrem hlavného, boli vymenené za neogotické drevené oltáre domácich alebo tirolských dielní. Z tohto obdobia pochádza aj súsošie sv. Anny s malou Pannou Máriou od tirolského rezbára Ferdinanda Stuflessera zo St. Ulrichu. Nachádza sa na južnej stene kostola oproti soche Madony. Z obrazov tohto obdobia sa nám zachovala maľba Zvestovanie Panne Márii a obraz Betlehemu. V roku 1900 boli postavené aj súčasné dva nad sebou stojace chóry a taktiež nový organ neogotickej architektúry z cisársko-kráľovskej organovej dielne bratov Riegerovcov v Budapešti.

Z roku 1894 pochádzajú farebné okná presbytéria a z roku 1907 farebné vitráže bočných kaplniek, na ktorých je po maďarsky napísaný darca:

• vo vstupnej predsieni je farebná vitráž Baránka Božieho spolu s postavami sv. Jozefa a sv. Jána Krstiteľa. Bola zhotovená z milodarov veriacich;
• v kaplnke s oltárom Piety je farebná vitráž sv. Alžbety Uhorskej a sv. Imricha. Bola darovaná zamestnancami tabakovej továrne v Banskej Štiavnici;
• v kaplnke s oltárom sv. Jána Evanjelistu je farebná vitráž znázorňujúca sv. Dominika a Pannu Máriu s Ježiškom. Bola darovaná Ružencovým spolkom v Banskej Štiavnici;
• v kaplnke s oltárom Najsvätejšieho Srdca Ježišovho je farebná vitráž Najsvätejšej trojice. Bola darovaná Jánom Flautnerom, mlynárom z Banskej Štiavnice;
• v kaplnke s oltárom sv. Ignáca z Loyoly, zakladateľa jezuitského rádu, je farebná vitráž znázorňujúca Zvestovanie Panne Márii. Bola darovaná Štiavnicko-rovnianskym sociálnym a pohrebnickým spolkom;
• v kaplnke s oltárom sv. Jána Nepomuckého je farebná vitráž znázorňujúca sv. Juraja a sv. Ambróza.

Kostol sv. Kataríny bol viackrát renovovaný (v rokoch 1851, 1887, 1905), naposledy v osemdesiatych rokoch 20. storočia, keď bol správcom farnosti v Banskej Štiavnici páter Karol Benovic SVD. V kostole bola vtedy objavená rozmerná kompozícia Posledného súdu, odhalená na ploche cca 98 m2, ktorá sa svojou mimoriadnou hodnotou a unikátnosťou koncepcie zaraďuje k špičkovým prejavom európskej neskorogotickej produkcie nástenných malieb. V roku 2013 sa uskutočnil dendrochronologický výskum krovu nad loďou kostola.

Neskorogotický kostol sv. Kataríny patrí medzi najkrajšie kostoly v Banskej Štiavnici. Má jednu loď zaklenutú neskorogotickou hviezdicovou klenbou, ktorá prechádza do presbytéria. Loď lemujú po oboch stranách bočné kaplnky, ktoré sú od nej o polovicu nižšie. V r. 1776 bola ku kostolu pristavaná kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Pod kostolom je krypta, do ktorej pochovávali richtárov a významných mešťanov.

Zo zariadenia kostola z 15. storočia sa zachoval kríž, neskorogotická socha Panny Márie a kamenná krstiteľnica. Organ je z dielne domáceho majstra z konca 18. storočia.

Pôvodný hlavný oltár pochádzal z dielne tajomstvami zahaleného Majstra M. S. Dve nádherné sochy sv. Barbory a sv. Tabuľové obrazy z pôvodného oltára sú roztratené po svete. Jeden je v múzeu vo francúzskom Lille, druhý v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti, štyri v kresťanskom múzeu v Ostrihome, jeden sa celkom stratil.

v roku 1726 sa so súhlasom jezuitov rozhodol komorský gróf Jozef Andrej Wenzl, barón von Sternbach, financovať sumou 1 320 zlatých dôležitú úpravu v banskoštiavnickom Kostole sv. Kataríny. Namiesto neskorogotického skriňového oltára tam mal stáť nový, na vtedajšie pomery moderný, barokový a bohato zdobený oltár. Lipové drevo starého oltára už vraj bolo rozožraté červotočou. Taký dôvod uviedol asi o pätnásť rokov neskôr Matej Bel vo svojich Notitia Hungariæ novæ historico-geographica.

A tak dal mestský magistrát a azda aj sám barón von Sternbach svojim podriadeným pokyn, aby starý oltár zo začiatku 16. storočia rozobrali. Tí tak aj urobili. Zložili z neho sochu Madony v nadživotnej veľkosti aj pozlátené sochy svätej Kataríny a svätej Barbory. Zvesili tiež osem obrazov s výjavmi zo života Panny Márie a z umučenia Krista. Potom zvyšok demontovali. Na mieste starého oltára vztýčili nový, honosný oltár s maľbou Zasnúbenia sv. Kataríny uprostred. Na ňu sa nechal zvečniť aj sám barón von Sternbach - v zbožnej póze vzhliada na mystický výjav z okraja obrazu. No a tento oltár tam stojí dodnes.

Aký osud postihol pôvodné diela, ktoré boli súčasťou gotického oltára?

Impozantná socha Madony stojacej na polmesiaci sa stále nachádza v kostole, umiestnená na konzole na bočnej stene chrámu. Sochy dvoch svätíc sú v neďalekej Galérii Jozefa Kollára, žiaľ, obe už bez rúk. Oltárne obrazy najskôr skončili v rôznych cirkevných a súkromných zbierkach. Jediný, ktorý ostal na Slovensku (Narodenie), sa nachádza v kostole vo Svätom Antone. Ostatné sú dnes za hranicami: päť je v Maďarsku, jeden v Palais des Beaux Arts vo francúzskom Lille. Stopa prvého z cyklu obrazov sa stratila ešte v 18. storočí.

Autorstvo obrazov (a podľa niektorých aj polychrómia troch sôch) sa pripisujú anonymnému umelcovi - Majstrovi MS. Jeho skutočná identita nám uniká. Veľa historikov umenia sa už pokúsilo spojiť ho s rôznymi umelcami tej doby, ale neistota a rozpory zakaždým prevážia.

Podľa Dušana Burana však identita konkrétneho maliara nie je prioritou výskumu: „Ako pri väčšine tvorcov podobných oltárov, aj iniciálam Majstra MS treba rozumieť ako metafore. Bola to skôr dielňa, ťažko opísateľná organizácia. Združovala viacerých umelcov. A možno bolo celé retabulum import - iné diela Majstra MS predsa nepoznáme. Často sa stávalo, že jednotlivé kusy vznikli v zahraničí a kompletizovali sa až na mieste určenia. V každom prípade na takom veľkolepom diele nemohol pracovať jediný človek, ale viacerí umelci.“

Jeden pripravoval drevený podklad nanášaním vrstvy plavenej kriedy, ktorú dokonale vyhladil, druhý spravil prvú podmaľbu, tretí sa venoval zláteniu, ďalší pracovali na postavách, drapériách, miniatúrach či symboloch. Títo všetci sú personalizovaní v signatúre MS, ktorá sa nachádza iba na poslednom obraze z Pašiového cyklu: vzkriesený Kristus stojí na náhrobnej platni, na ktorej sú vyryté iniciály MS a rok 1506.

Existuje ešte jeden drobný náznak autorstva, no či ide naozaj o podpis, nie je zrejmé. Nachádza sa na obraze Klaňania Troch kráľov, kde akýsi bradatý muž ukazuje na svoj plášť prehodený cez zábradlie. Na ňom sa z jeho pohľadu tvaruje písmeno M.

Kalvária v Banskej Štiavnici

Mestečko Banská Štiavnica patrí k lokalitám, ktoré zaujímajú nielen zahraničných hostí, ale aj obyvateľov Slovenska. Obraz mesta, ktoré sa nachádza v samotnom srdci našej krajiny, jednoznačne dotvára komplex 22 samostatných sakrálnych stavieb známych ako banskoštiavnická kalvária.

Jedna z najkrajších barokových kalvárií v Európe stojí na Ostrom vrchu (Scharffenberg). Jej autorom bol páter František Perger, výstavba trvala 6 rokov, začali s ňou v roku 1745. V roku 2007 zaradili kalváriu v Banskej Štiavnici do Zoznamu stovky najohrozenejších pamiatok sveta. Okrem toho patrí spolu s historickým centrom Banskej Štiavnice do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Súbor stavieb tvorí 17 kaplniek, ktoré majú symbolizovať udalosti ukrižovania Ježiša, a to napriek tomu, že tradične majú kalvárie zastavení iba 14. Tá banskoštiavnická je doplnená „zastaveniami“ o siedmich bolestiach Panny Márie. Okrem toho sa v rámci kalvárie nachádzajú tri kostoly (Dolný kostol, Sväté schody a Horný kostol), zastavenie Žalár (Ecce homo) a Svätý hrob - jediný objekt postavený na opačnej, východnej strane kopca.

Neodmysliteľnú krajinnú scenériu Banskej Štiavnice už viac ako 250 rokov vytvára barokový skvost Kalvária. Postavili ju na západnej strane vrchu Scharffenberg a vznikol podľa projektu jezuitského pátra Františka Pergera. Štiavnická Kalvária nekopíruje tradičný model štrnástich zastavení krížovej cesty, ale v polovici kaplniek je stvárnený život Ježiša Krista a v druhej polovici sú motívy siedmych bolestí Panny Márie. Hore svahom obráteným k mestu plynulo stúpa symetricky rozložená zostava hlavných objektov: Dolný kostol, plastika Sedembolestnej Panny Márie, Sväté schody, kaplnka Ecce homo a Horný kostol. Kaplnka božieho hrobu je na východnej strane kopca. Svah lemujú kaplnky vzájomne pospájané serpentínami chodníčkov. V kaplnkách boli umiestnené drevené aj kamenné reliéfy a sochy, interiéry kostolov boli dekorované nástennými maľbami.

Jedna z najkrajších kalvárií v Európe sa práve obnovuje, aby novou silou ako mája žiarila nad Banskou Štiavnicou.

Kalvária v Banskej Štiavnici

Banskoštiavnický Betlehem

Okrem tradičných betlehemských scén zobrazuje aj historické a kultúrne aspekty života v Banskej Štiavnici. Návštevníci tu môžu vidieť zobrazenia baníkov, remeselníkov, tradičných obydlí, ako aj významných historických budov mesta.

Je tu zachytená povrchová ťažba, ryžovanie zlata, premývanie rudy, vyvážanie rudy z bane, drvenie rudy, triedenie a nahrievanie.

Betlehem je prístupný pre verejnosť počas celého roka, čo umožňuje turistom aj miestnym obyvateľom kedykoľvek si ho pozrieť a obdivovať. Banskoštiavnický betlehem je vynikajúcim príkladom toho, ako môže tradičné ľudové umenie spojiť biblické príbehy s miestnou históriou a kultúrou, čím sa stáva jedinečným umeleckým a kultúrnym dedičstvom.

Základ tvorí zobrazenie permoníkov, vládcov podzemia, a historického erbu mesta. Nad nimi sú scény stredovekého dobývania zlata a striebra podľa historických dokumentov „12 kníh o baníctve a hutníctve“ od G. Agricolu. Tieto scény zahŕňajú povrchovú ťažbu, ryžovanie zlata, premývanie rudy, ťažbu a vyvážanie rudy z bane, drvenie rudy, triedenie, nahrievanie, hutnícku pec, výrobu zlata a striebra, razenie mincí, banský gápeľ, banský rumpál a banské vetranie.

Betlehem tiež zobrazuje narodenie Ježiša Krista, ktorému sa klaňajú traja králi a pastieri baníci. Nad biblickými motívmi sa rozprestiera panoráma mesta s dominantami a najznámejšími stavbami. Čelný pohľad tvorí hlavná štiavnická ulica - Horný Trotuár, kde kráča Salamandrový sprievod. Historické školy (chemická, lesnícka, banícka) a botanická záhrada sú zobrazené v popredí.

V strede sa nachádza Námestie sv. Trojice s morovým stĺpom, budova I. Banskej akadémie, kostol sv. Kataríny, radnica a súsošie Panny Márie. Ďalej sú tu Starý zámok, gotické sochy, Klopačka, Frauemberg, Piarska brána, Kammerhof, synagóga, cirkevná škola a evanjelický kostol.

Pravá strana obsahuje Kalváriu, kostol Nanebovzatia Panny Márie, bývalé cirkevné gymnázium, hotel Grand, katolícku faru a kostolík sv. Alžbety. Zobrazené sú tiež banícke a študentské tradície ako Šachtág, pivný súboj a už spomínaný Salamandrový sprievod.

Ľavú stranu tvorí Nový zámok a scény obliehania mesta Turkami, zobrazenie Sitna s rozhľadňou a postavička „štiavnického Nácka“. Najnovšia časť betlehemu umiestnená okolo nosného stĺpa, zobrazuje rôzne remeslá a známy vláčik „Štiavnická Anča“. Sú tu sudári, výrobcovia korýt, kolesári, tesári, pekári, cukrári a ďalší remeselníci.

Betlehem je neustále dopĺňaný a rozširovaný, pričom každá časť bola postupne odhalená v rokoch 2007 až 2009. Tento umelecký kúsok je nielen nádherným zobrazením biblických motívov, ale aj hlbokým ponorom do histórie a kultúry Banskej Štiavnice.

Banskoštiavnický betlehem v súčasnosti funguje ako stála expozícia, ktorá je otvorená pre verejnosť počas celého roka.

Prehliadka betlehemu je možná so sprievodcom alebo bez sprievodcu. Sprievodcovia však poskytujú podrobný výklad o histórii betlehemu, jednotlivých scénach a postavách, ako aj o technikách použitých pri jeho tvorbe.

Pohyblivé scény zobrazujú nielen biblické udalosti, ale aj každodenný život v Banskej Štiavnici, vrátane baníckych prác a tradičných remesiel.

tags: #sochy #svatych #v #stiavnickom #kostole